Od strachu z vody k trénerke plávania

Čo si predstavíte pri slovíčku plávanie? Každý niečo iné. Niekto cíti pokoj, vodu obmývajúcu telo. Ďalší si predstaví dril a nekonečné hodiny a kilometre strávené a odplávané v bazéne. A potom je skupinka ľudí, ktorá je dosť rozšírená: ,,Pomóóóc!!!“ Tam som patrila dlhé roky aj ja. Vlastne, väčšinu môjho doterajšieho života.

Strach z vody

viem ako bezmocne a zúfalo sa taký človek cíti. Raz mal môj bývalý priateľ na mále… pokúsil sa ponoriť mi v bazéne hlavu pod vodu. Krik a oči vypleštené, mávanie rukami a boj o záchranu. V snahe mať prístup k vzduchu, som ho takmer utopila. Prežili sme to obaja, to áno. Ale dlho som tento okamih spracovávala.

U mňa sa to celé začalo ešte v detstve. Do určitého veku som vodu milovala. Bola som v nej vždy, keď bola možnosť. Strata človeka, ktorý čas vo vode so mnou trávil zmenila pocity šťastia, voľnosti a hravosti, a nahradila ho novými. Bezmocnosťou, panikou, stratou pocitu bezpečia, strachom…z hĺbky, vody, z mnohých vecí…

Odhodlanie a túžba

Rokmi túžba po vode a plávaní silnela. Odhodlať sa bolo asi to najťažšie. Po zvládnutí prvého kroku, ktorým bolo u mňa ponorenie hlavy pod vodu, sa začali veci okolo môjho plávania diať dosť rýchlo. Najala som si osobného trénera, ktorý sa mi venoval jeden deň v týždni. Mimo to som chodila a skúšala plávať aj sama. Som dieťa šťasteny, pretože mám celkom dobrú fyzickú výbavu a ľahko sa učím nové veci. Ďalší bonus je, že naše telo a podvedomie si všetko pamätá. Takže to, čo sme sa naučili v detstve, sa k nám dokáže vrátiť. Tak to bolo aj na tréningoch. Pobyt vo vode začínal byť pre mňa čoraz prijateľnejší. Učila som sa postupne, začínala prsia, znak, kraul…a práve ten ma bavil najviac.

Cesta necesta

To trvalo približne dva roky. Tešila som sa z každého pokroku, no cítila som, že s výukou plávania ktorú dostávam, nie som stotožnená. Rýchlo som sa unavila, moje telo vo vode vytváralo viac odporu ako pohonu. To tiež viem až teraz…. Niekto by to možno prijal ako fakt, veď tréner asi vie čo robí a ďalej by plával a plával nekonečné kilometre v boji s vodou. No viete čo som spravila ja? Hľadala som inú cestu. Zašla som do kníhkupectva a pozerala knihy o plávaní. Našla som až jednu jedinú…. Ale….tú správnu. Presne tú, ktorú som potrebovala a ktorá zmenila celý môj pohľad na plávanie. Ako dobre, že som poslúchla intuíciu.

Terryho metóda

Teraz určite čakáte, že napíšem, o akej knihe je reč. No veď samozrejme… je to Total Immersion (Plavání ) od Terryho Laughlina. Mala som knihu, tak som sa celá vytešená pustila do čítania …hmm a viete čo?…. nerozumel som tomu. Áno, viem čo je rýchlosť, ladnosť, viem si predstaviť ako pláva ryba, ale ako to dostať do praxe, som vôbec nevedela. V knihe boli cvičenia, presný návod, ako ich robiť. No môj mozog to akosi nebral. Nevedela som, ako ich praktikovať vo vode tak, aby boli účinné. A pritom je to tam všetko napísané tak pekne. Presne opisuje to, ako sa vo vode chcem cítiť ja, ako by som chcela vedieť plávať… Tak som sa znovu zahrala na detektíva.

Určite je niekto, kto by mi vedel pomôcť, veď asi nie som jediná, koho táto metóda zaujíma. S nasadením agenta, ktorý misiu vždy skončí úspešne, som sa dopracovala k môjmu plaveckému guruovi, Tomášovi Vojťěchovskému, z Totálního Plavání, ktorý metódu „úplného ponorenia“ priniesol do Čiech. Tak nasledovala mailová komunikácia a absolvovanie jednodenného kurzu v Prahe. To teda bolo.. poviem vám, že tam všetky tie cvičenia z knihy spravili.. CVAK. Domov som odchádzala natešená ako dieťa, ktoré dostane svoju vytúženú hračku.

Učenie, pochopenie „úplného ponorenia“

Od kurzu ubehol rok a niečo..

Tam sa spečatila moja cesta, moja budúcnosť. Stále sa vzdelávam, zdokonaľujem, pracujem na sebe. Plávanie mi prináša radosť a už rozumiem tomu, čo Terry v knihe píše. Na čom je vlastne metodika „úplného ponorenia“ postavená. Že je o uvoľnení, vychádza z rovnováhy a vyrovnania celého tela. Pohon nám vychádza zo stredu tela, kde máme najviac sily. Že plávame mysľou a nie svalmi… áno, tie sa časom pridajú samé. Práca rúk a nôh nie je samostatná, ale telo pracuje ako celok. A práve to je dôvod, prečo je táto metóda vhodná aj pre diaľkových plavcov a triatlonistov. A ako benefit vnímam to, že cvičenia majú na seba nadväznosť, sú jednoduché a dovedú nás k dobrému pocitu z plávania, ktoré si užijeme. A ako to, že som nenechala strach z vody zvíťaziť, nezmierila sa s pocitom „boja“ vo vode, a pátranie po dokonalom pôžitku pri plávaní zmenilo môj život?

Odmena v podobe Pokojného Plávania

Asi už tušíte, čo bude nasledovať… Počas mojej plaveckej cesty a jej jednotlivých zastávok, som vedela jednu vec. Že to, s čím som sa ja v živote stretla, nie je náhoda. Každý pocit, každé vnuknutie, pátranie, každá zastávka, kniha, ľudia, všetko to, čo mi prichádzalo do života, mi pomohlo. Znovu som získala pocit voľnosti a šťastia pri činnosti ktorú milujem a dostala som za to ešte aj odmenu.

Tou je práca, ktorú milujem….odovzdávam ľuďom časť seba. Kúsky svojho príbehu a skúseností, už ako tréner plávania v mojom vlastnom Pokojnom Plávaní. Pomáham im vo vode získať pocit istoty a bezpečia. Ukazujem im, že plávať sa dá s radosťou, uvoľnene…ako ryba. Pracujem metódou „úplného ponorenia“, pretože Plávať sa môže naučiť každý!

Čo dodať… Tí, ktorí máte strach z vody, vedzte, že v tom nie ste sami. Pekne postupne, krôčik po krôčiku sa to dá zvládnuť… Budem rada, ak aj moja cesta bude pre vás inšpiráciou. Či už pri odhodlaní začať, alebo počúvať svoje telo a nenechať ho trápiť sa, keď to proste nejde a vyhľadať pomoc. Rada vás uvidím na plaveckom kurze, alebo na Plaveckých pobytoch pri mori. Tak veľa krásnych pocitov vo vode i mimo nej vám prajem. S láskou Žanet z Pokojného Plávania

(4 hlasov, priemerne: 3,80 z 5)

Loading...