December – keď v kuchyni voňajú Vianoce

Tešíte sa na Vianoce? Jasná odpoveď! Len ten zhon, ktorý predchádza ich prípravám, nás niekedy strhne viac, ako treba. Lebo ako pribúda svetielok na adventnom venci, pribúda aj vecí na zozname, čo ešte stihnúť.

Do niektorých povinností sa nám chce viac, iné by sme radšej zverili iným. Ale čo také vianočné pečenie? Kuchyňa zaprášená od múky, plechov na umývanie tiež celá hora.

No keď melieme orechy, rozpúšťame med, prisýpame škoricu, strúhame citrónovú kôru, namáčame v čokoláde, obaľujeme vanilkou,… vtedy už v celom dome voňajú Vianoce!

Áno! Koláče, zákusky, drobné pečivo – v predstihu nimi plníme škatule a schovávame vysoko v špajzi, aby vydržali. Každá rodina má tie svoje, ktoré u nej nesmú chýbať na štedro prestretom stole. Suché, krémové, kysnuté, nepečené, zdravé „rawky“, ale určite aj tie klasické tradičné vianočné. 

Vianočné oblátky

Stali sa súčasťou štedrej večere a mnohí ju práve týmto chodom začínajú. Chrumkajú, trúsia sa, lepia na podnebie, chutia samé, aj pokvapkané medom a so strúčikom štipľavého cesnaku.

Či už okrúhle, oválne, alebo zakrútené do trubičiek, oblátky sú skutočne tradičným vianočným pečivom. Symbolizujú hostiu, telo Kristovo v podobe chleba. Dnes sa dajú bežne kúpiť v obchode, na trhoch, niekto si ich objedná u svojej známej „oblátkarky“, v niektorých domácnostiach si ich dokonca sami pečú. 

Kedysi ich však pre celé spoločenstvo obce zabezpečoval miestny učiteľ – organista. Pár týždňov pred Vianocami vyslal svojich žiakov na obchôdzku, aby chodili pýtať potrebné suroviny. „Dajte žitka na oblátky – už idú vianočné sviatky“,  zaklopali s naučeným veršíkom na dvere každého domu.

Gazdinky im do košíkov nakládli obilie, ktoré dal učiteľ zomlieť, alebo im dali rovno vrecko múky, mlieko, maslo, vajíčka a k tomu pridali slaninku či klobásku pre učiteľa a drobný peniaz pre pomocníkov.

Žiaci pomáhali učiteľovi aj so samotným pečením oblátok, pieklo sa po škole do neskorej noci. Chlapci nosili drevo, prikurovali, pracovali s ťažkými železnými formami, obstrihávali upečené oblátky pekne do okrúhla.

Dva – tri dni pred Štedrým dňom chodili po domoch žiačikovia znova, tentoraz však už s hotovou výslužkou. K balíčku oblátok pridali domácim vinš. Ohlasovali v ňom blížiace sa vianočné sviatky, radosť z narodenia Pána, ale aj pozdravovali od samotného učiteľa:

„Správca chóru praje dobrodincom blahé sviatky a na dôkaz svojej vďaky posiela Vám dar – oblátky!“

Voňavé medovníčky

Medovnikárstvo bolo kedysi skutočným remeslom. Majstri si svoje recepty a postupy chránili ako výrobné tajomstvo. Odovzdávali ho len svojim synom, nasledovníkom, spolu s niekoľkými sudmi medovníkového cesta.

Cesto  totiž dozrievalo v suchých pivniciach aj niekoľko desaťročí. Jeho hlavnou zložkou bola múka, med a správne namiešané koreniny – fenikel, aníz, zázvor, badián, muškát, škorica, čierne aj nové korenie,…

Vyzreté cesto sa potom ručne formovalo a nabíjalo do vyrezávaných drevených foriem. Takéto reliéfne zdobené medovníky boli vďačnou pamiatkou či darčekom z púte, jarmokov a z hodov. 

Pôvodná výroba medovníkového cesta sa postupne menila, časť medu nahradil cukor a nové cesto sa stalo vláčnejším a mäkším. Dalo sa vaľkať valčekom a medovníčky sa z neho vykrajovali pomocou šablón, alebo neskôr aj plechovými formičkami.

Neboli už teda také masívne a plastické, ale naopak, tenšie a ploché. A tak nastúpila aj nová forma výzdoby – maľovanie bielou či farebnými polevami, alebo priliepanie obrázkov cukrovou polevou. 

Dnes patria medovníčky medzi typické vianočné pečivo. Možno aj preto, že med symbolizuje lásku, zdravie, dobrý a pokojný život. A to si na Vianoce prajeme všetci.

Vykrajovanie medovníčkov je určite zábavou pre celú rodinu. Najčastejšími vianočnými formami sú hviezdičky, stromčeky, zvončeky,  anjeliky, srdiečka, domčeky a kostolíky, prasiatka, rybičky, snehuliaci.

Zdobia sa bielkovou polevou cez kornútik, fŕkajú čokoládou, vkladá sa do nich oriešok, alebo sa len hladko natrú vajíčkom, aby sa pekne leskli. Pekné sú aj medovníkové betlehemy a chalúpky. Drobné medovníčky zaviazané mašličkou zas vedia skrášliť vianočný stromček. 

Kysnuté koláče

K najstaršiemu obradovému pečivu patrí chlieb, z jeho základnej formy sa postupne vyvinuli sviatočné koláče. Kysnuté pečivo chutí najlepšie čerstvé, a preto sa pieklo až na Štedrý deň. Gazdinky však museli skoro vstávať, aby stihli napiecť do východu slnka.

Na vianočnom pečive si dávali zvlášť záležať, cesto muselo byť starostlivo vymiesené, dobre vykysnuté, pečivo pekné, plné a dobre „naskočené“. Pri peci sa na Štedrý deň malo používať všetko nové – lopata, ohreblo, omelo – akoby sa prostredníctvom nich malo všetko v dome obnoviť, aj zdravie, aj láska, aj bohatosť úrody.  

Chlieb nesmel na vianočnom stole nikdy chýbať. Jeho pečenie a aj samotné jedenie sprevádzalo množstvo povier a magických úkonov. Pri stole sa z neho obradne odlamovalo, časť z neho sa odkladala na liečenie, rozdalo sa z neho žobrákom.

Piekli sa väčšinou veľké okrúhle chleby či koláče nazývané kračun, mrváň, mazanec. Do cesta sa zaprával mak, zrno, semená, zapichával sa do neho cesnak, petržlenová vňať, šípky, bylinky, na vrchu v strede sa vyhĺbila jamka a do nej sa nalial med.

To všetko malo privodiť zdravie, hojnosť, ochranu pred zlými silami. Ale už prítomnosť samotného chleba na vianočnom stole znamenala prosbu o každodenný chlieb a vďaku zaň.   

Aj opekance, najrozšírenejšie jedlo štedrej večere, vzniklo vlastne z chlebového cesta. V peci pečené dlhšie šúľky sa pred podávaním nalámali a obarili sladkou vodou alebo mliekom. Najčastejšie sa ponúkajú posypané makom a poliate medom, ale niekde ich majú radi aj s tvarohom alebo bryndzou.

Mnohoraké plnky a posýpky sú v koláčoch obľúbené dodnes – či už v drobných rožtekoch, alebo v dlhých závinoch. Čím bohatšie, tým lepšie a chutnejšie. A najbohatší na ne je štedrák – koláč, kde sa pláty vyvaľkaného kysnutého cesta prekladajú postupne jednotlivými plnkami – orechovou, makovou, lekvárovou, tvarohovou a na vrchu s cestovou mriežkou.

Sviatočné kysnuté koláče sa s obľubou zdobili, najčastejšie ušúľanými a rôzne zakrúcanými motívmi z cesta, vytvárajúc tak na vrchu koláča zložité ornamenty. Pletencami cesta sa zdobí baba alebo calta, samotným splietaním cesta do vrkočov vzniká vianočka či pletenák.

Prepletenie jednotlivých častí koláča má symbolizovať svornosť a spolupatričnosť v rodine. Piekli sa aj koláče v tvare rôznych figúrok – zvieratiek, vtáčikov, kačičiek a bábik. Tie sa dávali ako darčeky deťom a koledníkom.

Nech Vám pečenie vianočných dobrôt prinesie do vašich domácností a rodín nielen typickú vôňu, ale aj radosť, príjemne strávené spoločné chvíle a vzrušenie z príprav na najkrajšie sviatky roka. Šťastné a veselé!