Zavšivavené deti. Škola nie je na vine, ale nezodpovední rodičia

Vši nie sú zvieratká, ktoré chcete mať doma, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa s nimi aspoň raz za život stretnete.

Tí, ktorí riešili pedikulózu (zavšivavenie) opakovane, hovoria, že najťažšie je to vždy prvýkrát. Potom už nemáte okolo toho hystériu, je to „len“ nepríjemné.

Odkiaľ sa vši zoberú vo vašej hlave

Najčastejšie ich deti prinesú zo škôlky, školy, či z letného tábora, lebo voš detská miluje kolektív hlavičiek, ktoré sa pri hre často dotýkajú. Hoci nevie skákať, prelieza rada alebo sa schováva v čiapke, ktoré si deti medzi sebou vymieňajú.

Môže byť na operadle sedadla v MHD alebo v kine, či dokonca plávať v bazéne plnom chlóru. Všade, kde bol predtým zavšivavený človek.

Vaše hygienické štandardy sú pre ňu úplne ukradnuté. Hlavne, že máte hlavu plnú krvi, pretože tou sa živí. Na toto si spomeňte vždy, keď vidíte hlavy dokopy pri selfíčkach.

Keď to niekto zamlčí, máte smolu

Mať vši nie je radostná zvesť, s ktorou sa chcete podeliť na Facebooku alebo v dedinskom rozhlase. Stačí jeden „zahanbený“ rodič, ktorý sa zdráha povedať o tom v škôlke, či škole a pripraví vás o možnosť urobiť aspoň nejakú prevenciu (spreje, šampóny, tea-tree olej…).

Následky sa riešia vždy ťažšie a niekedy veľmi zdĺhavo.

Školský zákon ukladá rodičovi povinnosť informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania (§ 144 ods. 7 písm. d školského zákona).

Platí to aj pre vši – je to predsa infekčné parazitárne ochorenie, nie soplík, aby sme o tom diskutovali.

Keď sú vši v škole v obehu

Zbaviť sa tohto parazita nie je vôbec ľahké. Pretože darmo podniknete všetky potrebné opatrenia na jej vykynoženie, miniete kopu peňazí na odvšivovacie prostriedky, ktoré nie sú zrovna lacné, vyčešete vlasy do poslednej hnidy, ak pošlete dieťa so zdravou hlavou do kolektívu, v ktorom je voš ešte stále v obehu.

Učiteľky sa sťažujú, že niektorých rodičov oznam, že sa v škole alebo v škôlke vyskytli vši, vôbec neprinúti, aby sa obťažovali deťom prezrieť hlavy. Pritom je veľmi dôležité, aby sa dezinfekčná kúra vykonala u všetkých detí v rovnakom čase, inak môže dochádzať k ďalšiemu prenosu.

Stačí jeden nedôsledný rodič a hrebienok „všiváčik“ možno nepustíte z ruky do konca školského roka.

Škola nie je na vine, ale rodičia

Učitelia tvrdia, že majú zviazané ruky, pretože deťom nemôžu prezerať hlavy. Úrad pre verejné zdravotníctvo im dáva za pravdu – nie sú to zdravotnícki pracovníci, nemajú oprávnenie kontrolovať hlavy, ani stanovovať diagnózu; to je kompetencia pediatra.

„Pedikulóza je infekčné parazitárne ochorenie, zaradené do medzinárodnej klasifikácie chorôb a ako také musí byť diagnostikované lekárom.

V prípade vykonávania ranného filtra v predškolskom zariadení je možné tak, ako aj v rámci školy, usudzovať na prítomnosť pedikulózy u dieťaťa iba na základe nepriamych príznakov ochorenia (škrabanie si vlasovej pokožky hlavy, nervozita dieťaťa a pod.).

Nakoľko pedagóg tak v materskej škole, ako aj v základnej škole, nie je zdravotníckym pracovníkom, nie je oprávnený  kontrolovať deťom hlavu a stanovovať diagnózu, ale musí odporučiť zákonnému zástupcovi dieťaťa, aby sa toto podrobilo lekárskemu vyšetreniu u praktického lekára,“ hovorí Mgr. Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva SR.

Povinnosti školy

Podľa školského zákona je škola povinná zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov – robí to v polohe pozorovateľa, ktorý môže rodičov upozorniť na výskyt pedikulózy, či už oznamom v žiackej knižke alebo v rámci rodičovského združenia. Zodpovednosť je na rodičovi, aby sa dieťa vrátilo do školy doliečené (bez všetkých foriem parazita).

Opatrenia pri výskyte pedikulózy by mali byť súčasťou prevádzkového poriadku školy. Podľa ministerstva školstva má každá škola možnosť požiadať o spoluprácu pri vypracovávaní opatrení  miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva v SR.  

Vši nie sú ako chrípka

Pedikulóza nepatrí medzi povinne hlásené prenosné ochorenia ako napr. chrípka a aj postup pri masívnom výskyte ochorenia je rozdielny, vysvetľuje ministerstvo školstva.

„Zatiaľ čo pri výskyte chrípky v prípade viac ako 20% výskytu chorých detí je možné uzatvoriť zariadenie, v prípade zavšivenia detí  je postačujúce vyhradiť napr. jedno poobedie pre tzv. sanitačné práce (žiaci by si mali doma hromadne v rovnakom čase oprať uteráky, čiapky, šále, úbory na cvičenie, vyčistiť hrebene, resp. iné predmety osobnej potreby). 

Potrebné je, aby sa všetky inkriminované deti podrobili lekárskemu ošetreniu a do kolektívu sa vrátili až po úplnom vyliečení.“