Zavreté školy? Toto je v skutočnosti tá digitalizácia spoločnosti

“Veľa ľudí si neuvedomuje, že mnoho učiteľov sa počas prvej vlny ocitlo vo veľmi zvláštnej situácii, pretože museli rýchlo nabehnúť na učenie doma s deťmi a aj smerom von, ku svojim študentom.

Z môjho pohľadu je ťažko povedať, čo bolo náročnejšie, či zvládať tretiacke učivo so žiakom doma alebo zadávať online prácu pre všetky štyri ročníky gymnázia a vyučovať cez rôzne platformy na internete. Vzhľadom na mzdy učiteľov môžeme ťažko očakávať, že budú dobre technicky vybavení, najmä keď počas karantény potrebujú niekoľko zariadení súčasne. 

Ja som bola s prácou pani učiteľky mojej dcéry počas karantény veľmi spokojná a na strane mojich študentov ma príjemne potešili ich reakcie na naše spoločné hodiny. Pozitívne hodnotím aj fakt, že mnohí žiaci sa konečne naučili organizovať svoj čas.

Počas prvej vlny sme sa každopádne všetci veľa naučili a predpokladám, že prípadné opätovné zatvorenie škôl zvládnu rodičia aj učitelia o čosi lepšie.”

Učia sa veľa zbytočností

Z prieskumu potom celkom logicky vyplynulo aj to, že približne tretina rodičov ( a 40% rodičov detí na 1. stupni) by vzhľadom na okolnosti vzdelávania na diaľku mierne okresala osnovy počas karantény, aby to všetky strany boli schopné zvládnuť.

Za výrazné okresanie objemu učiva sa vyslovilo 20% rodičov. Asi 15% rodičov bolo týmto spôsobom výučby natoľko frustrovaných, že by ho najradšej úplne zrušili. 

Nepripravené školy

Marek Sitár, spoluzakladateľ združenia, ktorý riadi vlastnú konzultačnú firmu a na jar ostali so ženou doma s pracovnými povinnosťami a dvomi dcérami:

„Trvalo to viac ako mesiac počas prvej vlny pandémie, kým v škole dokázali prejsť na dištančné vzdelávanie, ktoré však nebolo dostatočne časté ani pripravené. Väčšinu učenia sme s deťmi museli nakoniec absolvovať my sami popri práci.

Napriek veľkej snahe učiteliek a učiteľov sme videli, že na dištančné vyučovanie jednoducho neboli pripravené ani naše školy, ani pedagógovia. Tento prieskum nám potvrdil, že podobný problém mali rodičia po celom Slovensku. Dúfame preto, že zodpovedné inštitúcie sa z tejto skúsenosti poučili a stihli sa pripraviť na potenciálnu ďalšiu vlnu dištančného vzdelávania.”

Nevieme, čo by nám najlepšie išlo

Z prieskumu nevynikol pritom žiaden typ výučby na diaľku, ktorý by rodičom vyhovoval najviac:

• Online interaktívne hodiny učiteľov/učiteliek so študentmi/žiakmi,
• Online dostupné prednášky učiteľov/učiteliek, ktoré si mohol žiak pozrieť, kedy chcel a to aj opakovane,
• Presné inštrukcie/osnovy smerom k rodičom o učive na týždeň dopredu,
• Denné zadávanie domácich úloh/projektov a ich následná kontrola učiteľom/učiteľkou).

To, čo vyhovuje rodičom na súkromnej strednej škole v meste môže byť úplne odlišné od toho, čo by privítali žiaci a rodičia detí na základnej škole v malej obci.

Podstatné je, aby im to fungovalo a žiadny žiak či žiačka neostali počas karantény bez kontaktu so školou a vzdelávacím procesom, ako nám to nedávno ukázali výsledky analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ združenia Rodičia.sk Matej Stuška:

“Ako rodič som hlboko vďačný všetkým učiteľom a učiteľkám za ich snahu a v niektorých prípadoch aj výborné zvládnutie celej situácie. Slovensko na vyučovanie na diaľku ale jednoducho nebolo pripravené a je otázkou, či sa po jarnej skúsenosti na tom niečo zásadne zmenilo.

Aby táto forma vzdelávania fungovala dobre, musí byť splnených viacero predpokladov, pričom jarná karanténa ukázala, že okrem podcenenia technickej stránky nie sú evidentne naše školy na tento typ výuky pripravené ani kompetenčne.

A platí to aj o rodičoch a samotných žiakoch. To je teda nesporne jedna z veľkých výziev pre naše školstvo a celú spoločnosť do budúcna. Treba si uvedomiť, že toto je v skutočnosti tá digitalizácia spoločnosti.”