Navštívili sme školskú jedáleň, kde sa varí 900 obedov denne. Vedúca školskej jedálne Gizela Zelisková robí svoju prácu už 28 rokov. Opýtali sme jej, ako sa varilo v jedálňach doteraz, čo si myslí o nových receptoch z dielne Ministerstva školstva a čo dnešným deťom chutí.
Deti by sa v školských jedálňach mali stravovať zdravšie a mali by mať pestrejšiu stravu. To je predstava Ministerstva školstva, ktoré pripravilo 68 nových receptov, ktoré prišli do školských jedální na začiatku tohto školského roka.
Varia denne 900 obedov
Gizela Zelisková je vedúcou jedálne bratislavskej základnej školy v Karlovej Vsi. V jedálni sa okrem žiakov základnej školy a gymnázia stravujú aj pedagógovia, dôchodcovia a zamestnanci miestneho úradu – dohromady tu varia denne 900 obedov, z toho zopár desiatok obedov sa pripravuje aj pre deti so špeciálnou diétou – bezlepková diéta, intolerancia laktózy atď.
„Veľmi dlho sme varili podľa pôvodných noriem a receptúr,“ hovorí Gizela Zelisková.
„V roku 2004 sme mali prvú väčšiu zmenu, kedy sa zaradili novšie receptúry a zdravšie jedlá. V roku 2007 sme dostali úplne nové normy, kde sa zmenili gramáže – napríklad sa zvýšila norma na prílohu a pribudol aj väčší výber jedál,“ opisuje doterajšie zmeny vedúca.
Mnohí z rodičov majú pocit, že školské jedálne varia nezdravé jedlá, veľa solia a pridávajú rôzne dochucovadlá. Pani Gizela však hovorí, že to nie je pravda.
„Obsah soli je v normách veľmi nízky, rodičia sa naozaj nemusia obávať. Máme doporučené soliť čo najmenej a používame dochucovadlá bez obsahu glutamanu sodného,“ dopĺňa.
Podľa ministra školstva Juraja Draxlera je školské stravovanie veľmi dôležitou súčasťou školského života. V školských jedálňach sa v súčasnosti stravuje v priemere 66 percent detí a žiakov materských, základných a stredných škôl.
Nové receptúry boli doručené do každej jedálne, presné inštrukcie so zavádzaním nových jedál však nemajú
„Zo školského úradu nám doporučujú zavádzať jedlá podľa dodaných receptov, nedostali sme to však príkazom. Boli by radi, keby sme nové receptúry vyskúšali. Vzorový jedálny lístok máme len doporučený a jedlá budeme zavádzať postupne,“ vysvetlila nám pani Gizela.
„Tento týždeň sme po prvýkrát zaradili dve jedlá z nového zoznamu. Do polievky sme zavarili lievanku s tofu syrom a chutila deťom rovnako ako inokedy. Toto nebola veľmi prudká zmena. Druhým jedlom je karbonátok so sójovými kockami, kde je 10% mäsa nahradeného sójou, ktorý deťom tiež chutil,“ hovorí vedúca jedálne.
Tretím v poradí bude „Žitavská pochúťka“, čo sú kuracie prsia s lečom v placke. Podobné jedlo pripravujú v jedálni pravidelne, ale s bravčovým mäsom a deťom chutí.
Kedysi deti dostávali po obede keksík, dnes je to však už zakázané a dáva sa len ovocie. Priemerne to vychádza na dva-tri razy do týždňa, podľa finančných možností jedálne.
Tofu, králičie mäso, melónová voda a vrecková zemiaková kaša
Cena za „stravné“ sa v tomto roku zvýšila o osem percent. Nie všetky vedúce jedální sú plne stotožnené s novými receptami, aj keď viaceré nové jedlá sú podobné tým, ktoré sa varili aj doteraz. Dôvodom sú nielen vyššie ceny, ale aj obavy.
Nový receptár zavádza pomerne veľa jedál s tofu syrom. „Napríklad syr tofu s kapustou a knedľou by deti pravdepodobne nejedli,“ rozmýšľa nad jedálnym lístkom vedúca. Spolu sa pozeráme na recepty s králičím mäsom, ktoré je síce zdravé, ale aj nepomerne drahšie. Na 900 obedov v školskej jedálni by ho potrebovali 80 kilogramov.
„Snažím sa pripraviť jedálniček tak, aby mi vyšlo na kvalitnejšie ryby, filé už napríklad vôbec nekupujeme. Radšej kúpime kvalitnejšie filety a lososa, to majú deti rady,“ hovorí Gizela Zelisková.
V novom zozname nachádzame aj „jedlá a nápoje z prášku“, napríklad zemiaková kaša s mliekom, či zemiakové cesto. Vedúca mi však hovorí, že s tým si pri varení nepomáhajú. Otázka, prečo to tam teda odborníci na výživu dávali, zostáva nezodpovedaná.
Na pitie sa preferuje voda, ale tiež tam v zdravých nápojoch nachádzame aj rakytníkový nápoj s medovkou v prášku, ktorý má nahradiť tradičnú „sirupovú vodu“. Ponúka sa aj recept na vodu s melónom, čo však vedúca komentuje s obavou o žalúdky najmenších.
Vyššia cena obedov a hladné deti?
„Obávame sa toho, že niektoré jedlá budeme variť zbytočne, lebo deti nebudú chcieť nepoznané jedlá jesť. Majú radi kura, kuracie prsia, ale hovädzie mäso im nechutí, bravčové mäso ešte ako tak zjedia. Chutia im aj prívarky, prvenstvo má šošovicový prívarok. Čím viac je však na tanieri zeleniny, tým menej sa im to páči,“ opisuje chute detí Gizela Zelisková.
V jedálni majú aj veľa „dupliarov“, ktorí sa radi k výdajnému okienku postavia druhýkrát na ryžu s mäsom a šťavou, cestoviny, parené buchty, ale sú aj deti ktoré prídu na dupľu, keď je ryba. Deťom chutí najmä losos.
„Stravovať sa zdravo je samozrejme dôležité. Určite budeme nové receptúry skúšať a uvidíme…..my sami sme veľmi zvedaví. Všetci rodičia poznajú, že zavádzanie nových chutí je pri deťoch dlhý proces. Keď nenaučia deti od malička jesť napríklad zeleninu, deti ju ani u nás na obede nezjedia. Stravovacie návyky z domu školská jedáleň nezmení,“ hovorí Gizela Zelisková.
zdroj: bratislava.dnes24.sk
(4 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
Mna by zaujimalo, ktory „odbornik“ na vyzivu zaradil do jedalnicka TOFU. Sojovy blivajz, z ktoreho malym chlapcom zacnu rast prsia.. To si fakt nikto nedal tu namahu, aby sa opytali skutocnych odbornikov na vyzivu, co by odporucili? Nepoznam ziadneho vyzivara, co by odporusil Tofu.
Nehnevaj sa, ale my jeme tofu pravidelne, mam 4 deti a nikomu prsia nerastu ( mne by inak mohli trosku podrast :-)). Tofu je zdrave a vyzivne a ja zasa nepoznam nikoho z odbornikov, kto by ho zatracoval.
Tak asi tych pravych odbornikov nepoznas. Nehovorim o kvazi odbornikoch, co pisu clanky do casopisov ako Zdravie a pod., ktore sa casto tvaria ako odborne a len kopiruju 20 rokov stare veci. Ja sa hybem medzi ludmi, ktory sa zdravou vyzivou seriozne zaoberaju. Nefermentovana soja, z ktorej je aj tofu, obsahuje fytoestrogeny, ktore su hlavne pre deti nevhodne. O tom, ze soja je jedna z najviac geneticky upravovanych plodin snad ani netreba hovorit.