O nezodpovedných rodičoch v čase pandémie

Keď sa 8. februára otvárali škôlky a prvý stupeň základných škôl, súbežne sme počúvali o vysokom podiele britskej mutácie koronavírusu, ktorá je na Slovensku vďačne označovaná za vinníka, prečo sa vírus u nás nekontrolovateľne rozmáha.

Kde tu počujeme, že za to môže Sulík, alternatívne Remišová, prezidentka, či vedci, ale ono je to tak, že si za to môžeme my.

V čase, keď som sa mala rozhodnúť, či dať jedno dieťa znova do školy, sme mali pozitívneho na každom poschodí našej bytovky. Nechápala som, prečo sa práve teraz majú otvoriť školy, ale iba som sa o sebe dozvedela, že ach, typická žena, ktorá nevie, čo chce. Keď sú zatvorené, chceme otvoriť, keď sú otvorené, už nechceme…

Veď jasné, vždy som bola tá vrtošivá.

Okrem iného. Strašne sa mi páči tá taktika.

Aby sa rodičom rozhodovalo ľahšie, začali operovať témou duševného zdravia, aby sme mali na zreteli, že nielen koronavírus ohrozuje naše deti, ale aj pandémie duševných chorôb. Linky pomoci ešte nikdy nezaznamenali taký rekordný počet volaní od detí, ktoré rozmýšľajú nad samovraždami.

To, že do lavíc išli najprv deti, ktoré si „len“ predĺžili zimné prázdniny kvázi na letné, ale do neurčita zostávajú doma deti, ktoré sa na svojich spolužiakov a učiteľov pozerajú štyri mesiace akurát tak cez obrazovky, je v pohode, duševné zdravie najviac, hlavne, že automobilky frčia na všetky smeny.

Ale aspoň máme tú slobodu, aby sme sa rozhodli, či deti do školy pustiť alebo si ich nechať doma, samozrejme bez peňazí. Moje dieťa mi rovno povedalo, že ak „to“ dostane, môžem za to ja. Vinníka máme vybaveného.

A tak tŕpnem, či to bolo dobré rozhodnutie a meriam, čo je väčší stres: či mať doma dve deti a všetko okolo toho alebo jedno, ktoré môže doniesť do školy neželaný suvenír (kde sú tie časy, keď to boli len vši, že áno).

Múdre infografiky, ktoré nás majú podnietiť rozmýšľať, ako pracovať s úzkosťou, nám naznačujú, čo je v našej moci a čo už nie, čo ovplyvniť nemôžeme, a preto sa tým neoplatí zaoberať.

A to si musím pripomínať aj vtedy, keď sa dozviem, že stačí málo na to, aby niekto ohrozil chod nielen jednej triedy, ale aj celej škôlky, či školy – napríklad rodič dá dieťa do školy, zatiaľ čo čaká na výsledok testu. Nenechá si ho doma tých pár hodín, kým vie, na čom je. Šupne ho tam, veď čo. Veď len 14 dní bude v karanténe celá trieda s učiteľkou. Možno aj upratovačkou, kuchárkou, riaditeľkou.

Zapnem si na hodinkách „dýchanie“ a pôjdem zamiesiť na chlieb. Aké taktiky používate vy?

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...