Hodnotenie v škole – známky, slová, percentá

Zuzana Špačková 0

Čo na tom vysvedčení je? Známky, slová či percentá? Ktoré z hodnotení je správne a najefektívnejšie, najpravdivejšie?

Spätná väzba

shutterstock

Hodnotenie je v podstate výsledok komunikácie žiak – učiteľ – rodič a má poznávaciu i motivačnú funkciu. Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Nemýľme si pojmy s dojmami

Za slovo hodnotenie sa často používajú aj iné slová (známka, ohodnotenie…) ako synonymá, ale nie je to celkom to isté. Termín ohodnotenie je výrazom emocionálneho vzťahu, hodnotiaceho posudku a oznámkovania (známky). Môže sa vyjadrovať slovom, pohybom, posunkom, mimikou vyjadrujúcou súhlas, schvaľovanie, spokojnosť, pochvalu, nesúhlas a pod. Známka je stupeň ocenenia prospechu a správania žiaka.

Zásady hodnotenia

Hodnotenie žiaka je sa vykonáva priebežne, a to buď klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.

Niektoré školy pracujú aj s percentuálnym hodnotením. Podľa percent teda žiak vie presne, v rámci zadanej stupnice, akú známku (výsledok) dostane. Takéto hodnotenie sa osvedčilo aj vo viacerých krajinách Európy. Výsledky študentov sa však nechávajú iba v percentuálnom vyjadrením. Aj na vysvedčeniach.

Najčastejšia je klasifikácia

V našom školstve sa na ohodnotenie žiakov využíva klasifikácia, čiže hodnotenie, ktorého výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami: 

  • 1 – výborný,
  • 2 – chválitebný,
  • 3 – dobrý,
  • 4 – dostatočný,
  • 5 – nedostatočný.

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami: 

  • 1– veľmi dobré,
  • 2– uspokojivé,
  • 3 – menej uspokojivé,
  • 4 – neuspokojivé.

Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove vychádza z § 55 – § 58 zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Didaktické požiadavky

Pri hodnotení žiackych vedomostí pomocou známok musí učiteľ rešpektovať isté didaktické požiadavky:

Objektívnosť hodnotenia. Známka má odzrkadľovať skutočnú, reálnu úroveň vedomostí z učiva, požadovaného osnovami.

Diferencovaný charakter známok. Učebné výsledky žiakov treba hodnotiť z rôznych stránok rôznym spôsobom. Učiteľ má žiakov systematicky sledovať, pozorovať ich prácu, aby tým dosiahol čo najväčšiu objektivitu a diferencovanosť.

Adekvátnosť známkovania v očiach žiaka. Žiak má vedieť a pochopiť, prečo dostal príslušnú známku. S číselným vyjadrením je dobré podať aj ústny alebo písomný hodnotiaci posudok.

Zdroj: ingimage.com

Slovné hodnotenie

Ide o odlišný systém hodnotenia, založený na inom pohľade na žiaka a na inej výchovno-vzdelávacej koncepcii. Nejde len o prevod známky (čísla) na slová. Slovné hodnotenie sa zaviedlo, aby sa vylúčilo, obmedzilo negatívne pôsobenie klasifikácie.

Používa sa aj v špeciálnych zariadeniach na vypracovanie individuálneho reedukačného plánu. Môže však poslúžiť aj v bežnej škole vtedy, ak má učiteľ napísať posudok na žiaka, alebo využíva slovné hodnotenie.

Slovné hodnotenie možno uplatniť na hodnotenie vyučovacích predmetov v prípravnom, nultom, 1. až 4. ročníku základnej školy stupňami: 

  • dosiahol veľmi dobré výsledky
  • dosiahol dobré výsledky
  • dosiahol uspokojivé výsledky
  • dosiahol neuspokojivé výsledky

Súčasťou vysvedčenia so slovným hodnotením môže byť slovný komentár za každý polrok. V 2. až 9. ročníku a v každom ročníku strednej školy sa celkové hodnotenie vyjadruje stupňami prospel s vyznamenaním, prospel veľmi dobre, prospel, neprospel. Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia stupeň prospechu všetci vyučujúci po vzájomnej dohode.

Slovné hodnotenie využívajú aj mnohé alternatívne školy. Napríklad v Dánsku sa neznámkuje (číslami) až do 7. triedy, ale potom práve pre potreby nástupu na stredné školy, sa deti posledné 2 roky známkujú.

Ako teda hodnotiť?

Známkou? Tak ako sme už dlhé roky zvyknutí? Známku často používa učiteľ ako nástroj na udržanie disciplíny, ako spôsob nátlaku na žiaka. Známka býva zdrojom negatívnej motivácie žiakov k učeniu a zlých postojov k učiteľovi a škole. Medzi žiakmi vládne aj „známková rivalita“ – snaha mať lepšiu známku, nie lepšie alebo viac vedieť. Nie je zriedkavosťou, že známka určuje postavenie žiaka v triede, vzťah rodičov k jeho úspechom a pre mnohých je známka zmyslom učenia.

Zdroj: ingimage.com

Slovné hodnotenie je zase aj o jazykovej zručnosti učiteľa. Ako a aké slová, slovné spojenia použije, ako rozsiahle je hodnotenie. Dôležitý je aj potenciál prijímateľa na správne pochopenie napísaného. Kladné ohodnotenie posilňuje sebadôveru žiaka, záporné je prostriedkom, ktorý možno pomôže žiakovi odstrániť chyby a nedostatky. Hodnotiaci vzťah a jeho vyjadrenie má veľký vplyv na formovanie vlastného hodnotenia, sebahodnotenia, ktoré je istým prvkom sebavedomia.

Percentuálne výsledky sú jasne dané matematikou, ktorá nepustí. Žiaľ, ani toto hodnotenie žiakov nie je úplne bez chýb. Škála stupnice je široká (0 – 100 %) a často 1 % rozhoduje o inom výsledku.

Mohlo by vás zaujímať: Znížená známka zo správania

Mnohé školy v zahraničí využívajú aj sebahodnotenie, dokonca slovné hodnotenie učiteľa. Žiak musí na niekoľko viet zhodnotiť svoju prácu počas daného školského obdobia, zápory i klady.

Zdroj: www.minedu.skwww.iedu.sk

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (10 hlasov, priemerne: 2,40 z 5)
Loading...

Pridaj komentár