Deťom škodí skorý začiatok vyučovania

Čoraz viac odborníkov upozorňuje na spánkovú depriváciu detí.

Predovšetkým žiaci a študenti, ktorých prirodzený biorytmus je ohraničený vstávaním do školy, môžu dnes trpieť na nedostatok spánku, ktorý sa odráža na výkonnosti v škole.

Čo všetko by mal rodič vedieť o spánkovom biorytme dieťaťa?

 

Najdôležitejšia časť dňa

Vedci potvrdili, že na svete neexistuje živý tvor, ktorý nespí. Niektoré zvieratá spia skoro stále, iné len niekoľko sekúnd.

Dodržiavanie biorytmu je základným predpokladom prežitia, zaručuje správne fungovanie nervovej sústavy, imunity a ovplyvňuje každú časť života.

Človek je jediný tvor, ktorý svoj spánkový režim vedome ovplyvňuje, pracuje s biorytmom, a robí to isté aj svojim deťom.

Pre deti je prirodzené spať, koľko si organizmus vyžaduje. Avšak v súčasnosti do spánkového režimu, ako ho nastavila príroda, vstupuje veľa rušivých elementov.

Deti sa rovnako ako dospelí musia prispôsobovať prechodom na letný či zimný čas. A to napriek tomu, že zmena času na jar sa dlhodobo ukazuje ako škodlivá pre organizmus.

Vedci v tomto čase napríklad zaznamenali nárast srdcovocievnych ochorení či známu jarnú únavu.

Nerešpektuje sa ani zimný útlm, ktorý súvisí s nedostatkom svetla. Problémom je aj skorý začiatok vyučovania v čase, keď je väčšina dospelých ešte ospalá, no od detí sa očakáva, že budú schopné podávať adekvátny výkon.

Čo kradne deťom spánok?

Kým v detstve platí u väčšiny detí pevný režim, u teenagerov to úplne možné nie je. S tým súhlasí aj Mária, mama dvoch školopovinných žiakov.

„Jeden syn má dvanásť, druhý štrnásť. Nastaviť v takom veku pevný režim, bolo…nemožné? Dostať ich večer do postele je ťažké, neraz je to až pred jedenástou.

Vstávať pritom musia skôr, lebo do školy dochádzajú. Nám veľmi pomohlo, keď sme ich o ôsmej odstrihli od internetu a televízie.

Pravidlom je maximálne jeden až dva spoločné filmy za týždeň. A večer sú mobily na poličke v kuchyni, takže žiadne hry a sociálne siete.

Výsledok bolo vidieť už po týždni. Staršiemu zmizli kruhy pod očami, mladší si začal pred spaním čítať. Konečne vstávajú spolu so zvonením budíka.“

Okrem mobilných telefónov škodí spánku aj náročný deň preplnený aktivitami, nevhodná strava, alkohol, stres a elektronika v detskej izbe, známa rušivým modrým žiarením.

Depresie, ADHD aj znížená imunita

Chronický stav nedostatku spánku spôsobuje množstvo ochorení a problémov. Tie, ktoré ohrozujú zdravie detí a dospievajúcich, sú predovšetkým tri.

Prvou je znížená imunita, ktorá sa predovšetkým v školskom veku môže prejavovať ako časté kolektívne ochorenia.

Bunky imunitného systému sú oslabené, čo znamená ľahké šírenie vírusov v organizme. Je dokázané, že ak sa nočný spánok skráti o 4 hodiny, imunita poklesne o 70%. Stačí zopár nevyspatí a dvojtýždňová chrípka je na svete.

Druhým príznakom najmä u malých školákov sú prejavy ADHD. V tomto prípade nemusí ísť klasickú nedospatosť, ale o poruchy spánku, ktoré sa prejavia priamo v štruktúre mozgu dieťaťa.

Poruchy spánku je potrebné konzultovať priamo s neurológom a nespoliehať sa na to, že sa z nich dieťa „vyspí“. Zmeny na štruktúre mozgu sú trvalé, a žiaľ aj nezvratné.

Po dohode s odborníkom môžu rodičia deťom s poruchou ADHD nastaviť taký režim, ktorý mu pomôže k nerušenému spánku.

Niekedy prospeje menej cukru vo večerných hodinách, upokojujúce aktivity namiesto televízie alebo počúvanie uspávanky a čítanie rozprávok.

Nebezpečným dôsledkom nedostatočného spánkového režimu u teenagerov je aj pribúdajúce množstvo diagnostikovaných depresií.

Nie je to náhoda – každú duševnú chorobu totiž sprevádza porucha spánku a naopak, poruchy spánku môžu vyvolať vznik či zhoršenie duševných ochorení.

Aj krátkodobý nedostatok spánku sa okamžite prejaví na našej nálade a emočnej vyrovnanosti.

Spí dosť?

Aj keď odborníci ponúkajú viacero odborných pohľadov na to, koľko by mali deti spať, podľa psychologičky Jany Škvarkovej sa rodičia nemajú nechať vystresovať tabuľkami.

„Všetko je individuálne, spomínať konkrétne čísla by sa vôbec nemalo. Pre mamičky je zbytočný stres, ak sa dieťa vymkne z priemeru. Myslia si, že nie je v poriadku.

Rodič by mal dieťa pozorovať a spánok prispôsobiť jeho potrebám. Nezabúdajme, že aj my dospelí vyžadujeme niekedy viac, inokedy menej spánku.

A rovnako ako deti máme problém zaspať – vtedy pomôže pohladenie od blízkeho, príjemná hudba, prostredie a pocit bezpečia.“

Je dôležité, aby deti od narodenia zvykli zaspávať v pokojnej atmosfére, vnímať, že sú unavené a spánok neodkladať.

Vnímanie signálov vlastného tela, ktoré spočiatku musia prečítať najmä mamy, pomáha udržať si nielen kvalitný spánok, ale aj zdravie a psychickú pohodu.

Neskorší začiatok v škole

Pred niekoľkými rokmi prišli viaceré stredné školy v Amerike s iniciatívou začať vyučovanie neskôr.

Rodičia argumentovali výskumami odborníkov, že predovšetkým dieťa v pubertálnom veku prechádza zmenami uvoľňovania melatonínu v spánku. V praxi to znamená, že dospievajúce deti zaspávajú neskôr a v čase vstávania ich telo ešte potrebuje produkovať spomínaný hormón.

Na základe tohto zistenia sa rodičia rozhodli žiadať neskorší začiatok vyučovania, aby deti mohli dlhšie spať.

Trvali na tom, že zdravý vývoj detí by mal byť dôležitejší ako otázka odchodu školských autobusov, ktorým sa škola bránila.

Dnes má neskoršie vyučovanie síce len niekoľko percent škôl, ale rodičia sú spokojní – ich deti si podľa prieskumov zlepšili známky a správanie, sú sústredenejšie a zmizla ranná nervozita.

Spánkový biorytmus sa líši

Pomohlo by posunutie vyučovania na neskoršiu hodinu aj slovenským žiakom?

Podľa psychologičky Jany Škvarkovej sa spánkový biorytmus u každého dieťaťa líši natoľko, že by museli vzniknúť aspoň dve triedy – pre ranné vtáčatá a nočné sovy.

„Ranný a večerný typ spánku je vrodená a nemeniteľná typológia, ktorá vplýva na celé naše štúdium.

Ranný typ vstáva rád skoro, po zobudení je čulý a aktívny. Ťažko sa preorientuje na to, aby bol aktívny večer a šiel spať neskôr.

Čiže začiatok školy, aký máme u nás, vyhovuje skôr týmto typom. Večerné typy môžu pri skorom vstávaní zažívať frustráciu, neaktívnosť a lenivosť.

Odpoveď na jednotný čas neexistuje. Ideálne by bolo, keby si rodičia mohli spoločne sadnúť a povedať si, komu vyhovuje neskorší čas, a komu nie.

Všetkým sa vyhovieť nedá, ale stálo by za to vytvoriť triedu, kde by sa začínalo skôr, a triedu, kde by žiaci začali neskôr.

Rovnako však treba zvážiť aj dĺžku a nastavenie hodín a zaťaženosť. Niekomu stačí prestávka 5 minút, iný potrebuje 20.“

Je však takéto prispôsobovanie v školstve reálne? Zrejme nie.

„Keďže existujú rôzne možnosti merania spánku, nereálne to nie je. Avšak zas a znovu narážame na to, že dnešné školstvo neodráža skutočné potreby detí, neskúma ich predtým, než zavedie nejaké stereotypné pravidlo.

V tomto smere má výhodu homeschooling, ktorý sa vie lepšie prispôsobiť dieťaťu a nastaviť mu „školu“ na mieru,“ vysvetľuje psychologička Jana Škvarková.