Silvia Bodláková učí na základných školách a 8-ročných gymnáziách matematiku a informatiku už viac ako 25 rokov. Má skúsenosti so žiakmi či študentami z prvého, druhého aj tretieho stupňa. Patrí medzi tých neúnavných učiteľov, čo skúšajú stále niečo nové a píše dokonca aj vlastné učebnice.
Ako zvláda pandemický rok, ako ho zvláda ona, čo si odnášajú deti, a či nájdeme aj nejaké jeho pridané hodnoty – v našom rozhovore.
Ako si na tom s dištančným vyučovaním? Zvládaš?
Myslím, že teraz už hej. Ale v prvej vlne to tak nebolo. Začínala som bez počítača, bez internetu… Postupne som si zapožičala a pripojila cez okno kábel s internetom od susedov.
Už pár rokov, dokonca desaťročí, si sama robím pracovné listy, pomôcky na vyučovanie matematiky na prvom i druhom stupni. Počas prvého učenia z domu som ich veľmi využívala. Mám ich roky položené na svojom webe. Založila som si na Youtube kanál a robila videá k vysvetleniu učiva.
Počas prvej vlny som zo začiatku online ešte neučila. Necítila som sa na to. Zapájala som sa do všetkých skupín, kde si učitelia aj rodičia radili, ako učiť z domu. Nie vždy so všetkým súhlasím. Vyberám si a robím svoj názor.
Už sme v druhej vlne. Ako učíš?
Teraz môžem učiť z triedy v škole, kým chodia prvostupniari do školy, lebo pár hodím učím aj maličkých. A ak nebudem mať túto možnosť? Pripravila som sa. U školníka som vyhrabala starú väčšiu tabuľu. Už sme s dcérou vymysleli, kde ju položíme, aby som mohla robiť online hodinu. Dcéra sa veľmi teší, aké fotky mi z tohto učenia narobí. Už len aby som mala internet.
Tvojou hlavnou doménou je matematika.
Matematike sa venuje veľmi malá pozornosť a mám už dlhšie pocit, že z nej robia hlavne média strašiaka. Myslím si, a aj deťom v škole ukazujem na hodinách, že matematiku alebo jej časti nájdu všade. Moji ôsmaci by vám vedeli povedať, čo všeličo sa dá spojiť s matematikou. Tento rok sa tešili, že po prebratí kruhu a kružníc sme mali robiť strih na raglánový rukáv. Nech vedia ako to musí urobiť na mieru modelky či modela návrhár alebo robil kedysi krajčír. Budeme? Žiaľ, asi nie.
V júni si začala na svojom webe písať svoje vlastné učebnice.
Pre prípad druhej vlny, ale nie len preto. Aj v škole žiaci stále niečo zabúdajú, strácajú… Už ich žiaci nestratia, nezabudnú. Majú ich v mobile. Ten si žiaci nikdy nezabudnú – ešte som nezažila:)
Prvú učebnicu som robila ôsmakom. Vedela som, že tých budem určite od septembra učiť. Veď ich mám od piatej triedy. Matematika pre ôsmakov .
V učebnici je vysvetlenie na obrázkoch, na videách, na pracovných listoch i úlohy na precvičenie. Nie, nerobila som všetky videá. Keď som našla u kolegov, prelinkovala som tie. Urobila som aj odkazy na doplnkové učebnice, ktoré odporúčam zakúpiť budúcim gymnazistom či žiakom, čo chcú ísť študovať technické školy.
Na konci minulého školského roka som zistila, že budem učiť šiestakov. Nuž, pre nich som pokračovala. Chýba mi ešte na konci zhodnosť trojuholníkov, to dorobíme.
V učebnici Matematika pre šiestakov je vysvetlenie na obrázkoch, na videách, na pracovných listoch i úlohy na precvičenie.
V auguste ma v škole prekvapili a dali mi aj piatakov a menej informatiky. Nuž od konca augusta pracujem nad piatackou učebnicou.
V učebnici Matematika pre piatakov je vysvetlenie na obrázkoch, na videách, na pracovných listoch i úlohy na precvičenie. Rodičom odporúčam aj knižky, ak chcú skúsiť s dieťaťom prijímacie pohovory na 8-ročné gymnáziá.
Ako sa učia deti na on-line? Odnášajú si niečo z tých hodín?
Mávam online hodiny so staršími aj mladšími žiakmi. Keďže učím aj na prvom stupni, v mojej triede som si napojila počítač a robím s deťmi videohovor. Píšem na tabuľu, zotieram. Lenže?
Žiaľ deti nemajú počítače, pozerajú do mobilov a tak nevidia, čo im ukazujem, lebo mobily nezobrazujú. Dosť detí leží s tabletom v posteli a tak sú zapojení na hodine, ale nevnímajú ju tak a moja snaha končí na tom, že iba pozerajú video. Na škole sme boli ochotní pomôcť, len sa museli prihlásiť, že ju potrebujú.
Na rozdiel od malých, ôsmaci sa potešili, že im robím videohovor z triedy. Boli nadšení, že vidia tabuľu. Aj sa hlásili, že mi ju chcú prísť zotrieť:)
Ako vnímaš ako rodič a súčasne učiteľ rozhodnutie – nechať deti učiť sa z domu?
Myslím si, že piataci a šiestaci mali určite zostať s prvým stupňom v škole. Učenie z domu chce hlavne sebadisciplínu dieťaťa a v tomto veku sa jej ešte len učia. Vlastne sa len učia sa učiť. Preto je dôležitá kontrola rodiča nielen pri učení sa z domu, ale celkovo. Myslím, že ešte aj v týchto ročníkoch je nie len pri domácej výuke naozaj veľmi dôležitý rodič a jeho prístup. Preto oceňujem rodičov, ktorí trpezlivo riešia s dieťaťom a učiteľom čo a ako. Horšie je to tam, kde sám rodič má ťažkosti so systémom a poriadkom či jeho vedomosti zo základnej školy sú veľmi chabé.
Ôsmaci, ktorí ma poznajú aj od štvrtej triedy, mi vedia napísať mail a požiadať o predĺženie termínu na odovzdanie práce, požiadať o online hodinu navyše a pokojne navrhnú niekoľko termínov hoci aj popoludní. V šiestej triede sme ich na informatike dosť natrápili tým, ako správne mailovať a ako riešiť situácie radšej vopred ako dodatočne. Vtedy to bolo pre nich, že na čo im to bude a veď to nik tak nerobí. A HOP! Situácia im ukazuje, ako to bolo dôležité.
Máš pocit, že niektoré skupiny deti sú na tom „špeciálne inak“?
Ôsmaci naozaj vnímajú situáciu inak. Dosť z nich malo minulý rok súrodencov a kamarátov v deviatom ročníku. Vedia, čo prežívali, v akej boli neistote a ako viacerí z nich majú pocit, že neskončili základnú školu. Chýba im akási bodka.
Vedia aké mali ťažkosti ich spolužiaci, ktorí zostali ako deviataci za hranicami, lebo bývajú v prihraničných obciach a poznajú príbeh, kedy nemali dievčatá net ani učebnice a nemali sa ako učiť ani dostať do školy alebo spojiť so spolužiakmi, iba ak cez drahé data na mobile. Hranice zatvorené, oni v deviatej triede. A pomoc žiadna.
Tvoja skúsenosť s písomkami v edupage?
Tento web som neobišla. Aj keď často som nešťastná, že veľa vecí sa tu robí kostrbato. Viete, že matematické značky musíme kódovať v tech? Ten som nevidela viac ako dvadsať rokov. Chvíľu mi trvalo, kým som sa k nemu vrátila. Je to pripravené len na testy pre jazykárov. Vložiť animovaný obrázok či obrázok typu PNG je náročné.
Vyhovuje mi však prepojenie na žiacku knižku a triednu knihu. Aj na edupage sa posnažili počúvať naše požiadavky a čo to už dorábajú. Sem som každej triede urobila z každého učiva prezentácie s úlohami na precvičenie v štýle T9. Dieťa vyrieši na papieri, do počítača vloží výsledok, alebo vyberie jednu zo štyroch možných odpovedí. Keď odošle výsledok, môže si pri niektorých úlohách, kde som uznala za vhodné, pozrieť vzorové riešenie, ktoré som k úlohe vpísala či vložila naskenované z ručne popísaného riešenia na papieri.
Čiže každá trieda má na každé učivo svoju zbierku úloh na precvičenie. A ozaj už len na žiakovi záleží, či sa bude venovať ich riešeniu a mailom požiada o dodatočné vysvetlenie či on-line hodinu na vyše.
V edupage deťom robím tým istým spôsobom aj testy.
Zvládajú tie deti online testovanie? Nie je to potom známka skôr za zvládnutie testovacieho prostredia edupage ale už nie z obsahu učiva?
Áno, aj tu vidieť, ako rozdielne pristupujú k riešeniu ôsmaci a ako šiestaci či piataci.
S piatakmi je to ozaj náročné, aj keď minulý rok mali skvelú matikárku na dištančnom štúdiu, sú nesamostatní, ešte stále nie sú pripravení počúvať. Nevedia sa sústrediť v domácom prostredí. Dosť z nich má stále svoju izbu ako herňu. Čo ich rozrušuje. Preto napríklad aj testy deťom otváram v piatok ráno do pondelka popoludnia a dávam na dva pokusy, aby rodičia mohli skontrolovať, keď nie sú v práci. U piatakov a šiestakov vidím rodiča ako najdôležitejšiu osobu v tomto štúdiu. Aj celkovo. Veď v tomto čase sa dieťa učí systému ako sa učiť, učí sa donútiť sa robiť úlohy na čas… Tí, čo ašpirujú na vyššie formy vzdelania to určite neskôr ocenia.
Dáme si záverom nejaké dobré posolstvo? Našla si v on-line vzdelávaní nejakú výhodu?
Jednu ôsmacku triedu som si rozdelila na skupiny. Pri online hodine je mať naraz 31 detí veľa. Táto situácia mi umožnila prerozdeliť deti na skupiny podľa úrovne vzdelávania alebo porúch učenia. Čo bežne v škole neviem zrealizovať. S každou skupinou mám hodinu zvlášť. Nevadí im, že popoludní, cez prázdniny alebo sviatok. Dokonca, podľa ich slov im vyhovuje, že si dajú cez obed dve hodiny voľno a sú oddýchnutí. Polovica z nich chce ísť skúsiť prijímacie pohovory na bilingválne školy. Aj preto je im jedno či sú prázdniny, keď sa nemajú združovať či nemôžu ísť do kina. Aj testy im môžem takto lepšie prispôsobiť.
Toto považujem za výhodu, ktorú si počas bežného roka neviem dovoliť. Učiť menej detí, v menších skupinách a cielene.
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
