Cirkevné školy na Slovensku – viete ako fungujú?

redakcia 0

O tom, ako fungujú a na akých princípoch fungujú cirkevné školy na Slovensku sme sa rozprávali s Jánom Horeckým, prezidentom Združenia katolíckych škôl a riaditeľom Spojenej školy sv. Františka v Bratislave – Karlovej Vsi.

Na Slovensku už niekoľko rokov existujú cirkevné školy. Koľko ich vlastne je a o aké typy ide?

Spolu máme približne 200 škôl a školských zariadení. Najviac je základných škôl, no máme všetky typy škôl a školských zariadení; materské školy, ZUŠky, Centrá voľného času, stredné odborné školy, gymnáziá i konzervatóriá.

Kto môže založiť cirkevnú školu?

Zriaďovateľom môže byť cirkev alebo cirkevné spoločenstvo registrované na Slovensku; v prípade katolíckej cirkvi je najbežnejším zriaďovateľom Rímskokatolícka cirkev prostredníctvom svojich diecéz, biskupstiev alebo rehoľných spoločenstiev. Ale cirkevnou školou/školským zariadením sa môže stať i škola/zariadenie, ktorej zriaďovateľom síce nie je cirkev, ale cirkev ju prostredníctvom svojho biskupa, generálneho vikára či rehoľného predstaveného za cirkevnú uzná.

Akí žiaci navštevujú tieto školy?

Naši. Žiaci rôznych pováh, schopností, z rôzne situovaných rodín – skrátka normálne deti. Štatisticky by sa zrejme prejavil vyšší podiel viacdetných rodín oproti celej populácii. Čo je naozaj významné, ide o deti a ich rodičov, ktorí sa cítia a túžia byť súčasťou čohosi väčšieho, ľudskú individualitu presahujúceho…

Musia za ne rodičia platiť?

Cirkevné školy môžu zo zákona vyberať školné, ale v drvivej väčšine tak nečinia, a keď áno, tak zvyčajne ide o napr. internátnu školu. Popri škole zvyčajne existuje v nejakej forme rodičovské združenie, cez ktoré si školy pomáhajú prostredníctvom dobrovoľných príspevkov a darov – tak ako je to zvyčajné aj na štátnych školách.

A ak platia, môže to znamenať, že cirkev tieto peniaze môže použiť aj na nejaké iné aktivity?

Nie. Treba vedieť, že cirkevná škola nie je priamou časťou Cirkvi a prípadné školné by bolo príjmom školy použiteľným len na realizáciu výchovno-vzdelávacej činnosti školy a zabezpečenia jej podmienok.

Ako je to vlastne s financovaním cirkevných škôl dnes?

V súčasnosti prichádza na každého žiaka školy bez rozdielu zriaďovateľa rovnaký normatívny príspevok. Rozdiely vo financovaní nastávajú pri deľbe podielových daní na obciach a samosprávach. Normatívne financovanie často ledva stačí na základnú prevádzku školy a tak obce často z podielových daní pomáhajú školám pri väčších investíciách a rekonštrukciách (dobre že to robia!) – no žiaľ, tu je príležitosť pre nepochopenie a diskrimináciu, keď z daní všetkých občanov (i rodičov žiakov na cirkevných školách) sú často podporované len štátne školy – česť výnimkám a starostom, ktorí nedelia občanov na „prvo a druhotriednych“.

A školské zariadenia?

Tam je situácia ešte horšia. Dnes obec stanovuje Všeobecne záväzným nariadením výšku príspevku na jedného žiaka školského zariadenia, pričom prerozdeľuje peniaze zo štátneho rozpočtu určené podľa počtu všetkých žiakov všetkých školských zariadení – i neštátnych. Doposiaľ platí zákon, že na žiaka cirkevného školského zariadenia prichádza príspevok vo výške min. 88 % zo stanoveného príspevku na žiaka štátneho školského zariadenia.

Často je to len tých nutných 88%, ktoré nám obec prizná a posiela. Žiaľ, pomerne často je stanovený príspevok na žiaka školského zariadenia úmyselne nízky, nemusí byť dostatočný ani pre štátne zariadenia, cirkevné zariadenia z neho dostanú len 88% a štátne zariadenia si napokon obec dofinancuje inou cestou – samozrejme z peňazí všetkých…

Keď je škola cirkevná, znamená to, že učíte iné ako na verejnej škole? Platia pre vás iné pravidlá?

Štátny vzdelávací program je záväzný pre všetky školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Školské vzdelávacie programy poskytujú jednotlivým školám maximálne využiť osobnostný, vedomostný a hodnotový potenciál pedagógov a zázemia školy. Samozrejme, že cirkevné školy poznať i podľa vzdelávacej činnosti. Nie tým, že by sme učili, že „Zem je stredom vesmíru a pod.“ ako nás predsudkami niekedy falošne obviňujú neinformovaní ľudia. Boží Syn, Ježiš Kristus povedal: „Ja som cesta, pravda a život…“

Pravda je teda nanajvýš cenená v očiach kresťana, preto je našou radosťou a najlepšou voľbou pravdu hľadať, k pravde sa približovať. Absolútne rovnako to platí v oblasti vzdelávania, vedy ako i v oblasti duchovnej. Kresťanský učiteľ pozerá na prvky a javy nášho materiálneho sveta rovnako rigorózne ako pedagóg/vedec agnostik či ateista. Odlišný je kontext a zmysel pozorovaného a študovaného sveta – ale to sa už posúvame od vzdelávania k výchove…

Prečo by podľa Vás cirkevné školy mali byť financované zo štátneho rozpočtu?

Tých zásadných dôvodov je niekoľko:

  • pre všetkých žiakov a rodičov rovnako platí Ústava a zásada rovnakého postavenia pred zákonom; ak sa štát rozhodol poskytnúť bezplatné vzdelávanie (samozrejme existujú výnimky – kurzy, externisti a pod.), rovnaké práva a povinnosti zo zákona vyplývajú pre všetkých občanov SR.
  • je to pre štát lacnejšie! Štátne školy majú pre svoj servis väčší administratívny aparát v podobe školských úradov na viacerých úrovniach; všeobecne je preukázané, že štát nie je najlepší vlastník/gazda, že konkrétne vlastníctvo alebo správa vlastných statkov je efektívnejšia.
  • výchovno-vzdelávacie programy cirkevných škôl, ich kvalita a originálny prístup a vynikajúce výsledky sú prínosom pre celé školstvo. V oblasti duševnej práce, vzdelávania a vedy je inšpirácia a heterogenita prístupov úplne kľúčovou ingredienciou pre rast v kvalite a úspešnosti; a naopak – uniformita a neexistencia konkurenčných konceptov je cestou zaostávania a nevyužívania potenciálu ľudskej spoločnosti.
  • formačný vplyv, princípy kresťanských hodnôt a postojov sú užitočné nielen deťom, ktoré v nich rastú, ale celej spoločnosti – pôsobia preventívne proti kriminalite, drogám, nihilizmu a hodnotovej prázdnote; pôsobia inšpiratívne a eticky, pozdvihujú morálku národa, jeho pracovitosť, pozitívnu orientáciu, vyšší životný princíp než je len každodenné prežívanie; pôsobia pro sociálne a pro rodinne, kresťania majú štatisticky viacej detí, starajú sa o svojich starých a chorých, lepšie znášajú i ťažšie časy, hneď sa nebúria a neradikalizujú, naopak pôsobia stabilizačne a prinášajú do spoločnosti pokoj a dlhodobú víziu, ich život je nasmerovaný do spoločenstva nielen k sebeckému uspokojeniu individuálnych požiadaviek. Priznám sa vám – keby som bol premiérom krajiny a zároveň ateistom, podporoval by som kresťanov a teda i cirkevné školy – už len z pragmatizmu – kresťanské prvky v spoločnosti sú nielen najlepšia prevencia proti rozkladu civilizácie (kriminalita, psychopatologické javy,…) ale i perfektné riešenie pre mnohé sociálne problémy (charita, sociálna odkázanosť a pod.), a pozdvihujú národ od duchovnej a kultúrnej oblasti až po pozitívny demografický vývoj spoločnosti.

Ako stoja cirkevné školy v rôznych meraniach?

Naše výsledky sú o významné percento lepšie než výsledky štátnych alebo súkromných škôl. Samozrejme, museli by sme merať kvalitu výkonov žiakov i na vstupe a výstupe zo školy – toto je zložitejšia téma. Ale zjednodušene i dnes tak ako vždy v minulosti patria cirkevné školy k špičke vo vzdelávaní – od základných škôl až po svetové univerzity.

Ako vnímate súčasné kroky ministerstva školstva?

Momentálne sa pripravuje supernovela legislatívy upravujúcej financovanie a fungovanie škôl a školských zariadení, práve sme v pripomienkovacom procese a je čo riešiť: v návrhoch zákonov sa objavujú rôzne ohrozenia, napr. zriaďovatelia štátnych škôl by mali podľa novely rozhodovať o školách iných zriaďovateľov (cirkevných a súkromných školách)  tým, že im budú určovať počet otváraných tried v prvých ročníkoch všetkých typov stredných škôl… Zo zákona by mala zmiznúť „záruka aspoň na 88% príspevok na žiaka cirkevných školských zariadení“ a miesto toho by mali obce a teda zriaďovatelia štátnych školských zariadení určovať kritériá a tým aj výšku a termíny vyplácania príspevku pre neštátne školské zariadenia, tak by bolo možné teoreticky dostať cirkevné školské zariadenia aj na nulu.

Tých problematických návrhov je ešte viac – dúfame, že sa po 20 rokoch budovania pluralitného školstva na Slovensku (konečne v slobode) nevrátime späť k monopolu štátneho školstva a dirigizmu. Napriek rýchlokvasným a nepripraveným reformám v školstve (a problémy prichádzali najmä zo strany štátu, nie praxe) sa nám niečo podarilo vybudovať a tak dúfame, že súčasné ministerstvo školstva nadviaže na všetko pozitívne, využije tvorivý a vedomostný potenciál ľudí so srdcom a dušou v školstve, aby namiesto deštrukcie a administratívnych opatrení naše deti a naša budúcnosť dostali potrebnú pozornosť, hodnotovú váhu i potrebné investície.

Čo je podľa Vás najpálčivejším problém nášho školstva?

Nekoncepčnosť a povrchnosť. Nepoctivosť a hlúposť. Na školy sa valia lavíny „módnych“ hesiel – hockto (kto nikdy neučil a snáď aspoň vychodil nejakú školu) sa dnes cíti expertom na školstvo – a tak nám podsúvajú „rýchle riešenia“ na „veľké problémy“: napr. Sme súčasťou európskeho pracovného trhu a boríme sa s nezamestnanosťou? Máme riešenie! Zavedieme novú vzdelávaciu oblasť Človek a svet práce a poďme naučiť žiakov ZŠ ako sa uplatniť na trhu práce! Trápili Vás na základnej a strednej škole učitelia matematiky a aj tak ste v praxi nikdy nelogaritmovali?! Skvele! Preč s poctivou matematikou – veď čo potrebujete, aby Vás neoklamali pri pokladni – už ani tú násobilku… a tak na gymnáziu môže absolvent podľa štátneho vzdelávacieho programu skončiť dnes s vedomosťami deviataka spred 10 rokov okrem štatistiky – tej sa venuje takmer celý tretí a štvrtý ročník gymnázia.

Prečo? Je to moderné… Lavína hesiel o vlastenectve, finančnej gramotnosti, €-občianstve, sexuálnej výchove, kompetenciách; lavína lobistov, ktorí presviedčajú politikov o svojej nevyhnutnosti a prinášajú „spásonosné školenia pre učiteľov“, lavína organizácií, ktoré za obrovské peniaze robia projekty pre projekty – a pri tom žiaci reformných ročníkov dodnes nevideli z mnohých predmetov ani len základné učebnice! Na obrovskom školstve sa priživuje masa parazitujúcich ľudí a organizácií. Cisár je nahý.

Nechajme učiteľov učiť. Ak by politici a obchodníci tak zasahovali do výkonu povolania lekárom ako učiteľom, bola by to smrteľná rana pre zdravotníctvo (čo a kedy pacientovi podávať, ako ho liečiť, čo vlastne potrebuje a čo nie…), keby reštaurácie a hotely, umelci a podnikatelia, vedci a predavači, výrobcovia a športovci dostávali  bez pýtania a dialógu nalinkované priority, sústavne a protirečivo sa meniace pravidlá hry, keby nad nimi stál inšpektor, ktorý meria „kvalitu“ školy detailnými pravidlami o tvorbe stohov pedagogickej dokumentácie na úrovni interpunkcie a doslovných plánov činnosti na každú vyučovaciu hodinu na celý rok dopredu(!) – hospodárstvo by sa zrútilo.

Školy držia (zohnutý chrbát) pretože ide o naše deti. Mám sen. Predstavujem si, ako sa utíši humbuk okolo školstva a minister sa obráti na stavovské organizácie našich škôl, na ľudí, ktorým je zverená formácia a vzdelávanie národa, jasne povie svoju víziu a spýta sa tých, ktorí ju jediní môžu realizovať, čo si o tom myslia, a ako oni vidia naše školstvo. Čo potrebujú pre kvalitné vzdelávanie žiakov. Verte, že v prvom rade nebude reč o platoch. Že možno manažéri škôl a učitelia so stavovskou autoritou budú najskôr hovoriť o učebniciach, službách metodických centier a ŠPÚ, o didaktických materiáloch, testoch, štandardoch, kritériách a deskriptoroch, hodnotení a klasifikovaní, bankách tvorivých úloh a zadaní, neskôr o pomôckach, materiálnom zabezpečí škôl a napokon si možno niekto spomenie aj na status učiteľa a zaželá si, aby jeho deti vzdelávali a formovali osobnosti a nie ľudia, ktorých názor nikoho nezaujíma, a na ktorých vlastne vôbec nič nezáleží – ani ich vlastná práca.

Vlastný záver:

Za posledných 100 rokov sa svet zmenil viac ako za predchádzajúcich 1000. Čím viac sa svet mení, tým väčšmi sa ho snažia byrokrati ovládať pomocou administratívy. Smernice a písané pravidlá chcú byť snáď na všetko. Napokon pre ich písanie a čítanie nebude čas ich ani dodržiavať ani porušovať J. Školám neprospieva globalizácia a odosobnenie. Vzdelávať a najmä vychovávať sa dá len osobne. Škola to je komunita, spoločenstvo ľudí založené na dôvere: žiakov voči učiteľom, učiteľov voči rodičom a naopak, a všetkých voči Bohu, pretože i On dôveruje nám – rodičom dal deti, tie zveril učiteľom. A On, Boh verí v naše deti, že nájdu cestu k pravde o živote – lebo nič lepšie sa človeku nemôže stať, než presvedčiť sa, aký dobrý je Pán a aký úžasný dar nám zveril do užívania – náš život a tento svet, všetkým nám dovoľuje aj chybovať, nemusíme byť dokonalí, stačí, ak sa budeme snažiť rásť na duchu a poznaní. Naozaj sa snažiť. Učiť sa pravde, láske a múdrosti, aby sme sa pripravili na Život a stretnutie s Ním. Preto je skvelé byť učiteľom, rodičom alebo dieťaťom. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (21 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...

Pridaj komentár