Učiteľka Jessica Smock hovorí, že je hrdá na to, čo dosiahla vo svojom povolaní.
Jediné, čím by sa zrovna nechválila, je jej povesť učiteľky „zadávateľky“ hrozného množstva domácich úloh. Niekedy si vyžadovali aj viac ako dve hodiny písania. Deti sa, pochopiteľne, sťažovali, ale rodičia až tak nie.
„Myslím, že väčšina rodičov to cítila ako ja, že domáca úloha je najlepší spôsob, ako si upevniť nové vedomosti, že učí zodpovednosti, pomáha rozvíjať dobrú pracovnú etiku a že je to príležitosť porozmýšľať o novo naučených veciach,“ hovorí učiteľka.
Rodičia podľa nej cítili strach, že bez domácich úloh by mohli deti zaostať za svojimi rovesníkmi.
Niežeby po čase celkom zmenila názor. Ešte stále verí, že domáce úlohy majú zmysel, ale len pre školákov vo vyšších ročníkoch a študentov stredných škôl. U najmladších školákov nie.
Prečo si učiteľka myslí, že úlohy nemajú význam?
Všimla si totiž výskum Harryho Coopera, ktorý strávil desaťročia skúmaním, ako domáce úlohy vplývajú na deti a ten tvrdil, že nielenže domáce úlohy nezlepšujú ich školské výsledky, ale že im dokonca aj škodia.
Dala mu za pravdu, keď sa sama stala rodičom. Vtedy pochopila, ako môžu byť deti unavené a prevalcované podnetmi po celom dni strávenom v škole či škôlke, po ktorých často nasledujú ešte ďalšie voľnočasové aktivity, krúžky.
Prišla na to, že deti potrebujú mať na práci celkom iné veci, keď prídu domov zo školy a nie ešte ďalšie „akademické aktivity.“
Namiesto zabíjania hodín s domácimi úlohami, napísala zoznam, čo iné by deti mohli robiť.
Čo je podľa učiteľky dôležitejšie ako domáce úlohy?
1.
Rozhovor s rodičmi – namiesto toho, aby vznikala každý deň nervozita okolo úloh (kedy si ich konečne urobí, prečo si ich nerobí sám, prečo mu to tak dlho trvá), skúsme sa porozprávať, aký sme mali deň.
2.
Spánok – odhadom 25-30 % detí školského veku nespí toľko, koľko by potrebovali vzhľadom na svoj vek, čo spôsobuje rôzne problémy, vrátane nedostatku koncentrácie, problémy so správaním, ťažkosti s učením, podráždenosť, priberanie. Hoci aj len malé dávky spánku môžu mať veľký vplyv na zlepšenie.
3.
Samostatné čítanie a počúvanie kníh – je kľúčom úspechu v škole. Deťom, ktorým sa číta nahlas, to v škole ide výrazne lepšie a majú aj lepšiu slovnú zásobu.
4.
Skladanie puzzle – vedeli ste, že je to dobré na to, aby sa deti viac uvoľnili?
5.
Lozenie po stromoch alebo štveranie sa na šmykľavku z opačnej strany – deti potrebujú testovať svoje hranice, potrebujú mať možnosť odhadnúť riziko a presvedčiť sa, čo dokážu.
6.
Hra, pri ktorej si zašpinia prsty – napríklad s blatom alebo v piesku
7.
Pomoc v domácnosti – s prípravou jedla, s prestretím stola, uprataním. Na tieto veci deti častokrát nemajú čas, lebo robia domáce úlohy. Lenže práve drobné úlohy v domácnosti, kedy sa deti podieľajú na jej chode, učia deti zodpovednosti, spolupatričnosti, pocitu empatie a samostatnosti.
8.
Prechádzka so psom, dobrovoľná aktivita v útulku – deti, ktoré sa starajú o domáce zvieratá, sa učia zároveň aj pomoci, empatii, súcitu.
9.
Práca v záhrade – deťom, ktoré rodiča učia, ako zasadiť rastlinku, majú príležitosť potrénovať nové veci.
10.
Hra na hudobný nástroj, počúvanie klasickej hudby
11.
Spoločný čas s babkou a dedkom – môže naučiť mnohým dôležitým životným lekciám, rodinným tradíciám, pravidlám, rutine.
12.
Kreslenie a kreatívne dielničky – pomáha najmä deťom, ktoré nemajú až tak dominantný verbálny prejav, takto sa môžu vyjadriť iným spôsobom. Okrem toho, pomáha to deťom uvoľniť sa.
13.
Písanie rozprávky, príbehu – deťom pomáha vyjadriť svoje pocity, rozširujú svoju kreativitu, slovnú zásobu.
14.
Vedecký projekt – deti sú od prírody zvedavé a chcú vedieť, ako veci fungujú. A to sa dá najlepšie zistiť mimo učebníc a učebne – deti môžu vonku rozmýšľať inak a navyše si užiť kopu zábavy.
15.
Hra s kostýmami – keď sa deti prezliekajú za superhrdinov alebo sa rozprávajú so svojimi hračkami, premietajú si v takýchto hrách myšlienky zo sveta, ktorý je okolo nich. Tieto hry sú veľmi užitočné pre ich mentálny vývoj.
16.
Zápasenie so súrodencom – pozor, tieto naoko „hrubé“ hry nie sú o agresívnosti, je to len spôsob hry, energickej, slobodnej.
17.
Fotografovanie – učí deti, ako vnímať objekty, ako si všímať veci okolo seba.
18.
Šitie, pletenie, háčkovanie – je dobré na rozvoj jemnej motoriky, zlepšujú koordináciu a koncentráciu
19.
Meditácia – posilňuje sústredenie, zmenšuje impulzívnosť, zlepšuje správanie
20.
Bicyklovanie
21.
Leňošenie – čas, kedy deťom dovolíme absolútne nič nerobiť, môžu si len tak ležať, počúvať hudbu, pozerať do stropu, skrátka si dovoliť oddýchnuť.
22.
Počúvanie rozprávok na dobrú noc – ako súčasť rutiny, ktorá pomáha lepšie zaspať.
(8 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
