Zarážajúci názov tohoto článku som ukradla z úst dlhoročného učiteľa matematiky, Petra Bera. Toto konštatovanie vyslovil dôrazne a nahlas na nedávnej konferencii o trendoch vo vzdelávaní „ Učiteľ nie je google 2“.
doc. RNDr. Peter Bero, PhD., dlhoročný učiteľ matematiky:
„Čo sme učili v 70. rokoch, nemôžeme učiť dnes. Musíme ľudí učiť diskutovať, argumentovať… a matematika by mala byť len súčasťou riešenia problémov. Učitelia, ktorí prichádzajú, učia zle. Netreba učiť matematiku, treba ju len používať na praktické myslenie…
- foto: Peter Bero
V populácii máme veľký rozptyl, nedá sa všetky deti učiť s jednou knihou, ktorú vybral nejaký úradník na ministerstve. Pestrosť je absolútne nevyhnutná. Naše ministerstvo školstva stále nepochopiteľne presadzuje jednotnosť učebníc. Tento prežitok ukazuje, ako v našich inštitúciách stále panuje duch socializmu. Stačí sa pozrieť do okolitých krajín, kde všade majú učitelia a žiaci možnosť výberu. A nie z dvoch titulov, ale z piatich, siedmich… Pôsobí to naozaj komicky, keď neustále vyzývame učiteľov k tvorivosti a tá najhlavnejšia inštitúcia im v tom bráni,“
konštatuje doc. RNDr. Peter Bero, PhD., dlhoročný učiteľ matematiky.
Neučme deti len počítať, ale pripravme ich na riešenie problémov v živote.
Schopnosť popasovať sa so zložitými situáciami, zvládnuť neštandardné okolnosti, tvorivo pristupovať k riešeniu problémov a naučiť sa vybrať to podstatné z nich – to všetko patrí k veľmi dôležitým schopnostiam pre život. Deti tieto zásadné schopnosti prirodzene majú. Ako dosiahnuť, aby ich využívali po celý život? Čo takto skúsiť to cez matematiku?
Matematika by nemala byť o výsledku cez naučený postup. Dnes sa ešte deti stále učia len mechanickým postupom, počúvaniu povelov, a len málo tomu, aby samé zvažovali, premýšľali, hľadali princípy.
Učiteľ bude učiteľom len dovtedy, kým nebude iba „googlom“. Len úložiskom informácií a zadávateľom postupov. Nie je dôvod čakať vždy na všetko okamžitú odpoveď. Odpovede majú vznikať v dialógu.
„Kým Londýnsky taxikár získa licenciu, musí preukázať, že pozná Londýn. Nie zaviesť človeka na miesto určenia podľa navigácie,“ uvádza príklad dekan Pedagogickej fakulty v TU, René Bílik.
Kto účí dnes naše deti? Sú absolventi pedagogických fakúlt pripravení učiť už inak, moderne?
Prof. PaedDr. Rene Bílik, CSc, dekan Pedagogickej fakulty Tnavksej univerzity:
- foto: Rene Bilik
Či sú pripravení, je až otázka v závese. Na začiatku stojí fakt, kto sú tí mladí ľudia, ktorí sa nám na Pedagogické fakulty hlásia. Kto dnes chce študovať „za učiteľa?“
Už pri podávaní prihlášok býva pedagogika pre čerstvých maturantov až druhou alebo ďalšou voľbou. V prípade, ak ich nevezmú na školu, ktorú naozaj chceli.
Ďalšia „technická záležitosť,“ako sú na tento odbor vyberaní.
Žiaľ, dnes si už študentov nevyberáme, zväčša ich len prijímame. Budúci učitelia teda nepochádzajú zo špičkových úrovní absolventov stredných škol.
Naša fakulta má v celoslovenskom porovnaní škôl výborné výsledky, ale za nimi stojí najmä skvelá práca v oblasti výskumu. Problematická je stále situácia v kvalite študentov, ktorých prijímame… a zväčša z nich budú učitelia…
Napríklad pri prechode z bakalárského na magisterské štúdium si povie polovica zo 100 študentov, že je to u nás ťažké a prejdú na inú, pre nich „ jednoduchšiu“ vysokú školu. Nemajú vysoké kvalitatívne nároky. Ani sami na seba.
Učiteľ by mal deti učiť kriticky myslieť
Konferencia pre učiteľov a riaditeľov škôl niesla názov Učiteľ nie je Google už po druhý rok – nie náhodou. Učiteľ skutočne nie je Google a naozaj nemusí vedieť všetko. Jeho poslanie je oveľa dôležitejšie. Musí sa pýtať, hľadať, prevracať, spochybňovať, vyvracať, formulovať… a najlepšie, ak to robí spolu so žiakmi a naučí to aj ich.
„Kto je schopný pýtať sa a správne klásť otázky, má v rukách úžasnú silu, ktorou môže začať meniť svet. Kritické myslenie znamená schopnosť posúdiť informácie, pozorne ich skúmať z viacerých hľadísk a uvážlivo, starostlivo rozhodnúť o ich pravdivosti. Myslieť kriticky znamená myslieť do hĺbky. A teraz ruku na srdce: produkujú naše školy kriticky mysliacich žiakov? Učia v našich školách kriticky mysliaci učitelia?“ pýta sa Mgr. Mira Schrimpelová, konateľka vydavateľstva RAABE, ktorá túto najvýznamnejšiu medzinárodnú učiteľskú konferenciu na Slovensku organizuje.
Nová Didaktika matematiky
Odborné nakladateľstvo Dr. Josef Raabe, s. r. o., prináša učiteľom pomôcku – knihu Didaktika matematiky I. od britských autorov Anne a Len Frobisherovcov, ktorí v ňom zhrnuli svoje celoživotné skúsenosti z vyučovania detí i učiteľov.
Kto sú Anne a Len Frobisherovci, čo si o nej myslí Peter Bero a v čom je táto matematika výnimočná?
Prečítajte si v článku Nová Didaktika matematiky .
(6 hlasov, priemerne: 3,30 z 5)
Loading...
Súťaž - odpoveď
Tragická správa, ktorá otcovi rodiny zmenila život
Kde si, otec? Čakáš, kým vyrastiem?
Kleptománia v detskom veku
Rozvoňajte svoje domovy čisto a ekologicky vypranou bielizňou. Vyhrajte eko balíček od Frosch
Sú dnešné deti závislé na rodičoch? Môžu za to rodičia?
Pekná myšlienka, že učiteľ by mal učiť deti kriticky myslieť. Ale vie toto sám učiteľ?
Zažila som situáciu, keď deti mali iné učibnice matematiky, naozaj bolo treba vedieť logicky premýšľať, hodnotiť. Aspoň podľa mňa, laika s technickým vzdelaním.
Výsledok? Nesťažovali sa len rodičia, ale hlavne učitelia. Oni nevedeli takto učiť. A to je trochu tragédia. Lebo nové učebnice nepríjmajú, im stačia tie stare, kde majú zabehnuté postupy.
Jasne, ten problem vznika uz na pedagogickych fakultach, ktore stale ucia rovnako, ako ked sme studovali my za sociku
Na pedagog. fakultach vas naucia vsetko mozne, len nie ako ucit. Ti ucitelia na vysokych skolach tiez nie su ochotni zmenit svoje zabehane stereotypy a ked je vekovy priemer 60+ tak co sa cudujeme.. A v neposlednom rade, tak ako pise aj p. Bero, dnes nemozeme ucit to, co ucili nas v 70-tych rokoch. Dnesna doba vyzaduje dnesny pristup. Len co vlastne chceme, ked cely nas system je z cias Marie Terezie.
Pozor, system Marie Terezie bol este velmi dobry oproti tomu nasmu