Nikto nám nepovedal, ako vzdelávať deti cudzincov

„Prvú skúsenosť s deťmi cudzincov v triede, som mala približne pred desiatimi rokmi. Slovenské deti s tým vôbec nemali problém, vietnamské deti prijali prirodzene. Pri rodinách detí z Vietnamu bolo cítiť kastovný systém. Deťom, ktoré prichádzali z vyšších kást veľmi záležalo na vzdelaní a mali veľký rešpekt a úctu voči učiteľovi. V tomto boli vzorom pre slovenské deti,“

hovorí riaditeľka ZŠ Jána Ámosa Komenského, Tatiana Kizivatová.

foto: ingImage

Samotné zaradenie detí cudzincov nevidí u nich na škole ako problematické, aj vďaka používaniu alternatívnych vyučovacích metód. „Sústredíme sa na rozvoj sociálnych zručností a učíme deti pracovať v tímoch. Deti sa prirodzene učia spolu žiť“.

Nevedia jazyk

Problém je v jazykovej bariére detí i rodičov – vtedy sa škola stáva bezradnou a nevie, ako postupovať. Aj napriek tomu, že školy majú v rukách metodický materiál ako usmernenie, na jeho vykonávanie nie sú podľa Kizivatovej školy pripravené.

„Nikto nám však doposiaľ nepovedal, ako správne postupovať pri prijímaní dieťaťa cudzincov,“ hovorí riaditeľka. Deti preto dávajú do nižších ročníkov, aby sa stihli popri učive zdokonaliť v slovenčine. Samotní žiaci však prejavujú obrovskú snahu byť dobrí a uspieť v cudzej krajine.

Koľko máme „cudzincov“ v základných školách?

V súčasnosti žije na Slovensku vyše 85 tisíc cudzincov. Základné školy navštevuje približne 1500 detí a ďalších 500 detí navštevuje stredné školy. Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) hovorí, že slovenské školstvo rozmanitosť detí nereflektuje, hoci menšiny tvoria 20 percent populácie.

Na deti cudzincov sa rovnako vzťahuje povinná školská dochádzka, ako na ostatné slovenské deti a mali by tak dostávať vzdelanie za tých istých podmienok. V prípade, že má dieťa cudzincov trvalý pobyt na území SR, príslušná škola je povinná dieťa prijať. „Školský zákon však vzdelávanie cudzincov upravuje len jedným paragrafom a metodickým pokynom,“ približuje Elena Gallová. Absentujú jazykové kurzy pre deti cudzincov (práve jazyková bariéra je pre školy i deti najväčším problémom). Školy však aj podľa nej nemajú žiadnu podporu – nevedia, čo robiť s dieťaťom cudzinca. Rovnako sa vyskytujú problémy pri komunikácii s rodičmi dieťaťa, ktorí sa kvôli rečovej bariére hanbia prísť do školy.

„Samotné naše deti nemajú problém s inou národnosťou, častokrát len dovtedy, kým neprídu domov a neoznámia rodičom, kto s nimi chodí do školy,“

Sú tu a bude ich čoraz viac

Na Slovensku spoločnosť nie je naklonená prijatiu rodín migrantov. Podľa skúseností Eleny Gallovej mnohí cudzinci Slovensko po zlých skúsenostiach opúšťajú. „Samotné naše deti nemajú problém s inou národnosťou, častokrát len dovtedy, kým neprídu domov a neoznámia rodičom, kto s nimi chodí do školy,“ rozpráva Elena Gallová.

Školská trieda je v tomto prípade mnohokrát prvým kontaktným miestom pre cudzincov. Riaditeľka CVEK-u upozorňuje na vzdelávanie detí i pedagógov v multikultúrnom prostredí – prostredníctvom rolových hier zvyšovať empatiu ku kultúrnej odlišnosti.

„Deti cudzincov tu sú a bude ich čoraz viac – nedá sa strkať hlavu do piesku. Je dôležité sa k tomu postaviť ako k realite a zaoberať sa tým, ako nové deti prijať a nahliadať na svet aj ich očami. Treba sa vžiť do ich situácie a umožniť im zvyknúť si na nové prostredie,“ uzatvára riaditeľka CVEK-u.