Dať dieťa do inej školy nie je ľahké, ale môže to stáť za to

PaedDr. Roman Baranovič 0

V našom seriáli sme už predstavili viaceré ucelené koncepty inovatívnych pedagogických programov pre zmenu školy, medzi nimi aj Montessori pedagogiku, ktorá sa využíva v Súkromnej základnej škole s materskou školou Márie Montessori na Heyrovského ulici v Bratislave. Jedným z rodičov, ktorí majú svoje deti na tejto škole, je aj pani Dana Rušinová, riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska, najväčšej slovenskej nadácie so zameraním na deti a mladých ľudí, ktorá podporuje programy pre rozvoj osobnosti dieťaťa. V strategickom partnerstve s Asociáciou Susan Kovalik organizuje tréningové projekty pre učiteľov a ďalších profesionálov, ktorí pracujú s deťmi a mladými, či pre rodičov, zamerané na rozvoj sociálnych zručností detí. Inak povedané, učí učiteľov inak učiť, tak, ako vyžaduje realita a teda aj škola 21. storočia. Montessori základnú školu navštevujú jej dve deti – šiestačka a tretiak.

O jej skúsenostiach, obavách i dobrých pocitoch rodiča sme sa s ňou zhovárali pre náš seriál “Aká má byť škola 21. storočia?”

Pani riaditeľka, najskôr naša obligátna prvá otázka – čo by podľa vás mala naučiť škola v 21. storočí?

Škola je miestom, kde dieťa trávi veľkú časť svojho detstva. A detstvo je základom celého nášho života. To, čo prežijeme v detstve, sa prejaví v našom každodennom živote dospelého. Škola je hneď po rodine to najdôležitejšie, čo dieťa formuje. Mala by byť preto miestom „bezpečným pre deti“. Teda miestom, kde dieťa prežíva predovšetkým pozitívne emócie, kde sa nebojí prejaviť svoju osobnosť a kde dokáže spoznať a môže rozvíjať jej potenciál.

Škola by mala rozvíjať harmonickú osobnosť dieťaťa – jej fyzickú i duševnú stránku, emocionálnu i racionálnu. Dieťa by malo v škole nájsť to, v čom sú jeho silné stránky, čo ho najviac baví a rozvíjať sa predovšetkým týmto smerom a najmä pre život. Výkony detí v škole 21. storočia by sa nemali porovnávať so spolužiakmi, veď každý sme iný. Porovnávať by sa mali jedine so svojím osobným potenciálom, so svojimi možnosťami. A tak by mali byť aj hodnotení.

Škola 21. storočia by mala byť miestom, kde sa na rozvoji osobnosti žiakov podieľa celá komunita – učitelia, rodičia, priatelia, komunita, samospráva a ktokoľvek ďalší, kto má záujem. Každý v rámci svojich možností. Dôležitý je ale aktívny prístup všetkých menovaných a najmä, aby do týchto aktivít boli vždy zapojení aj žiaci, aby boli vypočuté i názory a potreby, resp. aby komunita podporovala iniciatívy samotných žiakov.

Čo myslíte pod pojmom „učiť sa pre život“?

Učiť sa pre život neznamená, že sa deti nemajú učiť napr. matematiku, či iné abstraktné vedy, to určite nie. Forma učenia týchto vied by ale mala vychádzať z bežného života. Veď matematiky, fyziky, chémie máme denne okolo seba viac než dosť. A pokiaľ učiteľ objaví u žiaka väčší potenciál v týchto vedách, mal by ho priviesť do ich väčšej hĺbky, k abstraktnejším informáciám.

Učiť sa pre život však znamená aj to, že popri získavaní vedomostí, počas vyučovania, ale aj vo voľno-časových aktivitách, získavajú deti tzv. „životné, či sociálne zručnosti“. Sú to schopnosti fungovať v spoločenstve ľudí, napr. byť iniciatívny, prichádzať s riešeniami, pracovať tímovo, schopnosť prezentovať sa, kriticky myslieť, riešiť konflikty, akceptovať rôznorodosť, byť asertívny, ale i mať sociálne cítenie a záujem o veci verejné, či aspoň o pomoc tým, ktorí to potrebujú. Začiatok rozvoja týchto zručností je už v tom, že učiteľ je žiakovi partnerom, resp. koučom, ktorý mu pomáha rozvíjať sa a nie tým, ktorého sa bojí.

Majú školy záujem o inovácie vzdelávacieho systému?

Skúsenosti Nadácie pre deti Slovenska ukazujú, že určite majú. Nielen učitelia, ale i rodičia a vedenia škôl. Len neexistuje ucelený systém, ktorý by tie inovácie do školy priniesol a zaplatil. Dnešné školy už nepotrebujú moderné vybavenie, ale investovať do tréningov učiteľov, ako „inak“ učiť a riaditeľov škôl, ako zmeniť školu na modernú, komunitnú školu.

Učitelia potrebujú novú použiteľnú metodiku práce so žiakmi. Vďaka nej dokážu učivo podať spôsobom, ktorý žiakov zaujme, ktorý ich vtiahne do tvorby hodiny, do tvorby a kontroly dodržiavania jej pravidiel, kde učiteľ bude partnerom a koučom. Netreba sa báť byť deťom partnermi. Oni to nezneužijú, pokiaľ vycítia, že to dospelí myslia vážne.

Skúsenosti Nadácie pre deti Slovenska z tréningov pre učiteľov v modernej metodike práce s deťmi a mladými ukazujú, že títo profesionáli majú záujem o získavanie nových zručností, žiaľ, mnohé kurzy im prinášajú formálne a nepoužiteľné vedomosti. Naopak, keď sa vracajú po pár mesiacoch na naše tréningy „rešpektujúceho“ učenia, hovoria o svojich prvých skúsenostiach s uplatnením toho, čo sa naučili. A v drvivej väčšine sa zhodujú v tom, že keď začali inak učiť a deti sa stali partnermi vo vyučovaní, zmenil sa zásadne ich prístup k učeniu a aj učitelia odchádzali zo školy menej vyčerpaní, ako predtým. A to napriek tomu, že nový prístup si vyžaduje nové prípravy na hodinu.

Preto sa domnievam, že by mal štát popri štandardnom vzdelávaní učiteľov, začať spolupracovať aj s ďalšími poskytovateľmi tohto vzdelávania z iných sektorov, medzi ktorými majú dlhoročné a veľmi pozitívne skúsenosti aj neziskové organizácie.

Prečo ste sa ako rodičia rozhodli dať svoje deti do školy, kde sa vyučuje metódami Montessori pedagogiky? V čom táto škola napĺňa vašu predstavu o škole pre 21.storočie?

Na túto školu nás upozornila naša príbuzná v čase, keď sme hľadali vhodnú škôlku pre našu dcéru. Po prečítaní niektorých aspektov pedagogiky, používanej v tejto škole, sme cítili, že je to veľmi podobné prístupu, aký máme k deťom my doma. A to bol ten rozhodujúci argument. My sme v tom čase ešte neriešili, aká by mala byť „dobrá“ škola. Pozorujúc však vývoj našej dcéry a neskôr aj syna v deti, ktoré sú pohodové, neboja sa komunikovať s kýmkoľvek, vrátane dospelých, vedia a neboja sa vyjadriť svoj názor, povedať čo chcú a nechcú, sú relatívne samostatné atď., sme už o inej škole ani neuvažovali.

Súkromná ZŠ s MŠ Márie Montessori v Bratislave – Lamači spĺňa totiž všetky zásadné atribúty školy 21. storočia.

S čím všetkým musí počítať rodič, ktorý sa vyberie touto netradičnou cestou? Mali ste strach alebo obavy z toho, že je to úplne iná skúsenosť so školou ako zažila naša generácia ako žiaci?

Po tom, ako sme oznámili v rodine, resp. v blízkom okolí naše rozhodnutie, dať deti do takejto škôlky a najmä do školy, stali sme sa terčom „dobrých“ rád o tom, ako alternatívna škola de facto zničí budúcnosť našich detí. A počúvala som ich najmä ja, keďže pochádzam z učiteľskej rodiny :).

Tieto klasické predstavy o správnej škole umocňoval fakt, že v Montessori škole nie sú deti organizované do tried v ročníkoch, ale do trojročia. Teda ročníky 1.-3., 4.-6. a 7.-9. majú časť výučby spoločnú. To je popri rozvíjaní sociálnych zručností (ako napr. staršie deti pomáhajú mladším) aj preto, lebo dieťa má na zvládnutie učiva troch ročníkoch tri roky. Podľa svojej potreby a možností. Môže tak niektoré predmety preberať rýchlejším a niektoré pomalším tempom.

V jednom roku môže začať preberať učivo aj vyššieho ročníka, resp. si preniesť nedokončené učivo z predošlého ročníka do vyššieho. Ale do troch rokov ho musí zvládnuť, inak nemôže ísť ďalej. Veľká časť vzdelávania pritom prebieha formou voľnej práce, keď si žiak sám volí, čo sa bude v danej chvíli učiť a študuje to formou samoštúdia. Učiteľ je ale vždy pripravený vysvetliť a pomôcť. Samozrejme učitelia dohliadajú na to, aby dieťa nezanedbávalo predmet, ktorý ho nebaví, resp. neuprednostňovali ten, ktorý ho najviac zaujíma na úkor ostatných.

Tento prístup však vychádza z prirodzenej zvedavosti detí a vo chvíli, keď robia niečo, čo ich zaujíma, sú schopné sa natoľko skoncentrovať, že sú ich vedomosti trvácnejšie. Najväčšie „pobúrenie“ teda vyvolával pojem – voľná práca. Tá sa uplatňovala od začiatku, keďže deti boli už od škôlky zvyknuté takto pracovať, samostatne sa rozhodovať, či požiadať učiteľa o radu, alebo pomoc.

A dnes, keď je už moja dcéra šiestačka, môžem potvrdiť, že nezaostáva za žiakmi z bežných škôl v nijakých vedomostiach, skôr naopak. Jednoznačne má viac rozvinuté mnohé osobnostné zručnosti. Náš syn potreboval, ako asi väčšina chlapcov trpezlivejší nástup do vyučovacieho procesu. V našej škole tento priestor dostal a dnes je vedomostne na rovnakej úrovni, ako ktorýkoľvek tretiak. Navyše zisťujeme, že ho čoraz viac bavia prírodné a technické vedy, hoci sme si doteraz mysleli, že je nadaný len na šport.

Pri voľbe alternatívnej školy by som odporúčala rodičom predovšetkým vnímať svoje deti, ako sa im v škole darí, či je to naozaj škola, ktorá zapadá aj do ich výchovného prístupu. Moje deti mali viacerých spolužiakov, ktorých rodičia sa rozhodli ich v istom ročníku premiestniť do klasickej školy, lebo sa im zdalo, že už potrebujú iný prístup. To je v poriadku, každý je iný. Jedno, čo však mala určite väčšina spoločného, bol fakt, že sa zaradili medzi tých lepších až najlepších žiakov v triede v zmysle ich vedomostí. A viacerí sa dokonca chvíľu v novej škole nudili. Skôr mali na začiatku problém s direktívnym prístupom učiteľov, nezáujmom, či dokonca trestami za prejavený názor alebo „bojom“ žiakov proti učiteľom. Boli to dovtedy pre nich nepoznané situácie. Dcéra má aj spolužiakov, ktorí sa po roku vrátili.

Takže, pokiaľ sa rodičia rozhodnú pre alternatívnu školu, nech dajú na svoj pocit, skúsenosť so školou a svojím dieťaťom. A to ostatné nech si vypočujú, prípadne zohľadnia. Určite však treba ísť za svojím presvedčením, lebo rodič pozná najlepšie svoje dieťa. Tí ostatní to časom a najmä po viacerých skúsenostiach s ich dieťaťom začnú akceptovať.

V čom je dnes podľa vás Montessori škola pre vaše deti prínosom?

Táto škola jednoznačne pomáha mojim deťom nájsť a rozvíjať ich individuálny potenciál. V každodennej práci v škole rozvíja ich samostatnosť, zodpovednosť, aktívny prístup, dodržiavanie dohodnutých a zmysluplných pravidiel. Popri klasických vedomostiach získavajú aj spomínané „životné“ zručnosti. Učitelia sú pre deti partnermi, ktorí im pomáhajú v tom, aby sami získavali nové poznanie. Naše deti sa do školy tešia a prežívajú v nej pohodové detstvo. A pritom vedomosťami nijako nezaostávajú za klasickými školami, čo si pravidelne overujú v celoslovenských testoch, v ktorých končia na popredných miestach. Prijímačky na osemročné gymnáziá zvládajú medzi najlepšími. Ja ako rodič nemám žiaden problém s čímkoľvek sa na učiteľov, či vedenie školy obrátiť. Komunikácia je ústretová a jednoduchá, čo nám o.i. veľmi šetrí čas. Škola pravidelne s nami komunikuje a víta a využíva angažovanosť rodičov v prospech detí a školy.

Kedy zažívate ako rodič naopak rozpačité pocity?

Možno nepohodu zažívame občas v rámci mimoškolských voľno-časových aktivít našich detí, ktoré majú v inštitúciách s klasickým prístupom k výchove a výučbe. Dcéra chodí do základnej umeleckej školy, syn športuje v športovom klube. Dcéra aj vďaka svojmu veku pochopila, že v tejto škole bude musieť akceptovať klasický prístup a po niekoľkých našich rozhovoroch si našla svoju cestu a veľmi ju to baví. Predtým však tancovala a hoci ju to bavilo, nechala to, lebo sa nedokázala zaradiť medzi dievčatá „zocelené“ kolektívom klasickej školy. Dostávala sa do situácii, ktorým v tom čase nerozumela, zdali sa jej nepochopiteľné a nezmyselné, lebo ich nezažila v škole. A nevedela, ako ich riešiť. Boli to zbytočné a negatívne zážitky.

Naopak so synom problémy, vyplývajúce z klasického prístupu k tréningu detí, stále prežívame. V škole je zvyknutý na pozitívnu motiváciu a pri nej dokáže robiť v športe zázraky. Ale tresty za nezvládnutú techniku, kričanie, či občas až zosmiešňovanie ho demotivujú. Nevie to ešte spracovať a tak stráca záujem o šport, ktorý ho za iných okolností veľmi baví. Tiež sa ťažšie vyrovnáva s občasnými nezmyselnými poznámkami svojich spoluhráčov či súperov, nakoľko nie je zo školy na ne zvyknutý. „Problémom“ v jeho prípade je možno i to, že Montessori škola nadštandardne podporuje pohyb detí, čo je samozrejme veľké pozitívum tejto školy. Ak má však syn tréning tesne po vyučovaní, neraz naň prichádza pomerne unavený.

Pre nás rodičov je to možno komplikácia, ale veríme, že sa nám podarí nájsť model športovania nášho syna kompatibilný s jeho školou, ktorá je jednoznačným prínosom pre jeho osobnosť. Navyše podobne ako naša dcéra, vekom dokáže zvládnuť viac a viac situácii, na ktoré nie je dnes zvyknutý. Deti jednoducho potrebujú ten svoj čas na to, aby dozreli. A povinnosťou nás dospelých, je im ho dať. Skôr či neskôr si tú svoju cestu totiž nájdu, ak im v tom budeme trpezlivo pomáhať.

Čo by ste odkázali rodičom, ktorí dnes rozmýšľajú nad školou a jej zmyslom v živote svojich detí?

Škola je miestom, kde deti trávia veľkú časť dňa. Je preto dôležité, ako tento čas prežívajú. Škola by však mala zapadnúť do životného štýlu rodiny, ktorá je v jeho vývoji najdôležitejšia. Prístup v škole k žiakom, spôsob vyučovania, jej dostupnosť a podobne. Domnievam sa totiž, že pre dieťa je lepšie, ak sa jeho pobyt v škole spája najmä s príjemnými pocitmi. A hlavne v mladšom veku. Myslím si, že pre dieťa je lepšie nechodiť možno do tej „najlepšej“ školy, ak by cenou za to mal byť každodenný ranný a možno i poobedný stres celej rodiny, alebo stres z toho, že ju už v ďalšom mesiaci nedokážeme zaplatiť.

Určite však akákoľvek alternatíva vo vyučovaní, ktorá je vhodná pre konkrétne dieťa, je nielen preň, ale i pre celý vzdelávací systém a nakoniec i celú spoločnosť len prínosom. Jej výstupom sú totiž rôznorodé osobnosti, ktoré jediné dokážu priniesť prospech nielen sebe a svojim blízkym, ale i Slovensku tak potrebné inovácie, nápady, rozvoj, ekonomickú nezávislosť, konkurencieschopnosť a zdravé sebavedomie.

Ďakujem za rozhovor.

Séria “Aká má byť škola 21. storočia?” vzniká v spolupráci s neziskovou organizáciou Indícia, ktorá sa venuje zavádzaniu inovácií do vzdelávania na základných a stredných školách a vytváraniu príležitostí pre učiteľov vymieňať si skúsenosti a poznatky v tejto oblasti. Viac informácií na www.indicia.sk. O redaktorovi série Romanovi Baranovičovi nájdete viac informácií na jeho blogu https://blog.baranovic.info.

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár