Anna Chlupíková hovorí, že rodičia a škola sa musia naučiť spolupracovať

V klasickej podobe školy platí, že škola a rodičia reprezentujú rôzne svety, ktoré sa spolu stretávajú len zriedka. Na ich stretávanie je vytvorený formálny priestor s názvom “rodičko”.

Tieto dva svety spolu komunikujú hlavne prostredníctvom žiackej knižky a k intenzívnejšej komunikácii prichádza najmä vtedy, keď nastane problém a očakávania jednej strany sa nestretávajú s pochopením u druhej. Dnešní rodičia, aj na základe svojej predchádzajúcej skúsenosti, predpokladajú, že škola je svet, kde pravidelne nechávajú svoje dieťa, tam ho vzdelajú a vychovajú, a po čase vrátia ako hotový produkt s tým, že toto je služba, za ktorú sú v škole platení.

Ako dlho to takto potrvá?

V diskusii okolo podoby školy 21. storočia sa ale stále intenzívnejšie zdá, že takto to už ďalej nebude fungovať a že rodičia a škola sa budú musieť naučiť oveľa viac spolupracovať, navzdory predchádzajúcej skúsenosti oboch zúčastnených svetov. Toto je aj názor pani riaditeľky Anny Chlupíkovej, ktorá riadi Základnú školu v Novákoch. Ako dlhoročná riaditeľka úspešnej školy vo svoje práci spoznala, že ďalej to už nepôjde tak, ako doposiaľ a snaží sa oba svety naučiť spolupracovať v kontexte malého mesta, akým sú Nováky.

O jej názoroch, ale aj skúsenostiach s praktickými aktivitami pri učení rodičov a školy navzájom spolupracovať, sme sa porozprávali v rámci nášho seriálu.

Pani riaditeľka, prečo má podľa vás rodič a škola viac spolupracovať?

Vzdelávanie je síce v zmysle zákona povinnosť, okrem toho pre dieťa aj nutnosť, ale pre múdreho rodiča aj príležitosť poskytnúť svojmu dieťaťu možnosť rozvoja. Ak sa toto vzdelávanie uskutočňuje v škole, vzniká vzťah, ktorý za roky inštitucionalizovaného vzdelávania prechádzal mnohými fázami – veľmi dlho bola škola pre rodičov autoritou a tento stav pretrvával až do konca 80. rokov 20. storočia.

Neskôr rastom vzdelanostnej úrovne (a zrejme aj reflexiou rodičov na svoje vlastné zážitky spojené so školou) sa vzťah postupne narúšal , až sa transformoval do dnešného, často nepriateľského postoja školy i rodičov. To však nikam nevedie….. Do budúcnosti to tak ale nesmie zostať, dnes cítime potrebu obojstranného akceptovania a spolupráce pre dobro dieťaťa. Rodičia a škola sa musia naučiť spolupracovať.

Cieľom múdreho rodiča je mať úspešné, šťastné, spokojné a vzdelané dieťa.
Cieľom múdrej školy je mať úspešného, šťastného, spokojného a vzdelaného absolventa.

A keďže obaja majú rovnaké ciele, mali by na ich dosiahnutí vedieť spoločne participovať. Nedávna minulosť bola dobrým príkladom následkov nejednotnosti výchovy školy a rodiny. Dnes, v časoch slobody, má každý rodič právo hľadať školu, ktorá má totožné, resp. podobné ciele a cesty k dosiahnutiu cieľa ako rodič.

Kto podľa vás má byť iniciátorom tejto spolupráce?

V našej škole tvrdíme, že cesty k spolupráci má ponúkať predovšetkým škola. Prečo?

Rodič

nám dieťa zveruje, a teda nám dôveruje,
očakáva našu profesionalitu,
je často nekritický k vlastnému dieťaťu, nevidí ho v inej situácii ako v domácej,
je „zákazník“,
chce pomôcť dieťaťu, ale často nevie, ako.

Naproti tomu učiteľ

je vzdelaný odborník na výchovu a vzdelávanie,
ovláda psychologické minimum,
musí byť profesionálne empatický voči rodičovi aj dieťaťu.

Ako môžu školy vykročiť smerom k spolupráci s rodinou? Kde robia učitelia najčastejšie chyby v tomto vzťahu?

Málo poznáme deti a ich problémy – máme preťažené učebné osnovy, nedostatok priestoru na osobné rozhovory, často realizujeme len formálne štruktúry vyučovania, naše triednické hodiny sú povinné, málo otvorené potrebám a poznávaniu žiakov.

Málo poznáme predstavy a očakávania rodičov – nemáme dostatočné kontakty s rodičmi, rozhovory s nimi sú často rýchle a povrchné, nie raz sa stretávame s učiteľovým „zaškatuľkovaním“ dieťaťa a nepátrame po tom, prečo je „dieťa doma úplne iné“.

Strach z kritiky práce učiteľa – zabudnime na to, že „jediný správny názor je môj, lebo som učiteľ“. Učme sa navzájom, učme sa od múdrych rodičov, rodičia nech sa učia od múdrych učiteľov, meňme svoje zaužívané schémy práce, komunikácie, nazerania na dieťa, na svoju prácu. Nemajme strach prijať oprávnenú kritiku. Náš piedestál nebude ohrozený priznaním si chyby, skôr naopak, vnímanie a akceptácia iného názoru otvára srdcia všetkých dobrých ľudí. Obojstranne.

Ako sa podľa vás reálne dá spustiť spolupráca školy a rodičov?

U učiteľa aj u rodiča treba:

odstrániť strach povedať a opýtať sa,
trénovať sa v počúvaní,
dokázať vyjadriť svoj názor a prijať názor iného,
poskytovať dostatok príležitostí ku vzájomnej komunikácii a spolupráci.

Veľmi trefne princíp efektívnej komunikácie vystihla sociologička p. Kusá:

„Umenie starať sa vo vzájomnom styku aj o sebaúctu druhých sa nazýva takt. Kde sa ľudia urážajú a zahanbujú, mizne záujem spolu komunikovať, spolupracovať a udržiavať spoločnosť.“

Aké konkrétne aktivity na spoluprácu rodičov a školy robíte u vás?

Informatívne stretnutia:

Netradičné triedne schôdzky – robíme ich podľa záujmu triednych učiteľov a rodičov (spoločné posedenia pri čaji, káve, vystúpenia detí, spoločné opekačky).
Rodičovská rada – pravidelné oficiálne stretnutia raz mesačne s riaditeľkou školy.
Ponuka besied pre rodičov (o zdravej výžive, o nebezpečenstvách na internete).
Burza stredných škôl pre rodičov 8. a 9. roč. za účasti učiteľov stredných škôl a rodičov – možný osobný kontakt pri získavaní informácií o štúdiu.

Aktivity Otvorenej školy:

Pravidelné podujatie MESTO – ŠKOLA – RODINA – celotýždňový program pre rodičov a verejnosť s návštevou vyučovacích hodín, prehliadky školy, diskusie s primátorom a poslancami MZ v meste, športové súťaže pre rodičov, učiteľov a deti.(len v tomto roku nás počas tejto akcie navštívilo 257 rodičov – a to máme 385 žiakov).
Lampiónový sprievod mestom.
Oci, mami, cvičte s nami – športové zápolenie rodičov a detí.
Oci, mami, ticho seď, ukážem ti internet – žiaci učia svojich rodičov, starých rodičov používať IKT.
Čítajú osobnosti mesta – pre žiakov v triedach s účelom poznávania občanov mesta, s ktorými sa dieťa bežne nestretáva.
Netradičný Deň matiek – mamičky i staré mamy si prídu k nám oddýchnuť – deti a sponzori ponúkajú – masáž hlavy, meranie tlaku, zdravotnú prehliadku, lakovanie nechtov, pedikúru, spoločné lúštenie hlavolamov, pečenie a zdobenie koláčikov, k tomu dobrá kávička, voda, spoločné rozhovory celé dopoludnie.
Tvorivé dielne na Vianoce i k Veľkej noci – pozývame majstrov svojho remesla – výroba košikov, korbáčov, vianočných ozdôb, búdok pre vtáčikov, výrobky z medu, hrnčiarstvo, pečenie vianočných oplátok, zdobenie medovníkov, a tí spolu s deťmi tvoria priamo v škole.

Za to sa nám dostáva neoceniteľnej pomoci od rodičov:

pri výletoch
pri akciách v ŠKD – Deň vojakov, Príroda naopak
brigády – výsadba stromčekov, úprava ihrísk, tried, maľovanie plota, opravy v budovách
pomoc a účasť rodičov na športových akciách – Olympijský festival detí a mládeže, MDD na lodenici, Na bicykli proti rakovine

To všetko je možné len formou dobrej komunikácie, ktorú realizujeme nie iba tradične, ale aj :

každoročným oceňovaním žiakov na konci roka v Kultúrnom centre mesta Nováky popoludní, aby sa čo najviac rodičov mohlo tohto podujatia zúčastniť,
slávnostná rozlúčka s deviatakmi
zavádzame internetovú žiacku knižku a elektronickú triednu knihu, kde si v blízkej budúcnosti budú môcť rodičia z domu prezrieť, aké učivo preberali žiaci na vyučovaní
komunikácia mailom, sms
aktívna web stránka – www.zspribno.edupage.org
FB komunikácia

Aký to má pre vás význam?

Ovocím nášho úsilia je zlepšujúca sa komunikácia, porozumenie práci, požiadavkám, cieľu školy aj rodiny, spolupráca vo výchove a vzdelávaní. Toto je však len prostriedok k dosiahnutiu hlavného cieľa – vytvárať pokojnejšie prostredie pre dieťa, rodiča i učiteľa a spoločne sa podieľať na optimálnom rozvoji dieťaťa. O tom, ako sa nám to darí, svedčia pozitívne reakcie rodičov, dokonca zverejnených na internete:

Chcela by som poďakovať vedeniu a všetkým zamestnancom Základnej školy v Novákoch, za veľmi vydarený týždeň plný podujatí priamo v mieste, kde sa učia naše deti. Ani som netušila, ako sa veci časom pomenili a aký je terajší priebeh vyučovania. Musím uznať, že pani učiteľky vynakladajú množstvo energie a úsilia, aby sa pripravili na vyučovací proces, je to vidno aj počas vyučovania a aj samotné triedy prezrádzajú, že je o všetko postarané. Ja sama za seba môžem určite povedať ĎAKUJEM.

Ak chcú učitelia a ak chcú rodičia, nájdu spoločnú cestu a porozumenie. Všetkým, ktorí sú ochotní hľadať, v mene detí ďakujem.

Ďakujem za rozhovor.

Po prečítaní rozhovoru si možno poviete, že robia aktivity, ktoré nie sú až také výnimočné a dejú sa aj na iných školých. To je možno pravda, ale len málokedy sa stretávame s riaditeľmi škôl, ktorí takéto aktivity nevnímajú ako folklór alebo tradíciu, ale vnímajú ich ako súčasť vlastnej aktívnej stratégie v snahe naučiť rodičov a školu spolupracovať. A v tom je pre nás pani riaditeľka Anna Chlupíková výnimočná. Na druhej strane je to možno aj dobrá správa v tom, že pri zmene školy netreba robiť zázraky, ale niekedy stačí aj lepšie si premyslieť, aký zmysel môže mať to, čo spolu robíme.

Ak vás téma spolupráce rodičov a školy zaujíma, môžete si vypočuť aj prednášku dlhoročnej učiteľky pani Anny Gotweisovej, ktorá zaznela na seminári pre rodičov “Ako si vybrať školu pre svoje dieťa”, ktorý zorganizovala Indícia v novembri 2012.

Séria “Aká má byť škola 21. storočia?” vzniká v spolupráci s neziskovou organizáciou Indícia, ktorá sa venuje zavádzaniu inovácií do vzdelávania na základných a stredných školách a vytváraniu príležitostí pre učiteľov vymieňať si skúsenosti a poznatky v tejto oblasti.

Viac informácií na www.indicia.sk. Sledovať môžete aj našu facebookovú stránku www.facebook.com/indicia.sk. Redaktorom série je Roman Baranovič, viac informácií o ňom nájdete na jeho blogu https://blog.baranovic.info.