Ako sa pozerá na nový šlabikár riaditeľ školy?

Ján Horecký 7

„Bez akejkoľvek verejnej a odbornej komunikácie bola ukončená produkcia šlabikára Lipka (verzia z roku 2011) a bol nám do školy doručený šlabikár „Hupsov šlabikár Lipka„.

Hovorí Ján Horecký, riaditeľ Spojenej skoly sv. Františka v Bratislave a zároveň Prezident Združenie Katolíckych škôl na Slovensku.

Niekoľko mojich postrehov:

Vytratila sa rodina

Kým Šlabikárom Lipka sa tiahla niť hodnoty rodiny (na stránkach sa pri rôznych témach znovu objavovali tie isté ilustrácie tej istej rodiny; dievčatko a jej brat, mama a otec), Hupsovym šlabikárom Lipka nás sprevádza škriatok Hups, ktorý nie je začlenený do žiadnych vzťahov, funguje sám za seba.

Navyše aj deti tu figurujú viac-menej samé za seba, vždy sa objavujú iné a nie sú začlenené do vzťahov v rodine.

Buď sám sebou (ten/tá/to?)

Predošlý šlabikár upevňoval dieťa v jeho povedomí „PATRÍM DO RODINY“, mám korene, kým Hupsov šlabikár po zovšeobecnení pozorovaných javov akoby hovorí: „buď sám za seba“, samostatná jednotka… navyše nevedno, akého rodu (ten/to? škriatok Hups)…

Rodina vyznieva negatívne

V Hupsovom šlabikári sú na niektorých miestach vykreslené situácie opisujúce rodinné vzťahy/rodinných príslušníkov v negatívnom alebo ponižujúcom duchu, naopak v „starej“ Lipke je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie, šťastia (na mnohých stranách, doplnené korešpondujúcimi ilustráciami) – napr. sused zhadzujúci otca, že je „kazisvet“ (Hupsov šlab. 2.časť, s.21).

Dieťa má len jednoho rodiča

V Hupsovom šlabikári je najčastejšie text o dieťati a iba jednom rodičovi – v Lipke je veľa textov o spolužití v úplnej rodine.

Ne/zrozumiteľnosť , ne/realita

Celý predošlý šlabikár bol v jednote jasného a zrozumiteľného textu významne doplneného prehľadnými a zároveň obsažnými ilustráciami, ktoré napomáhali porozumeniu (už i tak životu deťom blízkeho a zrozumiteľného) textu.

Obsahoval texty týkajúce sa detí, ich sveta, každodennosti či reálnych zážitkov, situácií (rodina, sviatky, dovolenka, choroba, návšteva u starkých, narodeniny,…)

Kým Hups deti vťahuje do virtuálnej reality, príbehy sú často ťažko zrozumiteľné, majú otvorený a nejasný koniec.

Vymizli texty ľudovej slovesnosti

V Hupsovom šlabikári vymizli texty ľudovej slovesnosti či iné klasické texty slovenských autorov.

Okrem iných textov sú tu aj texty o Hupsovi, ktorých autorkou je spisovateľka detskej literatúry Mgr. Gabriela Futová (táto informácia nemusí byť určujúca, obsahovo jej knihy nepoznám, no tu sú názvy niektorých z nich Hľadám lepšiu mamu; Nejdem, a basta!; Naša mama je bosorka; Keby som bola bosorka.)

Nevidím dôvod náhrady kvalitných a majstrovsky zostavených (a to i napriek jednoduchosti a prváckym potrebám vyhovujúcej stručnosti) obsahovo jasných i pútavých textov zo „starej“ Lipky (navyše autorsky pestrejšej skladby: Daniel Hevier, Ján Turan, Elena Čepčeková, Štefan Moravčík a ďalší) a ich výmeny za texty plné modernizmov, slangových výrazov či slov s pre deti nejasným obsahom (stachopud, gangster, des, „sfúkla ho“, „Som ja ale peň!“, „noha v háji“ a pod.)

Vytrhávame deti z identity a koreňov

Tieto postrehy dávajú spolu obraz vytrhnutia detí z koreňov, identity, nielen z povedomia príslušnosti k vlastnej rodine, no i ku vlasti. K tomu pridávam, že metodická či dokonca aj grafická zmätočnosť Hupsovho šlabikára nahradila pocit prehľadnosti a harmónie, pokoja, poriadku a prehľadu v „starej“ Lipke.

Šlabikár je prvý pohľad do sveta

Záverom chcem pripomenúť, že ŠLABIKÁR nie je učebnica ako napr. Geografia pre 8. ročník, učebnica, obsahujúca INFORMÁCIE. V prípad šlabikára nejde o informácie! Šlabikár je prvý samostatný pohľad do sveta, po tom, ako dieťa vykročilo na cestu vzdelávania…

Dieťa v tomto veku je absolútne nekritické, VŠETKO prijíma a absorbuje, čo mu jeho prvá pani učiteľka dáva. Nový šlabikár dáva čistým deťom katechézu tohto sveta. Tu zažijú, že normálne je konzumovať každý deň (plytké) príležitosti na rozptýlenie, najzaujímavejšie a najpodstatnejšie sú veci okolo mňa (ľudia sa menia ako kulisy), najčastejšie je pri mne len jeden rodič a najmä životom sa netiahne žiadna zrozumiteľná línia (RODINA), žiaden hlbší kontext (SVIATKY, KRAJINA, NÁROD, nebodaj CIRKEV…).

Tento šlabikár je oficiálnou učebnicou financovanou a schválenou Ministerstvom školstva.

Tento šlabikár je oficiálnou učebnicou financovanou a schválenou ministerstvom školstva. Bude pôsobiť  a zapisovať sa do myslí a duše tisícov detí na Slovensku. Šlabikár je najdôležitejšia učebnica zo všetkých  učebníc v rámci celého školstva.

Ján Horecký


Ukážka článku zo šlabikára:

Článok na precvičenie písmena Žž!

Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou.

Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. 

  • článok autora Jána Hvoreckého bol redakčne upravený

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (3 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Trochu mi to pripada ako hon na carodejnice teraz. Su vsetky texty taketo?

    ALebo je tento jeden vytrhnuty z kontextu?

    Jaj mam pocit, ze sa strasne radikalizuje slovenska pospolitost, aby sme tych demonov uz nevideli vsade a v mene naroda a cirkvi aj s Kotlebom nakoniec neebooli spokojni.

    Ludia, vy to necitite?

    1. ja len cítim, že je vela vecí, ktoré sa okolo nás dejú a vôbec si ich necvšímame, alebo nechceme všímať. Toto, čo tu pán riaditeľ takto zhrul, vytiahol, zosumarizoval – ma hlavu a patu a som rovnako zdesena, ze TOTO maju vnimat moje deti ako PRINCIP fngovania „rodiny“ , spolocnosti…. Dakujem pan riaditel, ze ste nam to takto polopate, lebo priznam sa, mame doma ten slabikar, a bola som uplne leniva si ho prelistovat, aby som si urobila nazor. Vobec ma nenapadlo, ze by v SLABIKARI mohli byt taketo bludy. Este raz dakujem za upozornenie, ze si mame vsimat “ obycajne veci“ okolo seba. Niekedy su naozaj velmi podstatne.

  2. O boze. Uz aj tu? Kto to presadil na titulku, pani Kohutiarova?

    Prosim vas prestante uz, ludia saz vas smeju a pravom. Ten text (ktory bol mmch zverejneny aj v inych mediach an internete) sudnemu cloveku pripada ako ironia, bohuzial, tento pan to mysli vazne.

    Slabikar mame doma, syn sa z neho uci, prezerali sme ho niekolko krat, podla mna je fajn, prisposobeny sucasnemu dianiu. podme sa tvarit, ze neexistuju rozvedene manzelstva, neuplne rodiny. Akym rpavom ziadate, aby bol realny obraz dnesneho sveta ignorovany? Akym pravom nemaju byt napriklad deti zijuce s jednym rodicom sucastou slabikara? Ke dvam vadi Hups, vadi vam aj Kuko?

  3. Môj syn je prvák a starší syn tretiak. Starší syn sa učil zo starého šlabikára Lipka, ako ho nazval pán riaditeľ. Keď som prvýkrát prelistovala Hupsov šlabikár, bola som mierne povedané zmätená. Podľa mňa je bez hlavy a päty, žiadna logická súvislosť, deti sa naučia napr. písmenká A a M, ale dopĺňať majú slová ako napr. CINK. Bez ohľadu na to, aké sú v ňom články, Hupsov šlabikár je jeden veľký zmätok. Ale to môžu porovnať len tí, ktorí poznajú aj starý šlabikár. Preto som všetkými desiatimi za návrat starého šlabikára.

  4. Tiež som si pozeral tento „výtvor“, je to otrasné, nechutné a naozaj nevhodné pre deti. Prvý styk dieťaťa so vzdelávaním a hneď útok na všetko čo je prirodzené??? Autor asi pochádza z rozvrátenej rodiny bez akéhokoľvek citu a svoju frustráciu vyjadril takýmto spôsobom. Druhá možnosť je, že je psychicky chorá, inak to neviem pochopiť. je mi z toho na grcanie. FUJ!!!

Pridaj komentár