Aká má byť škola 21. storočia?

Roman Baranovič, Peter Halák, Indícia n.o. 6

V súčasnosti téma školstva zaznieva často v médiách a stále viac a viac rodičov sa o ňu zaujíma. Napriek tomu, že sa o školstve tak často píše, rodič, ktorý sa chce v problematike zorientovať, rýchlo zistí, že materiálov, ktoré by mu priblížili podstatu zmien, o ktorých hovoria odborníci, veľa nenájde. Navyše si títo odborníci mohokrát aj protirečia.

Bežný rodič je potom neraz zmätený

– na jednej strane má svoju vlastnú skúsenosť z čias, keď chodil do školy sám a vie na jej základe reflektovať, čo škola dala jemu. Na druhej strane cíti, že škola, v ktorej sa on alebo ona cítila nepríjemne, nudila sa, učila sa samé neužitočné veci nie je zrovna škola, ktorú by dopriala svojmu dieťaťu. Vystavený tvárou tvár realite, ale často zistí, že škola, kam jeho dieťa chodí je presne taká istá, ako bola tá jeho.

A tak tu vyvstáva otázka.

Aká by teda mala byť “moderná” škola,

teda škola, ktorá zodpovedá potrebám 21. storočia? Existujú na túto otázku jasné odpovede? Alebo zostáva len intuícia, že tak, ako sa dnešné moderné autá odlišujú od starých škodoviek, v ktorých sa dnešní rodičia vozili ako deti, mala by sa aj dnešná škola odlišovať od tej, do ktorej chodili?

Indícia

V neziskovej organizácii Indícia sa snažime pomáhať učiteľom na základných a stredných školách na Slovensku hľadať odpovede na túto otázku o podobe a zmysle školy v 21. storočí a umožnujeme týmto inovatívnym učiteľom vzájomne sa sieťovať a deliť sa o svoje skúsenosti a poznatky. Máme tak kontakty so stovkami učiteľov a odborníkov na vzdelávanie, ktorí dnes objavujú podobu tejto zmenenej školy zavádzaním rôznych inovatívnych metod alebo aktivít do svojej práce. Zdá sa nám, že niektoré z odpovedí sa už podarilo nájsť a tak sa domnievame, že nastala správna chvíľa začať ich predstavovať aj rodičom a verejnosti a umožniť im zapojiť sa do tohto procesu. 

Myslíme si totiž, že jednou z dôležitých zmien, ktoré školy budú musieť do budúcnosti podstúpiť, je zmena vo vzťahu medzi školou a rodičmi, a že doba, v ktorej tieto dva subjekty komunikovali spolu len vo forme vysvedčení, poznámok v žiackej knižke alebo občasných rodičovských združení už patrí minulosti. Zároven zisťujeme, že stále viac rodičov aj má záujem sa v problematike zmien zorientovať a pomôcť učiteľom svojich detí zlepšiť sa, len nevedia ako na to. Práve im chceme pomôcť.

Projekt na rodinka.sk

Preto vznikla myšlienka projektu “Aká má byť škola 21. storočia?” pre portál rodinka.sk, ktorý dnes týmto článkom štartujeme. Oslovili sme redakciu portálu rodinka.sk s prosbou umožniť nám prispievať na portál článkami na tému, ako môžu vyzerať zmeny v školách, prečo sú užitočné, s akým prínosom a redakcia portálu súhlasila. V priebehu nasledujúceho školského roku by sme tak chceli raz, možno dvakrát do týždna prísť s článkom, ktorý predstaví niektorú zo zmien, ktoré už dokázali urobiť učitelia na Slovensku. Niekedy to ale nebudú len učitelia ale aj rodičia a odborníci na vzdelávanie. Nechceme, aby to boli články teoretické, ale chceme aby boli výsostne praktické, predstavujúce niekedy komplexnú a inokedy možno jednoduchú inováciu, ktoré spoločne majú potenciál priniesť zmeny, ktoré naše školy premenia na moderné. 

Už budúci týžden bude nasledovať prvý článok v tomto projekte, ktorý predstaví jedného z autorov nových učebníc Matematiky používaných dnes na základných školách a inovácie a moderné myšlienky, ktoré sa snažil týmito učebnicami do škôl priniesť.

Odkazy, ktoré vám povedia viac:

 

 

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Na túto sériu sa teším. Priznám sa, v našej škole je takých tých aktívnych rodičov, ktorí chcú niečo do „školy“ hovoriť , celkom požehnane. A aj toto môže viesť problémom. Neviem či sa vám to už niekedy stalo, ale my máme napríklad v triede proti sebe 2 tábory rodičov, ktoré majú odlišné názory na výučbu a prostriedka a metódy v nej užívané. Už si pripadám ako za pubertálnych čias, ked sme v 7:B mali podobné rozbroje vo vlastnej triede, ale teraz sme predsa dospelí… a nevieme sa nejako rozumne dohodnúť. Takže mozno dalsí bod programu, na ktorý sa asi este nemyslelo, je mediátor na rodičkusmile))

    1. Heh Karin, to máte veselé. A v čom sú tie zásadné rozpory?
      U nás je najvačšia téma kupovanie darčeka učiteľke na konci roku, inak sme sa vcelku zhodli. Tento rok bude ale asi otázkou rozporu, či si deti majú alebo nemajú písať úlohy v družine…

  2. No, ja sa na tento seriál teším. Mám za sebou skúsenosť s tromi bratislavskými školami, 5 učiteľkami a mám z toho veľmi rozporuplné skúsenosti.

    Na jednej strane mi príde, že je dobrý posun k názornejšiemu vyučovaniu. Mala som možnosť porovnať šlabikár od Stefekovej (jeden syn) s Lipkou (druhý syn) a ten prvý sa mi zdal neporovnateľne lepší, práve tým, že mal nápovedné obrázky celý rok. Bol aj náročnejší textami,ale zase, tento syn čítal výrazne lepšie, ako ten, čo mal Lipku.

    Na druhej strane pracovné listy na písanie boli k Stefekovej veľmi náročné – od začiatku veľmi malé riadky, malé písmo, veľa na strane.

    Sestrin syn mal tretí šlabikár a jeho texty boli niekedy nečitateľné aj mne 🙁 a toto mi príde asi zmatočné. Nebolo by menej šlabikárov lepšia voľba? Niečo, čo zoberie klady z každého?

    No, v každom prípade som zvedavá

  3. ja som lepšia. kedže máme 7 detí, každé okrem dojčaťa chodí do iného škol. zariadenia, čo ale nie je final stav, lebo sa chystáme sťahovať a tak budeme testovať novú zš a mš. Paradoxne najhoršie z toho vychádza dcérino cirk. gymnázium, ale práve zmenili riaditelku a začali tam viat dobré vetry. Faktom je, že drvivá väčšina učteľov, s ktorými som komunikovala /a občas sa to týkalo žiaľ aj vedenia/, boli v šoku už len z toho, že sa niekto vôbec ozval a piodstatná časť z nich to vzala osobne a urazila sa. Tým pádom sa problém, ktorý som chcela riešiť a na 90% bol principiálny, nedoriešil a ja mám nálepku, môj manžel detto. Zažili sme a zažívame kadečo, občas zúfalo mávneme rukou, občas škripeme zubami a veľmi často ideme zas hlavou proti múru… Ale: skutočne je to osobnosti riaditeľa a učiteľa. A tak mám medzi nimi pár skvostov, minimálne pani učiteľku Janku a Darinku z našej základnej školy, ako aj celý kolektív zo školy pre deti s poruchou sluchu na Drotárskej na čele s p. riaditeľkou Jagrovou, ktorí pre nás predstavujú po našich skúsenostiach top školu, kde sú deti a rodičia PARTNERI a kde sa veci dajú.

  4. Veľmi sa teším na tento seriál.My sme zatiaľ mali jednu zlú skúsenosť s učiteľkou v MŠ, kam chodila naša dcéra. Po deťoch vrieskala,nadávala im a rodičia boli najlepší vtedy,ak boli ticho.Naša vzájomná komunikácia bola jedine na rodičovskom združení, ktoré si učiteľka zvolala vtedy ak potrebovali na niečo peniaze.No a samozrejme, ak sme niečo kritizovali, tak bolo zle. ja som s ňou mala viacero výstupov, ktoré sa končili nadávkami,no nakoniec po mojej sťažnosti na KŠÚ som zostala tá najhoršia, jej kolegyňa a bála ozvať, lebo väčšinou sa to zo strany riaditeľky končí vyhrážkami, že príde o prácu. Takže niekedy hoc by bola snaha rodiča komunikovať so školou,tak tam nie je kladný prístup zo strany učiteľa, a nakoniec ak má rodič odvahu ozvať sa, tak si to odnesie jeho dieťa, rodič zostane zlý a nikto sa ho nezastane, lebo majú strach. Aj napriek tomu, že kvôli tejto učiteľke odišlo z MŠ už 5 detí, nič sa nezmenilo.Nebola nijako poriešená, zriaďovateľ sa k tomu nevyjadril, nemal snahu stretnúť sa samostatne s ostatnými pracovníkmi,aby každý bez jej prítomnosti a hlavne bez riaditeľky povedali na to svoj názor.Takže rodič je dobrý len vtedy ak dáva peniaze a hlavne nič nekritizuje.

Pridaj komentár