Zo školy späť do škôlky. Koho sa týka dodatočný odklad?

Školská taška zbalená, zošity nakúpené, no prváčik sa viac ako o čítanie zaujíma o hračky? Mnoho slovenských škôl tak rodičov postaví pred rozhodnutie: vrátiť dieťa späť do škôlky, pretože je na vzdelávanie ešte nezrelé, alebo ho nechať v škole, a uvidíme.

Kedy je dôvod na odklad?

Dodatočný odklad môže odporučiť triedny učiteľ, alebo oň požiada samotný rodič. Znamená to, že dieťa by sa z prvej triedy vrátilo do konca školského roka späť do škôlky, prípadne by rodič mohol uvažovať o zaradení žiaka do nultého ročníka.

Dôvodov pre odklad býva viacero. Niekedy je dieťa jednoducho nezrelé na to, aby sa vydržalo sústrediť celý vyučovací proces. Chýba mu pohyb, hra a voľná komunikácia, takže sedieť celé doobedie v školskej lavici proste nevydrží.

Problémom býva aj nedovyvíjaná reč a komunikácia, slabšia motorika a emocionálna nezrelosť. Ak dieťa nezvláda prechod do školy, plače či nechce spolupracovať s učiteľkou a nedokáže fungovať v novom školskom kolektíve, je dobré zvážiť, či so školou ešte nepočkať.

Prečítajte si aj: Koronavírus na školách – nové pravidlá od 16. septembra

Pokiaľ sa rodič rozhodne, že pre dieťa by bolo najlepšie vrátiť sa späť do škôlky, je potrebné aby predložil v škole žiadosť.

Jej súčasťou musí byť odporučenie pediatra dieťaťa, ako aj zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sa nachádza v mieste vášho bydliska. Dodatočný odklad sa musí vykonať do pol roka od nástupu dieťaťa do školy.

Ako zvládnuť prechod bezbolestne?

Náročnejšie ako samotný návrat do škôlky je prijať, že naše dieťa nespĺňa očakávania, a že nie je na školu pripravené. Veľa rodičov sa obáva vysvetľovania okoliu, majú pocit, že zlyhali, a nevedia, či dieťa túto zmenu prijme.

Ako zvládnuť dodatočný odklad bez zbytočných sĺz či výčitiek? Niekoľko rád, ako sa vysporiadať s novou situáciou, si pre rodičov pripravila školská psychologička Kristína Vincúrová.

Nestačí počkať, kým sa dieťa naštartuje samé?

Škola má obrovský vplyv na formovanie osobnosti dieťaťa. Ak sa u dieťaťa
prejaví školská nezrelosť, a naďalej by pokračovalo v ročníku, môže mať toto rozhodnutie závažný negatívny dopad na jeho osobnosť, vzťahy s rovesníkmi a postoj k pedagógom.

Niekedy môže dôjsť k frustrácii voči školskému zariadeniu či k vzniku psychických alebo psychosomatických ťažkostí.

Dodatočný odklad umožní dieťaťu, aby školu začalo navštevovať vtedy, keď bude dostatočne fyzicky zdatné a psychicky pripravené.

Prečo ostatné deti nástup zvládli, len moje nie?

Ešte pred tým, ako sa rodičia porozprávajú so svojím dieťaťom, mali by sa postarať sami o seba. Pochopiť, že ide predovšetkým o psychické a fyzické zdravie dieťaťa. O rešpektovanie jeho osobnosti a individuality.

Prečítajte si aj: Samé sa pobalí do školy, naučí sa a uprace si stôl. Dokážeme to naučiť každé dieťa?

Neporovnávajte svoje dieťa s rovesníkmi. Každé dieťa má svoje vlastné tempo, ktoré treba rešpektovať.

Netrápte sa tým, čo povie okolie. Treba si uvedomiť si, že dodatočný odklad nie je hanba, ale je momentálne to najlepšie, čo môžu rodičia svojmu dieťaťu darovať – čas.

Čas na to, aby dozrelo k školským povinnostiam. Aby sa v škole cítilo rovnocenne a príjemne. Je dôležité prijať svoje dieťa také, aké je, a milovať ho.

Ako spraviť odklad tak, aby dieťaťu zbytočne neublížil?

Zákonný zástupca dieťaťa má právo rozhodnúť, či sa dieťa vráti naspäť do škôlky, alebo začne navštevovať nultý ročník.

Vo všeobecnosti sa však neodporúča návrat do rovnakej škôlky. Zo psychologického hľadiska to môže mať na dieťa negatívny dopad.

Dieťa potrebuje cítiť, že sa posúva vpred a návrat do rovnakej škôlky by v ňom mohol vyvolať pocit menejcennosti alebo viesť k zníženiu sebadôvery a sebavedomia.

Keď sa zo škôlkára stane prváčik a následne sa mu je tento „titul“ odoberie, ide o veľmi citlivú a v zásade nepríjemnú záležitosť.

Ak bude dieťa zo strany rodičov cítiť, že sa nič zlé nedeje, a že ide o normálnu a bežnú záležitosť, je schopné prijať túto zmenu bez následkov.

Ako dieťaťu vysvetliť, že sa vracia do škôlky?

S dieťaťom by mali rodičia viesť úprimný rozhovor. V nijakom prípade by mu nemali klamať, ale povedať len to najpodstatnejšie, čo dieťa potrebuje počuť, a čo dokáže psychicky spracovať.

Dodatočný odklad školskej dochádzky je rozhodnutie, ktoré dieťaťu treba objasniť citlivým spôsobom vzhľadom na jeho vek a vývinovú úroveň.

Dieťaťu treba vysvetliť, že každý človek má svoje pozitívne stránky, ktoré dokáže rozvíjať, a negatívne stránky, na ktorých vie zapracovať. Každý disponuje určitými vlastnosťami a schopnosťami, v ktorých je lepší, v iných horší, a to nás robí výnimočnými.

Môžeme spomenúť vlastné pozitívne/negatívne stránky či konkrétne skúsenosti zo života. V tomto smere je dobré nadviazať na dodatočný odklad povinnej školskej dochádzky a vysvetliť dieťaťu, že na uvedenej vlastnosti/zručnosti/schopnosti bude ešte spoločne s inými deťmi pracovať v novej škôlke či v nultom ročníku.

Je dobré spomenúť výhody tohto rozhodnutia (spozná nové hry, nájde si nových kamarátov, bude mať viac času na svoje záľuby…).

Prečítajte si aj: Žiaci budú mať rúška aj v triede minimálne do konca septembra

Rodičia by však mali dbať na primeraný tón hlasu, t.j. uprednostniť láskavý tón. Dieťa musí cítiť, že nejde o žiaden trest či zlyhanie, ale o úžasnú skúsenosť, ktorá mu nová škôlka poskytne.

Ako s dieťaťom pracovať, aby dobehlo rozdiel čo najskôr?

Dieťa by malo cítiť, že je prijímané a milované, nech sa deje čokoľvek. Rodičia by sa mali naďalej, ba ešte viac, aktívne venovať svojmu dieťaťu.

Využite hry, aktivity a zapájajte dieťa do každodenných domácich činností, ktoré budú stimulovať jeho rozumový a emocionálny vývin primeraným spôsobom. Takto strávený spoločný čas dieťaťu prispeje k ľahšej adaptácii na školské prostredie.

A potom, keď bude pripravené, vráti sa do školy s radosťou, nadšením a s novo nadobudnutými schopnosťami, ktoré mu pomôžu zvládnuť školu ľahšie a efektívnejšie.

Som za odklad, ale otec/mama dieťa nesúhlasí

O dodatočnom odklade školskej dochádzky sú v prvom rade informovaní rodičia. Často sú to práve oni, ktorí sa s týmto návrhom vyrovnávajú omnoho ťažšie ako samotné dieťa. Práve preto s daným návrhom veľakrát nesúhlasia.

Komunikáciu s rodičmi pokladám  za najdôležitejšiu. Rodičia by mali vedieť, že dieťa je v tomto vývinovom období mimoriadne senzitívne na budovanie vlastného sebaobrazu a uvedomenia si svojich vlastných kompetencií.

Ideálne je, ak obaja rodičia zdieľajú rovnaké názory a postoje a sú vo výchove kompatibilní.