Prvá trieda – nie vždy ľahko a plynule (písanie)

Mária Kopčíková 4

Veľa rodičov prežíva v prvých mesiacoch prvej triedy svojho dieťatka mierny stres z toho, aké rýchle je tempo v škole, ako „pomaly“ ich dieťa ovláda svoju ruku, ceruzku a neskôr pero, ako lámane lúska prvé písmenká v šlabikári, prípadne si ich pletie a píše či číta niečo úplne iné, než rodič „jasne vidí“ na papieri …

Foto: isifa.com

Nehovoríme o tom, že dieťa by malo mať nejakú poruchu učenia. Len o tom, že jeho mozog potrebuje dozrieť a potrebuje viacej času na zautomatizovanie istých činností, pochopenie následnosti a vytrénovanie grafomotoriky.

Proces učenia je komplexný jav

To, aby sa naše deti naučili písať a čítať, zahŕňa prepojenie viacerých funkcií nervovej sústavy. Celý proces sa začína prijímaním vzruchov z okolia, ktoré treba roztriediť po stránke kvalitatívnej i kvantitatívnej. Dieťa potom musí urobiť selekciu toho, čo je významné, v danej chvíli dôležité (či to, čo hovorí pani učiteľka, alebo Janko, ktorý sedí za mnou).

To, čo vyselektuje ako dôležité, musí „dekódovať“, uchovať v pamäti a spojiť s nejakou asociáciou s už známym – zažitým (ideme písať písmenko A, to sme robili aj včera, ako to vyzeralo? …). Takto uchovaná informácia musí byť následne reprodukovaná v pohybe – prenesená do pohybu ruky na papier.

Vyzerá to ako zložitá teória, keď si to po sebe čítam – ale vo svojej podstate pre dieťa je to naozaj zložitý jav. Skúsme si to priblížiť napr. na písmenkovom diktáte, ktorý prváci začínajú písať cca v polovici novembra. Naučili sa už písmenká A, M, E, L, I, V, U.

Keď pani učiteľka diktuje písmenká, dieťa musí zvládnuť mnoho čiastkových procesov:

  • sluchová pamäť a analýza: pani učiteľka povie „deti, napíšeme malé písané a“. Dieťa musí dobre počuť a analyzovať v počutom, že „malé“ a „a“.
  • zraková pamäť a diferenciácia: musí si v pamäti vybaviť, ako „malé a“ vyzerá, ako ho písali predtým.
  • vzájomné prepojenie medzi zmyslovými oblasťami: sa deje pomerne rýchlo (alebo aj nie), dieťa prepája pri počutí na „videné“ – hneď ako počujem, by som si mala v zrakovej pamäti vybaviť obraz daného písmenka.
  • vizuomotorická koordinácia: koordinácia oko – ruka, potrebujem do pohybu ruky preniesť to, čo moje oko videlo. Teda pamätám si, ako „malé a“ vyzerá a potrebujem ho správne napísať.
  • priestorová koordinácia, serialita: prepája sa s vyššie spomenutým – potrebujem vedieť, na ktorej strane zošita, riadku začínam písať, či na spodu, či hore, ktorý pohyb nasleduje za ktorým (toto je tá serialita, teda následnosť, postupnosť krokov).

Je to teda celkom náročný proces a je normálne, že trvá istý čas, kým mozog dieťaťa dozreje, hemisféry začnú kooperovať ako treba a tieto činnosti zautomatizuje.

 

Dieťa si tieni.
Dieťa má dostatok svetla.

Potrebujeme posilniť jednotlivé procesy

Pokiaľ máte pocit, že vášmu drobcovi treba v rámci domácej prípravy trocha viac pomôcť, ponúkame vám niekoľko odporúčaní a tipov na pracovné listy – nemusíte všetko vyrábať doma.

Ťažká rúčka

– ak máte dojem, že vaše dieťatko je troch neobratnejšie v narábaní s ceruzkou a ťažšie sa mu s ňou píše, je dôležité uvoľnenie pred samotným písaním, vo forme hry. Viac podrobností, ako na to, nájdete napr. tu. Dôležitý pri písaní je aj výber toho, s čím dieťa píše, kde píše (tvrdosť podložky, vhodné osvetlenie, netieni si?), ako píše (nenadskakuje na stoličke, sedí rovno, nenaťahuje sa za zošitom, nemá stôl príliš vysoko?).

Problém s tvarom a sklonom písmena

– pomerne veľa detí má problém „uchopiť“ správny tvar písmenka a tiež jeho sklon. Na precvičovanie doma je vhodné dieťaťu pripraviť pomôcky, kde budú najskôr široké riadky, oveľa širšie, než v zošite – väčšie tvary deti zvládajú lepšie – jednoduchšie. Riadky treba pri nácviku zužovať postupne. Čistý hárok so širokými riadkami nájdete napr. tu.

Druhou dobrou pomôckou je dieťaťu na papier napísať jedno písmeno plnou čiarou, druhé prerušovanou čiarou, tretie prerušovanou čiarou vo väčšom rozostupe – aby ho dieťa viackrát napísalo takto a potom už samostatne. Kompletnú sadu pracovných listov nájdete tu alebo aj tu.

Problém s výbavnosťou písmenka

– keď si dieťa nevie spomenúť, ako sa píše (toto riešite až v čase, keď v škole začnú písať diktáty, dovtedy dieťa len odpisuje): deti si niekedy pletú písmená „m“ a „n“, malé „i a „u“, malé „e“ a „l“. Potom je fajn pripraviť im niekoľko pracovných listov len na tieto písmenká a prípadne si vymyslieť nejakú pomôcku, podľa ktorej by si dieťa zapamätalo daný tvar. Napr. na „i“ píšeme bodku a „u“ má na konci „chvostík“.  Pri utvrdzovaní poznania písmeniek vám môžu byť nápomocné aj tieto pracovné listy, ktoré pomáhajú dieťaťu rozlišovať medzi veľkým a malým, písaným a tlačeným písmenom.

zdroj: dobrenapady.info

Problém pri odpisoch

– dieťa môže vynechávať písmená, lebo si dobre dané slovo nezapamätá, lebo sa naň dobre nepozrelo … v písanke majú obvykle na riadku priestor na odpísanie daného slova max. 2 – 3x. Je dobré ponúknuť dieťaťu pracovný list, kde si môže trénovať odpisy iných slov, slabík, aby sa cvičilo v tom, čo všetko musí urobiť, zapamätať si, aby slovo odpísalo dobre. Inšpiráciu na pracovné listy nájdete tu.

Sústredenie a pozornosť

– dieťa potrebuje zažiť pocit úspechu, to, že zvládlo danú úlohu. Inak ho asi ťažko primäť k ďalšiemu a hlavne pravidelnému trénovaniu. Aby sa mu darilo, malo by byť oddýchnuté, v pohode. Najlepšie, keby to všetko bralo ako hru. Hm, no nie každý deň je posvícení a keď prídete domov zo školy a krúžku o 17.00, tak ťažko hneď niečo nacvičovať. Dieťa sa vám pravdepodobne niekde skláti na stôl a bude sa perom vŕtať v nose alebo ausgerechnet riešiť nejakú story zo školy.

V takejto situácii je celkom vhodné nechať dieťa vydýchnuť, najesť, chvíľu nerobiť nič a hoci začať s úlohami, či tréningom o ďalších 40 minút, ale v lepšej nálade (niekedy aj to jedlo zvýši hladinu cukru v krvi a dieťa je zrazu pozornejšie, v pohode, pripravené na prácu). Toto obvykle stojí rodiča veľa síl, nemať v hlave, čo všetko ešte musíme stihnúť a nejačať na prváka, že už treba ísť tie úlohy robiť, lebo vás pri tom nájde polnoc … Verte, aj to dieťa to stojí veľa energie a najmä, pokiaľ si samo uvedomuje, že sa mu nedarí tak, ako by ste od neho očakávali, nechce zažiť ďalší „malý“ neúspech a robeniu úloh či precvičovaniu písmeniek sa bude radostne vyhýbať. Je preto na nás, aby sme dieťaťu pripravili v danej chvíli tie najlepšie podmienky, snažili sa ho zmotivovať a prejavili mu uznanie hoci aj za drobnosť, ktorú zvládlo.

Na krátky tréning pozornosti a ako spôsob na sústredenie pozornosti na danú úlohu môžete použiť napr. aj tento pracovný list.

Nabudúce sa pristavíme pri prváckom čítaní matematike.

Spracované s použitím: dobrenapady.info, detskestranky.cz, omalovanky.sk

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Komentáre k článku

  1. aj my sme mali s písaním problémy. Syn sa večne nevedel sústrediť a mal problém najmä s držaním pera. Najskôr mal klasické bombičkové pero, strašne s ním škrabal, pár krát aj prederavil zošit, pretože príliš tlačil a večne mal zašpinené ruky od atramentu a machule v zošite. Samozrejme, keď mu písanie nešlo, tak ho to ani nebavilo a odmietal doma cvičiť. Potom nám pani učiteľka odporučila skúsiť ergonomické pero Stabilo EASYoriginal. Má priehlbiny na správny úchop, čo je super. Syn si na neho rýchlo zvykol. Výhodou je ešte aj to, že má náplne a nerobí machule. Synovi sme kúpili modrej farby a má ho veľmi rád. Doma teraz cvičíme písanie oveľa viac a malý sa aj viac snaží. Ďakujeme za dalšie tipy, určite vyskúšame.

  2. Mna pri pisani stve, ze p.u. vyzaduje, aby mali deti pero Pilot (my mame Stabilo a Tornado), ked sa pomylia, maju si to vygumovat, lenze pisanie s nasimi perami sa da vyzmizikovat a potom sa cez to neda pisat Mr. Green Viac sa mi pacilo, ked sa chyba dala do zatvorky a islo sa dalej..

Pridaj komentár