ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
Pred/ŠkolákPredškolák

Výkon versus kvalita života dieťaťa

 Barbora Vodičková   25.08.2018   1

Čím dlhšie som v škôlke sledujem, že sa sprísňujú kritériá na predškolskú prípravu a niektoré základné školy majú premyslený výberový systém ako „oddeliť potencionálne bezproblémové a šikovné deti od tých menej šikovných, menej vhodných“.

Tiež sledujem paniku v očiach rodičov, že čo keď sa moje dieťa nedostane na túto školu, alebo čo sa to len stalo, že moje dieťa malo ťažkosti v adaptácii na školu a školské povinnosti. 

shutterstock

 

Neviem, odkiaľ pramenia tieto obavy a trendy, pretože tlak na rané učebné výkony detí, ešte nič dobré nepriniesol. To neznamená že nemáme deti pripravovať na školu. Sama som zástancom systematickej prípravy na školu v škôlke, ale aj v domácom prostredí. Príprava 5,6- ročných detí na školu obsahuje už veľkú škálu zručností a vedomostí, ktorým je potrebné sa venovať. 

Nepredbiehajme

Niekedy  sa stretávam  s trendom „redukovať“  predškolské a malé školské dieťa len na rozumovú stránku. Okolie ho  neprirodzene tlačí  v akademických zručnostiach dopredu. Niektorí rodičia zvyknú hovoriť, moje 3 ročné dieťa vie abecedu, moje dieťa už píše, dokáže prečítať trojciferné číslo. Čo s tým ale ďalej? Ako s týmito vedomosťami dokáže naložiť? Myslím, že pokiaľ sa nejedná o mimoriadne nadané dieťa, nijako. Medina (2011, s. 127) odpovedá: „nútiť deti, aby sa niečo naučili skôr, než je ich mozog pripravený, nefunguje.“ Bez ohľadu na to, ako sa dieťa snaží, existujú hranice toho, čo mozog dokáže.

Často sa ma rodiča pri zápise detí do škôlky pýtajú na proces dosahovania akademických zručností, na akademické výsledky našich detí. Niektorí majú dopredu plán, ako budú smerovať svoje dieťa v školskej kariére. Pritom zabúdajú na jeho  sociálno-emocionálnu stránku. Zvládať svoje emócie, chápať určitý systém, orientovať sa v priestore, vo vzťahoch, zvládnuť sebaobsluhu, nadobudnúť schopnosť sústrediť svoju pozornosť, zvládnuť malé frustrácie, to všetko zdanlivo banálne je základom dobrých akademických schopností v budúcnosti. Podľa psychológa Eriksona si dieťa v jednotlivých vývinových fázach musí splniť svoje vývinové úlohy, aby mohlo prejsť bez ujmy do ďalšej fázy, aby sa mohlo rozvinúť v zdravého a odolného jedinca. Aby mohlo dané úlohy zvládnuť, musia byť zo strany jeho najbližších pripravené podmienky. Dieťa na ceste svojho rastu potrebuje pomoc zrelých dospelých. Ich lásku, neustálu podporu a povzbudenie. Dospelých, ktorí sú schopní napĺňať jeho potreby. Aktuálne. Tu a teraz. Len v kooperácii s milujúcimi dospelými je to schopné zvládnuť.

Dieťa nie je zmenšený dospelý a všetko sa len učí. Nedisponuje našimi schopnosťami poradiť si so záťažovými situáciami. Jeho emócie nie sú na to ešte uspôsobené. Preťažovanie malých detí  a tlak na ich akademický výkon ich uvádza do stresu a stres blokuje učenie. Toto by mali mať na zreteli aj učitelia. Na čo je učenie v strese, keď sa dieťa nič nenaučí a ide mu skôr o prežitie.  

Vlastná cesta učenia sa

Ako to všetko v tej malej hlavičke prebieha je pre mňa záhadou. Môžeme si myslieť, že dieťa práve niečo učíme a nenaučí sa nič. Na druhej strane si myslíme, že teraz sa dieťa neučí a  naopak, práve sa učí. Aj zdanlivo banálna situácia môže mať pre dieťa  väščí prínos, ako dobre premyslená hračka alebo aktivita. Dôležité je, aby učiteľ vedel čo sleduje. 

„Chlapec bral učiteľke stále magnetky z magnetickej tabule. Najprv chcela učiteľka zasiahnuť, pretože magnetky jej budú chýbať, keď ich bude potrebovať.  Avšak začala pozorovať dieťa a jeho hru s magnetkami. Dieťa prikladalo magnetky k sebe, tie sa spojili, alebo naopak rozchádzali, prikladalo ich ku kovovým autíčkam, ktoré tiež reagovali. Dieťa pri tejto činnosti vydržalo veľmi dlho, aj keď pri iných aktivitách malo ťažkosti s udržaním pozornosti. Objavovalo prvé zákonitosti fyziky a magnetizmu.“ (Vodičková, 2017) 

Každé dieťa je jedinečné. Medzi deťmi sú individuálne rozdiely v správaní, vnímaní súvislostí,  v učení, v emocionálnom spracovaní a prežívaní udalostí. Tiež  môžeme badať rozdiely medzi pohlaviami. Medina  (2011) píše, že každý mozog je doslova inak prepojený a že žiadne dve deti nebudú na rovnakú situáciu reagovať identickým spôsobom. Riešenie problémov a spracovanie  zmyslových vnemov nevypadá v žiadnych dvoch mozgoch rovnako. Pre pedagóga  a rodiča necháva odkaz, že poznať dieťa je jediný spôsob, ako odhaliť, čo bude vo výchove a v učení fungovať. Tiež píše, že individuálna komplikovanosť mozgu je ešte zahalená do kultúrnych a sociálnych odlišností. Rodiny žijúce v nedostatku majú odlišné problémy, ako rodiny vyššej triedy. Mozog na toto všetko reaguje a chudoba môže ovplyvniť IQ dieťaťa. Tieto záležitosti je ťažké skúmať, ale je potrebné s nimi rátať. 

Čas 

Dieťa pri nadobúdaní  zručností, schopností, vedomostí potrebuje čas, more času.  I keď paradoxne už nikdy sa toho toľko a tak rýchlo nenaučí, ako v prvých rokoch svojho života. Dieťa potrebuje stále skúšať, opakovať, zdokonaľovať sa. Vývin je v svojej podstate dynamický a mení sa v čase. To, čo robilo problém na začiatku školskej dochádzky, zrazu prestáva byť problémom. Dieťa niečo zvládlo, naučilo sa. My dospelí sme často netrpezliví. Niekedy sa nám zdá, že dieťa napreduje pomaly. Alebo nevidíme výsledky nášho výchovného snaženia hneď.

Malý Janko potreboval 30 krát vyjsť na šmykľavku a šmyknúť sa, kým to zvládol bez pomoci. Mala som ho možnonosť pozorovať, ako neúnavne sa znova a znova štveral na šmykľavku. Jeho vytrvalosť a odhodlanosť bola pre mňa fascinujúca.“ 

Dieťa potrebuje tiež čas spočinúť, byť vo svojom priestore, spracovať, čo zažilo a videlo. Len tak dokáže, z toho čo sme mu sprostredkovali, ťažiť. Ak skáčeme z jednej aktivity do druhej, jeho mozog to nestíha. Ocitá sa v chaose  a učenie je menej efektívne. 

Kvalita života a dieťa

Čo chceme pre deti? Keď som sa pýtala rodičov, čo chcú pre svoje deti. Väčšina odpovedí bola v zmysle, aby boli spokojné v živote (angličtina má na to výraz well-being), aby boli vzdelané, aby sa uplatnili. Raz mi jedna maminka so žartom povedala: „áno všetci by sme chceli, aby boli doktori a inžinieri. Chcú to však oni?“ Koľko je v tom pravdy.

Autor Černay (2002) píše, že život a prežívanie je hodnotou veľmi komplexnou.

Jedným z možných ukazovateľov kvality života detí je spokojnosť so svojím životom v škole, v rodine, vrstovníckej skupine a spokojnosť so sebou samým. Na kvalitu života detí by sme sa  mali pozerať skôr ich optikou, než optikou nás dospelých. Deti a dospievajúci vnímajú, prežívajú a hodnotia kvalitu života obvykle z iných pohľadov ako dospelí (Huebner, 1998, Neusar, Mareš, 2007).

Z vývinového hľadiska deti prechádzajú vývinovými etapami, ktoré prinášajú aj zmeny vo vnímaní a hodnotení  svojej kvality života. Kým je dieťa maličké, jeho nepohoda sa prejavuje plačom, stiahnutím sa do seba alebo na úrovni jeho potrieb. Dieťatko sa môže zajakávať alebo pocikávať. Nevie nijako vyjadriť, že sa necíti dobre. Naopak, ak je v pohode, pekne prosperuje. Tu v ranom detstve treba veľkú opatrnosť. Ako deti dozrievajú  majú svoj vlastný pohľad na pôvod ťažkostí aj úspechov, na priebeh dejov, na plynutie času a časové intervaly aj na spôsob riešenia problémov (Neusar, Mareš, 2007). Vedia lepšie definovať, čo ich v ranom detstve alebo v škole zraňovalo, v čom neboli pochopení, kde nedostali podporu, ktorú práve potrebovali. Tiež je dôležité vnímať aj sociálne aspekty detskej kvality života, ktoré sú charakterizované tým, že dieťa nemá možnosť sociálny kontext meniť a kontext často pôsobí dlhodobo. Dieťa sa pohybuje v mnohých rozdielnych sociálnych prostrediach (rodina, vrstovníci, škôlka, škola), ktoré ovplyvňujú jeho hodnotenie a vnímanie kvality života. Čím je menšie, tým je im viac vydané na pospas. A takisto vo vnímaná kvality svojho života je aj individuálne osobnostné hľadisko tj. ako svoj život dieťa vníma, ako ho prežíva, ako je odolné, aké ma copingové stratégie na zvládnutie ťažkostí. S tou istou situáciou sa dve deti môžu vyrovnávať úplne rozdielne.

Rovnováha 

Na začiatku školského roka, myslime na to, že deti sa učia najlepšie v emocinálnej pohode. Ak je dieťa po citovej stránke opatrené, má otvorenú myseľ, učenie nie je také namáhavé. Nemajme zbytočné nároky, nenaháňajme sa, nemajme obavy, že niečo zanedbáme, nestihneme. Nestresujme, keď niečo hneď nejde, neporovnávajme. Verme zdrojom dieťaťa, jeho plánu vývinu a z celej sily ho podporujme. Neodstraňujme z jeho cesty prekážky, ale pomáhajme mu ich prekonávať.  Rozlišujme medzi tým, čo je potreba dieťaťa a čo jeho účelná manipulácia. Nezveličujme a neviďme problémy tam, kde nie sú. Zachovajme rovnováhu medzi adekvátnymi nárokmi na dieťa a medzi pohodou, relaxom, oddychom a kvalitne stráveným voľným časom. To všetko sa nám vráti.

 

Autorka je liečebná pedagogička a riaditeľka škôlky  Blue Berry Hill

Použitá literatúra:

  • MEDINA, J. Pravidla mozku dítěte. Nejnovější vědecké objevy pro výchovu chytrých a šťastných dětí. Brno : C Press, 2011. 224 s. ISBN 978-80-251-3619-5 
  • NEUSAR, A., MAREŠ, J. Pojetí kvality životau dětí ve věku 8-11 let. In KOUKOLA, B., MAREŠ, J. Psychologie zdraví a kvalita života – 2007, MSD s.r.o : Brno, 2007, s.99-103. ISBN 978-80-7392-009-8
  • ČERNAY, J. Kvalita života. (možnosť skríningu). In Medicínsky monitor, 2002, 6, s.1-7. 
  • HUEBNER, E. S., LAUGHLIN, J., E., ASH, C. et al. Further  Validation of the Multidimensional Students Life Satisfaction Scale. In Yournal of Psychoeducational Assesment, 1998, vol.16 p.118-134
  • VODIČKOVÁ, B. Procesy učenia u malých detí, problematika dynamiky detského vývinu. Bratislava : Raabe, 2017
Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 10 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
Peta napísané 23.08.2018 15:55

Super

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
V Ružinovskej nemocnici bol skvelý personál, chýbala mi však podpora v dojčení
19.03.2019   2
V Ružinovskej nemocnici v Bratislave som rodila v máji minulého roku. Bolo to dobré, ale bolo by ešte čo vylepšovať. Hlavne v informovanosti sestier, čo sa dojčenia týka. Majú informácie staré 20 rokov. Ostatné veci boli fajn, ale pre tento problém by som sem rodiť druhý raz nešla.
Skoncujte s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím
18.03.2019   6
Depresia post-partum sa týka mnohých mamičiek a predovšetkým prvorodičiek. Takáto depresia sa dá rozdeliť do viacerých kategórií:
Galanta má modernú pôrodnicu, na novorodeneckom je to slabšie
15.03.2019   0
Na pôrodnej sále boli naozaj super sestričky, všetky veľmi milé a ochotné. Na novorodeneckom sa však našlo aj zopár nepríjemných. Najviac mi asi prekážalo, keď mi jedna prišla o pol piatej ráno vysvetľovať, ako mám správne dojčiť. Lekár bol tiež v pohode, až na jeden incident. Keď som mala veľmi silné kontrakcie, išiel mi prepichnúť plodovú vodu. Povedal mi, aby som si sadla na kozu, ale v tej chvíli som dostala kontrakciu a musela som si čupnúť.
babetko
Karfiol, ako ho nepoznáte
20.03.2019   0
Aký majú deti vzťah ku karfiolu, asi vedia všetci rodičia z rozprávky o Bambuľke. Dedo Jozef navarí zemiaky s vyprážaným karfiolom a šalátom, ale slečna nad ním len ohŕňa nos. Rovnako ako moje deti. Pritom karfiol je super zdravá potravina, plná železa, draslíka, vápnika a obsahuje napríklad aj vitamín A, C a kyselinu listovú. Pomáha chrániť kosti, kĺby, podporuje imunitný systém, a čo poteší mamičky, zlepšuje kvalitu vlasov. Len ako o tom presvedčiť aj našich najmenších?
Od pôrodu som päty nevytiahla z tohto sprostého debilného domu!
19.03.2019   3
Som už úplne vysilená, schudnutá, unavená. Moja predstava mať veľkú rodinu sa úplne pominula. Už nikdy viac nechcem druhé dieťa. Nikdy!!!
Ako som zistila, že moje deti pozerajú priveľa rozprávok
18.03.2019   3
Odborníci to hovoria jasne. Deti do troch rokov by NEMALI pozerať telku. Ani videjká na mobile, ani na tablete. Lebo rozprávky a detské programy ničia už v zárodku ich pozornosť, komunikačné schopnosti, zabíjajú predstavivosť, zvyšujú nervozitu, agresivitu... Zabudla som na niečo? Proste do troch rokov by ich hlavným zabávačom mali byť rodičia.
detské choroby
Hnačka
12.03.2019   9
Hnačka je časté vylučovanie abnormálne riedkej alebo vodnatej stolice. Kým u dojčiat ide o závažný stav, u starších detí zvyčajne nebýva dôvodom na znepokojenie.
Akútna bronchitída – Akútny zápal priedušiek
08.03.2019   2
Vyskytuje sa v každom období detského veku. Maximum prípadov je v jesenných a zimných mesiacoch. Začína sa "nádchou."
4 vitamínové bomby na posilnenie imunity
05.03.2019   1
Načo bežať k lekárovi. Liečme sa. Tradičné, rokmi overené recepty.
zvery
Preč s alergiou alebo zvieratá v domácnosti
05.03.2019   0
Deťom, ktoré boli alergické na mačky a psy lekári odporúčali chovať škrečkov alebo iných hlodavcov.
Fretka nie je zvieratko pre každého
26.02.2019   2
Len máloktoré dieťa vie, že na konci vodítka, to malé, chlpaté a veselé zvieratko, je fretka. Väčšinou si aj od mnohých dospelých vypočujem, že venčím potkana, vydru, malého psa, krtka, mačku alebo iné zvieratko.
Aj malé zvieratko potrebuje starostlivosť
15.02.2019   0
Medzi malé domáce zvieratká zaraďujeme všetky menšie od psa či mačky. Najznámejší domáci mini miláčikovia sú králiky, škrečky, morčatá, či laboratórne myši. Pre svoj spokojný a šťastný život však aj oni potrebujú pravidelnú starostlivosť.