Ako myslia deti

Asi viacerí ste sa už pozastavili nad spôsobom myslenia svojich detí. Ako vlastne deti uvažujú? Ako sa vyvíja ich chápanie vecí a súvislostí?

Obdobie predpojmové a symbolické – 3.-4. rok

Je to obdobie, ktoré je myšlienkovo nadväzované na skutočnosť, ktorú dieťa momentálne vníma. Len postupne bude tieto skutočnosti zovšeobecňovať.

Myslenie je viazané na činnosť a aktivitu dieťaťa, už chápe vzťahy medzi rôznymi dejmi, pokiaľ sa vzťahujú k jeho činnostiam. Dieťa rozmýšľa o tom, čo vníma, pričom pri vnímaní prevládajú optické vnemy – teda to, čo dieťa vidí. Slová a predstavy, ktoré dieťa používa, nie sú organizované v logickej postupnosti. Najlepšie si tento proces vysvetlíme na príklade:

Dospelý preleje vodu z vyššieho a úzkeho pohára do nižšieho a širšieho pohára. Úlohou dieťaťa je posúdiť, do ktorého z pohárov sa zmestí viac vody. Dospelý vie, že objem sa nezmenil, a to z toho dôvodu, že popisovaný proces si vie predstaviť aj obráteným spôsobom, a to preliatím vody z nízkej a širokej nádoby do nádoby vysokej a úzkej. Dieťa nedokáže pochopiť (v danom štádiu), že obsah vody zostáva rovnaký, napriek tomu, že voda je preliata z úzkeho pohára do širokého.

V tomto veku dieťa nie je schopné pochopiť, že množstvo látky zo stáva rovnaké, aj keď sa podoba (forma) zmení.

Ďalšie príklady:

Dajte dieťaťu dva tvarovo rovnaké vysoké poháre. Do každého z pohárov vysypte koráliky. Vzápätí presypte z jedného pohára koráliky do pohára, ktorý je tvarovo odlišný (nižší, širší a pod.). Na otázku, v ktorom pohári je viac korálikov, Vám dieťa odpovie: „V pohári s užším tvarom je viac korálikov, pretože je vyšší“.
Dieťa má pred sebou dve tvarovo rovnaké gule z plastelíny. Každá z gúľ je inak farebná z dôvodu ľahšieho odlíšenia. Po zmene tvaru gule na valec, dieťa tvrdí, že valec obsahuje viac modelovacej hmoty ako guľa. Dieťa, ktoré je staršie ako 7 rokov, už dokáže správne vyriešiť úlohu a správne odpovedať.

Medzi ďalšie charakteristiky myslenia v tomto období patria:

antropomorﬁzmus (tendencia poľudšťovať predmety),
prezentizmus (pochopenie všetkého vo vzťahu k prítomnosti),
fantazijný prístup (vplyv fantázie prevláda nad rešpektovaním logických súvislostí),
synkretizmus (spájanie a prepájanie nelogických prvkov).

Deti predškolského veku nerozoznajú rozdiel medzi fyzikálnymi a psychickými javmi. Ich predstavy a sny sú pre ne nejakými obrázkami alebo filmami, napríklad mesiac chodí cez deň spať, slniečko páli, všetky živé i neživé predmety niekto vytvoril. „Až keď si dieťa vytvorí prvý systém myslenia (konkrétne operácie), môže začať rozumieť skutočným príčinám, potom môže zobrať na vedomie náhodu ako prekážku v hľadaní všeobecných zákonitostí, ale i ako jav, s ktorým sa môže vyrovnať. Až neskôr môže objaviť zákonitosti pravdepodobnosti,“ vysvetľuje PaedDr. Monika Stupková z Katedry liečebnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte UK.

Chápanie príčinnosti

Predstavy predškoláka sú veľmi bohaté a farebné. Medzery medzi vnímanými javmi a jednotlivými detailmi sú často doplňované tzv. detskou konfabuláciou. Ide o myšlienky, o ktorých sú deti presvedčené, že sú pravdivé. Vysvetlenie fungovania okolitého sveta je pre dieťa veľmi dôležité, získava tým istotu v prostredí a spoločnosti, v ktorej vyrastá.

Dieťa však, i napriek vynaloženému úsiliu, nemá dostatok informácií ani skúseností, čo spôsobuje vytváranie nedokonalých predstáv, niekedy až mylných. Dieťa pri pozorovaní rôznych prírodných i spoločenských javov však získava stále novšie informácie, ktoré neustále dopĺňa do štruktúr svojich existujúcich predstáv, čím ich pretvára a zdokonaľuje.

Obdobie názorového, intuitívneho myslenia – 4.-5. rok

Dieťa približne vo veku štyroch rokov prekonáva úroveň predpojmového (symbolického) myslenia a dostáva sa na vyššiu úroveň názorného, intuitívneho myslenia. Myslenie dieťaťa v tomto veku je charakteristické myslením v celých pojmoch, ktoré vznikajú na základe vystihnutia podstatných schopností.

Takéto myslenie je málo flexibilné, nepresné a prelogické (nerešpektuje plne zákony logiky). Možno ho charakterizovať v niekoľkých bodoch:

egocentrizmus — zotrvávanie na subjektívnom pohľade a tendencia skresľovať úsudky na základe subjektívnych preferencií,
fenomenizmus — dieťa je fixované na určitý obraz reality, a ten nie je schopné opustiť,
magickosť — dieťa si pri interpretácii diania pomáha vlastnými fantáziami,
absolutizmus — dieťa je presvedčené, že každé poznanie musí mať definitívnu a jednoznačnú platnosť. Táto tendencia vychádza z potreby istoty a bezpečia.