7 poznávacích funkcií, ktoré by mal mať dobre rozvinuté predškolák

Poznávacie funkcie – čo to tak asi je? V preklade – sú to také schopnosti dieťaťa, ktoré potrebuje pre zvládnutie trivia  – písania, čítania a počítania. Tieto schopnosti by mal mať predškolák rozvinuté dostatočne a rovnomerne.

Niektoré deti môžu po veku 4-5 rokov poznať písmená, majú bohatú slovnú zásobu, ale ich grafomotorika ja pozadu. Potom treba oblasť, v ktorej dieťa nie je až také dobré, rozvíjať.

Do skupiny týchto poznávacích – kognitívnych schopností patrí:

Vizuomotorika, grafomotorika

Pre rozvoj grafomotoriky nech dieťa vyfarbuje, dokresľuje. Používajte na to určené pracovné zošity, pracujte s detskými časopismi, učte dieťa držať ceruzku správnym úchopom. Pokiaľ sa mu nechce kresliť, snažte sa ho motivovať spoločnou kresbou s vami – je to pre deti väčšia zábava.

Dieťaťu poskytujte priestor na pohyb. Behanie, skákanie, preliezky, loptové hry – to všetko ho učí koordinácii tela, súhre oko – ruka, ktorá je v procese učenia sa nesmierne dôležitá. Pre rozvoj týchto schopností môžete urobiť napr.:

• Za dieťa nebudete robiť veci, ktoré vie zvládnuť samo – obliekanie, zaväzovanie topánok, upratovanie hračiek.
• Medzi hračky mu zaradíte stavebnice, skladačky, mozaiky, koráliky na navliekanie, plastelínu, modurit, nožnice, farebné papiere – nech pracuje, modeluje, strihá, lepí.

Reč

Dieťa potrebuje rozumieť povedanému, aby vedelo, čo sa po ňom chce. Deti s oneskoreným vývinom reči, rečovými problémami mávajú často ťažkosti v čítaní a písaní. Tiež je dôležitá dostatočná slovná zásoba, schopnosť reprodukovať počuté.

Rozprávajte sa s dieťaťom, snažte sa ho k rozprávaniu stimulovať otázkami prečo? ako? načo? čo si o tom myslíš?

Po prečítaní rozprávky chcite, aby vám povedalo, čo si zapamätalo (a aj kedy toho nebolo veľa, pochváľte ho!!!).

Pokiaľ dieťa zle vyslovuje hlásky, alebo ich nepoužíva vôbec (l, r, sykavky), najneskôr v 5. roku by ste mali vyhľadať logopéda.

Sluchové vnímanie

Má zásadný význam pre rozvoj reči. Ak chceme podporiť rozvoj sluchového vnímania, tak môžeme:

• Učiť dieťa počúvať rozprávky (najlepšie ak ich číta rodič).
• Hrať sa hry na lokalizáciu zvuku – odkiaľ zvuk prichádza (používať varešky pokrievky, triangel, rumbagule, zápalkovú krabičku, kamienky v krabičke od krému …).
• Hrať sa hry na rozlišovanie zvukov – čo to bolo? Dobre poslúži šušťavý papier, plechový bubienok, suché zipsy, paličky, trhanie papiera.
• Ťažšie, ale veľmi dôležité je hľadanie rýmov, roztlieskavanie slov na slabiky (vrátanie určenia ich počtu), MA – MIČ – KA, AU – TO, ŽI – RA – FA. Deti to majú veľmi radi, najmä keď si slová môžu určovať sami.

	Ako podporiť sluchové vnímanie u detí? >> >>

• Pri roztlieskavaní slov je možné nadviazať otázkou na rozpoznanie prvej a poslednej hlásky v slove. Nám sa to zdá jednoduché, pre deti to môže byť veľmi ťažké (zväčša aj je, takže si tréning tohto rozpoznávania vyžaduje pomerne dlhý čas).

Zrakové vnímanie

Ovplyvňuje reč, vizuomotorickú koordináciu, priestorovú orientáciu. Dieťa pred vstupom do školy by malo:

• Vedieť pomenovať bežné farby, ja dobré učiť ho aj ich odtiene.

• Rozlišovať figúru a pozadie. Toto rozvíjame napr. vyhľadávaním známeho predmetu na obrázku, vyhľadávaním tvaru podľa predlohy, sledovaním určitej línie medzi ostatnými líniami.
• Pre rozvoj v tomto smere sú výborné pracovné listy, na ktorých dieťa hľadá obrázok odlišný od ostatných – tvarom, veľkosťou, detailom, inou polohou (v rade bodkovaných hrnčekov je jeden s pásikmi, v rade hore smerujúcich palcov je jeden otočený nadol ..).
• Zrakové rozlišovanie (analýzu/syntézu) podporujú notoricky známe pexeso, mozaiky, skladanie podľa predlohy, puzzle, dokresľovanie detailov na obrázok, hľadanie chýbajúcej časti obrázku, spájanie predlohy s jej tieňom ..

	Ako dieťa podporiť pri poznávaní a pomenovávaní farieb? >> >>

 Vnímanie priestoru

Je dôležité pre rozvoj pohybových zručností, hrových aktivít, grafomotoriky, ovplyvňuje čítanie, písanie, geometriu, orientáciu na mapách a v notových zápisoch. Dieťa zvyčajne najskôr chápe pojmy hore – dole, potom vpredu – vzadu, nakoniec vpravo – vľavo.

Patrí sem aj chápanie predložiek na, do, v, pred, za, vedľa, medzi; pojmov ako vysoko – nízko – ďaleko – blízko.

Základom podpory dieťaťa v smere vnímanie priestoru je, že toto všetko pomenovávame pri bežných každodenných činnostiach.

Vnímanie času

Je podmienkou pre uvedomenie si časovej postupnosti a v neskoršom období v škole na „rozloženie síl“ pri práci. Dieťa rozvíjame tak, že pomenovávame deje a činnosti s ktorými sa stretáva a vedieme ho k tomu, aby sa orientovalo v pojmoch ako ráno – poobede – večer – neskôr – dni v týždni.

Základné matematické predstavy

Proces utváranie matematických predstáv začína porovnávaním malý – veľký, krátky – dlhý, veľa – málo, pokračuje triedením podľa druhu – jedlo, ovocie, oblečenie, podľa farby. Neskôr dieťa dokáže triediť aj podľa dvoch kritérií – veľké červené kruhy, malé žlté štvorčeky.

Pri rozvíjaní matematických predstáv je dôležité najprv pracovať s predmetmi (legové kocky, loptičky) a až neskôr s obrázkami. Predškoláci by mali chápať množstvo do 6, na zápise na školách sa sleduje orientácia a chápanie do 10.

Ako hrou podporiť matematické predstavy u detí? >> >>

Na rozvíjanie všetkých vyššie spomenutých schopností nájdete dostatok podnetov v detských časopisoch – mne sa najviac osvedčil Macko Pusík, Adamko a Šikovníček, nájdete pracovné listy v rôznych príručkách pre predškolákov (napr. Co si tužky povídali, Počítanie Soba Boba) alebo na webových stránkach (potestedeti.sk, pracovné listy pre predškolákov).