S dyspraxiou je ťažké aj umývanie zubov

Dyspraxia je porucha motorických schopností, ktorá sa u detí prejavuje sťaženým vykonávaním aj zdanlivo obyčajných činností. Rodičom sa môže zdať, že dieťa je iba „nemotorné“, že mu všetko padá z rúk.

Ak vaše dieťa aj v piatich či šiestich rokoch neustále rozlieva čaj, potkýna sa, nezvláda bicykel a všetky pohybové aktivity, ktoré sú pre ostatné deti bežné, vykonáva pomalšie, môže ísť o dyspraxiu.

Čo je dyspraxia?

Dyspraxia znamená, že telo a mozog spolu ťažšie spolupracujú.

Signály z mozgu vysielané do zvyšku tela sa prenášajú pomalšie, čo spôsobuje, že dieťa pri športe, pohybe, zaväzovaní šnúrok alebo používaní príboru pôsobí pomalšie, pohyb je neobratný, trhaný, pri obyčajných činnostiach sa vyskytujú nečakané ťažkosti.

Môže sa vyskytovať samostatne a nemusí znamenať poškodenie intelektu, no často sa objavuje ako súčasť iných ochorení, napríklad ADHD, autizmu či psychických chorôb ako depresia a úzkosť.

Dyspraxia zasahuje celé telo. Prejavuje sa predovšetkým v práci veľkých svalov, teda hrubej motoriky. Môže sa vám zdať, že dieťa má pomalšie nôžky, telo sa rýchlejšie unaví, nevládze, pohyb ho „nebaví“. Telo má problém s celkovou koordináciou a reakčným časom.

Prečítajte si aj: Dysgrafia – aby písmenká poslúchali

Deti s dyspraxiou dávajú prednosť knižkám a pokojnej hre pred futbalom a naháňaním s kamarátmi. No motorická neobratnosť sa prenesie aj do obyčajnej hry ako skladanie puzzle, lega či fúkanie bublín z bublifuku.

Dokonca aj umývanie zúbkov, česanie vlasov či zaviazanie šnúrok  môžu byť pre dieťa náročným hlavolamom. Prečo je to tak? 

Čo sa deje v mozgu pri obyčajnej činnosti?

Aby sme mohli urobiť aj najjednoduchšiu činnosť ako napríklad umyť si zuby, musí mozog spraviť veľa podúloh. Najprv musí dieťa vziať z pohára kefku a pastu a napustiť vodu do pohára. 

Potom nanesie pastu a umýva si určitou technikou zúbky. Medzitým si vyplachuje niekoľkokrát ústa a dáva pozor, aby nepooblievalo celú kúpeľňu. Čo je pre zdravý mozog jednoduché a automatické, takže sa nad tým nepozastavuje, to je pre dieťa s dyspraxiou problém.

Mozog má pred sebou zoznam úloh, ktoré musí zvládať, niektoré dokonca naraz. Práca si vyžaduje striedanie rôznych činností, citlivú prácu jemnej motoriky, koordinovanú činnosť medzi okom a rukou.

Ak sa do toho pridá stres, pretože mama kričí, ak na dlážku vyleje dieťa vodu, alebo sa starší brat smeje, lebo zase vytlačilo priveľa pasty, stane sa aj z obyčajného umývania zúbkov trápenie. Zuby sú zle umyté, všetko je od pasty, dieťa zase zabudlo na dostatočné oplachovanie.

Jedinou liečbou je osvojiť si techniku pomalou a sústredenou činnosťou. Detský mozog nemá na výber, len postupovať krok za krokom, vyrovnať sa s nemotornosťou a mravčou prácou trénovať aktivity, ktoré sú pre iných samozrejmé.

Dyspraxia nie je len problém motoriky

Dyspraxia komplikuje život dieťaťa po všetkých stránkach. Okrem motoriky môže utrpieť aj reč a dieťa potrebuje pomoc logopéda. K poruche sa často pridruží horšie porozumenie reči, dysgrafia a problémy so sústredením.

Okrem nich sa však objavia ťažkosti, ktoré rodičov znepokojujú viac. Pretože už nejde len o zvládnutie písaného písma či korčuľovania, ale o radosť a šťastie detí.

Deti s dyspraxiou sa musia predovšetkým po nástupe do školy vyrovnávať so svojou odlišnosťou. Spolužiaci ich často pokladajú za hlúpejšie či nešikovnejšie a dávajú im to pocítiť.

Nemotornosť v pohybe sa predovšetkým u chlapcov prejaví v odmietaní zo strany kolektívu. Kým sa deti naháňajú a predbiehajú vo výkonoch, žiačik s dyspraxiou zostáva na lavičke a neostáva mu iné ako pozorovať rovesníkov.

Prečítajte si aj: 15 tipov pre deti s poruchami pozornosti

Neschopnosť zapojiť sa do hry pociťujú ako odmietanie a vyčlenenie z kolektívu a trpí tým ich sebadôvera. Nemajú príležitosť rozvíjať vzťahy s rovesníkmi, čo ich oberá o dôležité zážitky, ale aj prirodzenú radosť z hry, priateľstva, kolektívu, spontánnosť o detskú nevinnosť.

Keď sa ako deti sa musia vyrovnávať s neprijatím, odráža sa to aj na ich vzťahoch v dospelosti.

Čo môžeme urobiť ako rodičia?

S dieťaťom s dyspraxiou sa dá veľa pracovať. Môžeme začať tým, že mu budeme pomáhať s jednoduchými činnosťami, ktoré vyžadujú jemnú motoriku a sústredenosť, ako je umývanie zúbkov, osobná hygiena, skladanie oblečenia.

Postupne pridávajme aj domáce povinnosti. Napríklad môžeme dieťa zapojiť do jednoduchých domácich prác od vaľkania cesta, škrabanie mrkvy, miešania pri varení až po vešanie bielizne.

Namiesto toho, aby sme oplakávali, že dieťa neprinesie domov cenu z olympiády, je lepšie nájsť si čas a trpezlivo trénovať jednoduché úkony ako hojdanie na hojdačke, lozenie, kopanie do lopty.

Dnes už na trhu existuje veľa pomôcok, ktoré deťom s dyspraxiou zlepšujú hrubú motoriku ako balančná doska, odrážadlo či malé trampolíny, ktoré pomáhajú prekonávať motorické ťažkosti.

Buďte trpezliví a nezakazujte deťom bežné detské činnosti ako skákanie po posteli, prelievanie vody v rámci hry a či stavanie bunkra za gaučom.

Všetky tieto zdanlivo obyčajné hry totiž intenzívne rozvíjajú spoluprácu pravej a ľavej hemisféry, motoriku, sústredenie a čo je dôležité, na mozog nepôsobia únavne ako učenie ale relaxačne ako hra.

Pre zlepšenie spolupráce mozgu a svalov pomôže aj hra na hudobný nástroj či tancovanie. Pozor dajte na veci, ktoré dieťa zahanbujú.

Kúpiť dieťaťu štýlové topánky so šnúrkami ako motiváciu je fajn, avšak ak by sa mu mali deti v škole smiať, že si ich nevie zaviazať, prinesie to viac škody. Kým šnúrky nezvládne, dajte prednosť suchému zipsu.

Ako rodičia sa predovšetkým obrňte trpezlivosťou a vyhnite sa kritike. Detské sebavedomie je krehké a doma musí zažívať pokoj a podporu. Čím viac sebadôvery získa, tým ľahšie sa mu budú prekonávať prekážky spojené s dyspraxiou.