Ako prebieha diagnostika autizmu?

Gréta Čierna 2

Máme to za sebou. Prvé stretnutia s odborníkmi, aby sme u dcéry potvrdili alebo vyvrátili diagnózu autizmus.

Poznáte pocit, keď sedíte v čakárni a premýšľate, ako ste sa tam vlastne dostali? Kedy sa to zvrtlo, kde sa stala chyba?

shutterstock

V skutočnosti robíte možno najlepšie rozhodnutie v živote dieťaťa. Diagnóza znamená postaviť sa problému čelom.

Keď dieťa nie je len pomalšie

Materský inštinkt je neskutočný. Pretože na začiatku je to vždy matka, ktorá vníma, že niečo nie je v poriadku. To, že by bolo dobré podstúpiť vyšetrenie, ktoré môže potvrdiť/vyvrátiť autistickú diagnózu, vám môže odporučiť pediater, neurológ, ale aj učiteľka v škôlke.

Z mojich skúseností však táto iniciatíva zvyčajne vychádza od rodičov, a žiaľ, väčšina odborníkov si v odporúčaní dáva načas, alebo vás od rozhodnutia odrádzajú. Čo je zlé, pretože pri autistickej diagnóze ide predovšetkým o čas.

Naša cesta do diagnostického centra bola dlhá. Začala v škôlke, kde nás upozornili, že dieťa rozpráva málo.

Odtiaľ sme smerovali k logopedičke, ktorá nás odporučila do Centra pedagogicko – psychologického poradenstva v Bratislave a tam nás odporučili do centra Andreas, kde sme sa ocitli na čakacej listine.

Pol roka čakania na vyšetrenie

Do centra sa musia rodičia objednať sami a žiadne uprednostňovanie tu neplatí. Centrum Andreas, kam sme sa dcérou vybrali aj my, si drží obľubu, a asi neexistuje rodič autistického dieťaťa, ktorý sa s ním nestretol. Taký Disneyland medzi špecializovanými detskými centrami.

Okrem neho viem aj o ďalšom centre v Trnave, kde však čakacie lehoty pomaly ale určite presahujú rok, a o jednom v Košiciach.

Niekoľko rodičov sa mi zmienilo aj o diagnostike na psychiatrickom oddelení, ale ak jeden deň sedíte na pieskovisku a druhý na psychiatrii, je to trochu silná káva.

 Prečítajte si aj: Mamička autistickej dcéry vylúčila zo stravy lepok. Výsledok je viac než prekvapivý

O ďalších centrách na diagnostiku autizmu neviem, a to je ďalší problém. Diagnostické centrá buď nie sú, alebo sa k tým dostupným musíte dopátrať sami. Na otázky vám nevedia odpovedať lekári, logopédi ani učitelia.

Diagnostika netrvá 60 minút

Aj vďaka dobrým skúsenostiam iných rodičov sme si teda vybrali centrum Andreas. Medzi rodičmi je to pojem, pretože tu stretnete naozajstných odborníkov a najmä priateľský a odborný prístup, čo je na Slovensku stále vzácnosť.

Našu prvú návštevu by som označila skôr ako „priateľské stretnutie“. Prišla som aj s dcérou a ujala sa nás jedna z odborníčok, ktorá spojila pozorovanie pri hre s otázkami, ktoré smerovali na mňa. Ak sa mi už vtedy zdala téma autizmu vyčerpávajúca, bola som naivná.

Dcére potom v centre vypísali papiere, dostala na pamiatku obrázok a šli sme. Ďalšou zastávkou malo byť seriózne autistické vyšetrenie, na ktoré sme sa kvôli množstvu detí dostali až o pol roka.

shutterstock

V zastúpení rodiny som tam teda šla ja. S pomocou psychologičky sme prešli anamnézu dcéry od tehotenstva až po dnešný deň. A informácií, na ktoré som si musela spomenúť, bolo viac než dosť.

Čo je dobré pamätať si?

Napríklad to, kedy dieťa presne začalo loziť, štvornožkovať a chodiť a kedy džavotať. Kedy začalo hovoriť dlhšie vety? Akí boli členovia vašej rodiny? Nevyskytovali sa v rodine poruchy učenia či duševné choroby?

Aké prejavy malo dieťa v druhom a treťom roku? Ako si pýtalo veci? Nemalo žiadne zvláštne rituály?

Tých otázok je viac než dosť, takže ak máte chvíľku, otvorte si pred návštevou centra fotoalbum (denník si asi vedie málokto z nás, že?) a zaspomínajte si na to, aké bolo vaše dieťa v konkrétnych obdobiach.

Mnoho autistických detí má svoje zvláštnosti, ktoré nie každý rodič dokáže rozpoznať. Preto sa popýtajte niekoho, kto to vaše dobre pozná.

 Prečítajte si aj: Bloguje o autizme a jej dcéra robí úžasné pokroky. Mamička, ktorá sa autistickej diagnózy nezľakla 

Je veľa vecí, ktoré nám unikajú, ale pre okolie sú viditeľné (a občas znepokojujúce).

Častou otázkou, s ktorou sa rodičia autistických detí, je: „A ono rozumie, čo mu vravíte?“ Ak ste túto otázku dostali už viackrát, začnite si dieťa všímať viac. Žiaľ, veľakrát sa stáva, že dieťa naozaj nerozumie. Nehovoríme rečou jeho sveta.

Nebojte sa, ako to zvládne

Ďalšie vyšetrenie absolvuje dieťa samé. Veľa rodičov sa obáva, či to zvládne bez ich pomoci. Z vlastnej skúsenosti viem, že dieťa dokáže veľakrát spolupracovať lepšie bez rodičov než s nimi.

Počas našich logopedických cvičení sa mi napríklad stávalo, že som nevedomky vstupovala medzi dcérou a logopedičku, pomáhala a zjednodušovala jej veci, vysvetľovala, alebo som sa usilovala aspoň o nejakú emocionálnu oporu.

Ak sa dieťaťu nechce spolupracovať, nie je nič ľahšie ako utiecť k mame a odmietnuť sa na psychológa čo len pozrieť. Vyšetrenie trvá necelú hodinu a tvorí ho najmä pozorovanie pri hre.

shutterstock

Aj keď som sa bála, že z dcérinej strany to bude dlhá chvíľa mlčania, nakoniec to tak nebolo. Okrem mojich vlastných postrehov a dcérinej návštevy si v Adreasi vypýtali aj viacero dokumentov, napríklad správu z pôrodnice, vyjadrenie od logopéda a pani učiteľky zo škôlky a správu z neurológie.

Pripravte si tieto dokumenty dopredu, aby ste ich nemuseli zháňať po na poslednú chvíľu ako ja.

Na výsledky si počkáte

Žiadne rýchle vyjadrenie nečakajte. Príde až po ďalšom spoločnom stretnutí. My mám pred sebou ďalšie stretnutie, takže nič nie je uzavreté.

Diagnostika autizmu je beh na dlhú trať. V polovici to budete mať chuť zabaliť s tým, že sa dieťaťu proste viac povenujete. Prekážok je viac. Dlhé čakanie, dochádzanie z ďalekého miesta, čerpanie dovolenky, ktorú trávite v čakárni. Veci, ktoré vás neskutočne unavujú.

Napríklad taká drobnosť, že dieťa musí ísť na vyšetrenie vyspaté. Ak nie ste z Bratislavy (prípadne zblízka), musíte si zháňať ubytovanie. Ak nemáte to šťastie, že vás nechá prenocovať rodina, tak si za pár dní v hlavnom meste pekne priplatíte. 

Nás potom čakalo nekonečné cestovanie mestskou a pár hodín vo vlaku. Koľko rodín na Slovensku má rovnaký program? Štatistiky naznačujú, že detí s autizmom, Aspergerom a ďalšími poruchami pribúda.

Prajem si, aby rovnako pribúdali aj diagnostické centrá, ochotní odborníci a zlepšila sa integrácia detí. Je fajn že sa tejto téme začína hovoriť. Že my rodičia vieme byť iniciatívni, že si o sebe dávme vedieť. Že nás ľudia naokolo podporujú. Ochota a spolupatričnosť pomáha kompenzovať veci, ktoré na Slovensku stále chýbajú.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (33 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Author image

Gréta Čierna

články autora...

Komentáre k článku

  1. Áno, je to tak, aj inde, ako v Andrese. A potom – keď už je diagnóza na papieri nasleduje podľa mňa to, čo je oveľa zložitejšie. Lebo kým diagnostika prepieha podľa určitých „pravidiel“ a aj keď je zdĺhavá a má veľa podčastí, tak má svoj koniec. A ten je vlastne začiatkom, že čo ďalej…a teraz narážame na problém – naše centrum a lekári síce zdiagnostikovali, ale terapie sme si museli zháňať sami. A tiež drahé. A pravidelne. A ďaleko. A tiež sa dlho čaká. A hlavne si po nejakom čase myslím, že aj tu už stagnujeme. Takže, ako ďalej?

Pridaj komentár