15 tipov pre deti s poruchami pozornosti

To, ako dieťa bude úspešné v škole, závisí na viacerých veciach. Okrem iného aj na jeho pozornosti. Spracovanie podnetov, informácií, ich zapamätávanie a následné využitie ovplyvňuje aktuálna koncentrácia pozornosti. 

Pozornosť umožňuje zameranie sa na určitý obsah - na určité podnety, resp. určitú činnosť. Pozornosť musí byť výberová, pretože nemožno zároveň vnímať všetky podnety, ktoré sa ponúkajú.

Kvalita pozornosti u nás všetkých, nielen u detí, je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Toto je dôvod, prečo je pozornosť ľahko zraniteľná a citlivá na najrôznejšie záťažové vplyvy – ruchy z okolia, únava, stres, choroby (alergie a trvalé užívanie liekov) ...

Poruchy pozornosti u detí

Poruchy pozornosti sú dané osobitosťami mozgovej činnosti, prenosom chemických látok v mozgu, môžu mať genetický základ alebo byť následkom ťažkostí pri pôrode. Veľká väčšina však nemá jasne preukázanú príčinu. Poruchy pozornosti nie sú spôsobené zlou či nedostatočnou výchovou.

Poruchami pozornosti rôzneho stupňa trpí mnoho školákov. U nás veľmi často spájajú rodičia i učitelia poruchy pozornosti s hyperaktivitou dieťaťa – teda nadmernou hybnosťou a impulzivitou dieťaťa.  

Nemusí to tak byť vždy. Poruchou pozornosti môže trpieť aj dieťa, ktoré je tiché, „ani o ňom nevieme“, na pohľad bezproblémové. 

Poruchy pozornosti nesúvisia s inteligenciou dieťaťa, tá je často priemerná alebo nadpriemerná.

Veľakrát sa vyskytujú spoločne s poruchami učenia, čítania a písania (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) – tie akoby na poruchu pozornosti „nadviažu“.

Nejakou poruchou pozornosti trpí približne 3 – 5 % detskej populáciu, častejšie to bývajú chlapci a problémy sa prejavia už v predškolskom veku, najneskôr na začiatku školskej dochádzky.

U dieťaťa s poruchou pozornosti môžeme sledovať:

• prílišnú citlivosť na podnety – nevie si z nich vybrať, nedokáže sa dlhodobo zamerať na jeden podnet, všetko ho rozptyľuje - spolužiakovi spadne ceruzka, za oknom bzučí mucha, v okolí sú príliš výrazné obrázky a podobne.
• krátku dĺžku sústredenia – tieto deti nie sú schopné udržať pozornosť, pozornosť býva kolísavá, často celkom bez príčiny.
• distribúcia, t. j. rozsah pozornosti, je príliš malý. Deti sú schopné vnímať iba malé množstvo informácií, nedokážu venovať pozornosť komplexnejšej situácii.
• schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Takéto deti niekedy uľpievajú na niektorých podnetoch a nedokážu pružne reagovať.
• oslabenú výberovosť - pozornosť týchto detí býva často nevýberová, nedokážu sa zamerať iba na podstatné znaky situácie, aj keby ich boli schopné pochopiť.

Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť.

Ako pomôcť dieťaťu s poruchou pozornosti

Ak máte doma dieťa, ktoré trpí poruchou pozornosti, bolo by vhodné minimálne spolupracovať s pedagógom a dohodnúť sa na istých postupoch ako v škole, tak pri domácej príprave.

Ideálne by bolo absolvovať diagnostické vyšetrenie (detský psychológ a pediater), aby ste presne vedeli, ktorým smerom sa v pomoci dieťaťu ubrať.

To, čo môžete vyskúšať vždy, je:

Upraviť prostredie, kde sa dieťa učí:

• posadiť dieťa do svojej blízkosti – aby ste ho mali na očiach, čo robí pri učení, domácich úlohách.
• miestnosť, kde sa dieťa učí, by mala byť prehľadná a jasne štruktúrovaná, nemala by byť zaprataná vecami – aj tie môžu rozptyľovať.
• steny miestnosti by nemali byť preplnené, aby u dieťaťa nedošlo k preťaženiu vizuálnymi podnetmi.
• snažiť sa redukovať hladinu hluku – vypnúť rádio, TV, neriešiť pri učiacom sa dieťati napr. nákupný zoznam alebo celodenný program ďalšieho člena rodiny.

Vhodné podmienky pri overovaní vedomostí (ak sa napr. pripravujete na polročné testy, pred písomkami ...):

• nahlas prečítajte zadanie a overte si, či dieťa správne porozumelo, povzbudzujte dieťa, aby sa pýtalo, keď nerozumie.
• častejšie kontrolujte, či dieťa pri riešení úloh postupuje správne,
• ak má vaše dieťa problém s písaním, overujte si vedomosti ústne – ak sa to dá a je to predmet, kde sa to dá.
• podporujte ho v návyku skontrolovať si po sebe.  Následne sa rozprávajte o tom, aké chyby robí, či sa opakovane objavujú tie isté. Ak áno, nech si k nim skúsi dieťa vymyslieť nejakú pomôcku.
• povzbudzujte, oceňujte dieťa aj za prejavenú snahu.