Malý prieskum o mobiloch

Mobily a deti : ako je to v praxi v rodinách okolo? Má vaše dieťa mobil? Kedy ste mu ho dali? Prečo?

Hana: Ja ešte ani neuvažujem, ale vo veku 6 a 4 ešte fakt nie je dôvod.

Eva: Odkedy som potrebovala byť s nimi v spojení, Pavlínka má od tretej triedy… chlapci nemajú, lebo ich vozíme tam aj naspäť. Pavli chodí niekedy sama zo školy na hudobnú a niekedy domov, takže tá požiadavka na mobil pre ňu bola z mojej strany, nie z jej, dokonca sa za neho na začiatku hanbila.

Mária: Mobil majú starší odvtedy, ako začali chodiť sami z Bratislavy domov z škôl. Bez mobilu nám zlyhávala koordinácia dopravy, očakávania, nepredvídaných zmien (meškanie vlakov alebo spojov alebo niekedy pešibusu…)

Saša: najstarší syn má 7 rokov a prvýkrát začal teraz po I. polroku v škole so žobronením o mobil, lebo spolužiaci a iní chlapci z druhej triedy HO už majú. S manželom sme mu to zatiaľ rázne zatrhli, že nie je dôvod. Mobil nie je hračka a nebudeme mu ho dávať do školy, len preto, aby sa cez prestávky mohol hrať hry či púšťať si hudbu alebo „len-tak“ bez dozoru visieť na nete. Okrem toho, ľahko by ho niekde stratil, alebo by ho kľudne vyhandloval v škole so siedmakmi a vymenil za nejakú postavičku rangera alebo „pokemona“. Zatiaľ nemá dôvod ho mať, všade chodíme pre neho a po neho, jeho pohyb máme zatiaľ zmonitorovaný a pod kontrolou, ale hrozím sa toho, keď už bude starší a bude do školy či na krúžky chodiť sám a mobil bude treba (Dúfam, že sa raz nedožijem toho, že mi nebude chcieť ani zdvihnúť, keď mu budem volať!). Každopádne mobil nezatracujem, je to aj perfektná vec a neraz nám už pomohla. Aj keď v tých najdramatickejších situáciách sa väčšinou vybila „baterka“. Zatiaľ sme syna naučili aspoň slušne zdvihnúť môj mobil, keď ja nemôžem a niekto volá, podiskutovali sme si o pravidlách slušného predstavenia sa…Prosím? Dobrý deň tu je Jurko, hneď odovzdám maminu…“, o možnostiach zneužitia telefónneho čísla a takto si pripravujeme pôdu, keď To raz príde.

Naučili sme ho vyťukať na mobile číslo mame, tatovi a babke, aj keď stačí stlačiť aj skratku. Pod číslom jedna je mobilné číslo na ocina a tď…. no pre prípad, keby dačo….

Hoci je zatiaľ náš syn „mobiloanalfabet“ v porovnaní s ostatnými spolužiakmi, myslím, že ho to špeciálne netreba učiť, keď príde vhodný čas, naučí sa to veľmi rýchlo aj sám. Každopádne mobil je pre deti riadny výchovný prostriedok: musí sa naučiť ovládať  a použiť ho tak, aby si neminul hneď celý kredit, musí si naň dávať pozor, je zaň zodpovedný, učí sa vyberať podstatné info (nie vykecávať do telefónu), čo treba povedať ,a snáď aj pochopí, že môžeme byť v kontakte s priateľmi aj s nami, ale osobné priateľstvo a komunikáciu mobil nenahradí. Jednoducho známe heslo: Mobil je dobrý sluha, ale zlý pán.

Zuzana: Náš najstarši syn – tretiak dostal mobil pred rokom. Bolo to, ako u väčšiny, kvôli vzájomnej koordinácii po krúžkoch. Teraz potrebuje a používa mobil asi 1 krát do týždňa, keď sa presúva samostatne po meste. Do školy ho nenosí, lebo telefonický kontakt s učiteľkami na seba máme.  Spomínam si na rôzne situácie z detstva, kedy za možnosť skontaktovať sa s rodičom by som dala veľmi veľa. A rodičia určite tiež… Mobil je geniálny vynález, akurát je na nás, kde vytýčime hranice a ako bude dieťa ochotné a schopné dané pravidlá dodržiavať.

Za deti – Jakub : Keď som cudzom prostredí, mám lepší pocit, keď mám pri sebe mobil a nie som odkázaný na cudzích ľudí.

            Takže suma sumárum – mobil pre deti nie je na hranie, ale na nevyhnutnosť a má mať svoje jasné pravidlá. Proti jeho používaniu a nutnosti niet výhrad, pokiaľ je skutočnou pomocou pre rodinu a jej organizovanie času.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...