Vianoce oslavuje každý národ inak. Nie nadarmo platí staré známe: „Iný kraj, iný mrav“.
La bella Italia
Tak napríklad takí Taliani. Vianoce v Taliansku trvajú tri týždne a začínajú osem dní pred Vianocami, ktoré volajú Novena. V tomto čase chodia deti od domu k domu koledovať. Taliani oslavujú sviatky v rodinnom kruhu, no neraz ich trávia na horách. K tradičnému menu patrí úhor, pečené kura s artičokmi, gaštanové pyré so šľahačkou, med, koláč nazvaný „panettone“ a čokoláda. Z „Urny osudu“ si každý vytiahne jeden balíček, v mnohých prípadoch je to prázdna škatuľa.
Deti musia počkať na poriadne darčeky až do 6. januára, kedy sa dolu komínom spúšťa škaredá čarodejnica Befana a necháva pre dobré deti darčeky v topánkach a vianočných ponožkách a pre tie neposlušné necháva uhlie. Traduje sa, že Traja králi jej zvestovali narodenie Ježiša, ona však pre iné povinnosti návštevu v Betleheme zmeškala a odvtedy lieta svetom na metle.
V anglickom kráľovstve
Zvyk obdarúvania sa navzájom na Britských ostrovoch pramení z Viktoriánskej éry. Pred týmto obdobím sa ľudia obdarúvali na Nový rok, či na Tri krále. Dnes nosí v Británii darčeky Father Christmas teda „Otec Vianoc“ (pozor, mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že v Británii nosí darčeky Santa Claus!!!), ktorý prichádza do domov cez komín. Darčeky sa otvárajú 25. decembra ráno.
Poznáte zvyk Britov vešať si na krbovú rímsu vianočné pančuchy?
Podľa legendy raz Father Christmas pustil dolu komínom zopár zlatiek. Tie by zaiste prepadli cez krbovú mriežku a skončili v nenávratne, keby na kozubovej rímske práve vtedy neviselo niekoľko pančúch a ponožiek, ktoré sa sušili. Odvtedy si deti na kozubovú rímsu vešajú vianočné pančuchy.
Medzi ďalšie rýdzo anglické zvyky patrí koledovanie, vešanie imela a cezmíny. Dnes už všetkým dobre známe bozkávanie sa pod imelom siaha do čias Druidov. Zdobenie vianočných stromčekov, čo je pôvodne nemecký zvyk, sa v Anglicku stalo populárnym v roku 1841, keď ako prvý vyzdobil vianočný stromček vo Windsorskom zámku Princ Albert pre svoju ženu Viktóriu a pre deti.
V dávnych dobách bola tradičným vianočným jedlom pečená diviačia hlava, neskôr hovädzina a hus. Hlavným chodom dňa je obed 25. decembra, ktorý pozostáva z pečeného moriaka s plnkou podávaného s opekanými zemiakmi a varenou zeleninou, chlebovou a brusnicovou omáčkou a šťavou, po ktorom nasleduje vianočný puding a brandy. Popoludní sa podáva čaj a „mince pies“, koláčiky plnené kandizovaným a sušeným ovocím. Pred týmto jedlom sa otvárajú tzv. „Christmas Crackers“. Sú to veľké papierové cukríky, ktoré skrývajú nejakú maličkosť.
Írsko
Vianoce v Írsku sú veľmi podobné tým v Británii, vrátane zdobenia stromčeka, koledovania, návštevy polnočnej omše či rozdávania darčekov. Keďže je však Írsko prevažne katolíckou krajinou, nesie v sebe jedinečný zvyk, a tým je zapaľovanie svetiel. Niektorí ľudia zapaľujú sviečky či jednu veľkú sviecu, čím symbolicky vyjadrujú otvorené dvere pre Máriu a Jozefa. Sviečky sú spôsob, ako im odovzdať odkaz, že v ich domovoch je pre nich dosť miesta napriek tomu, že v Betleheme miesto pre nich nebolo. Vianoce v Írsku sprevádzajú aj „pantomime plays“, teda rozprávkové revue, ako napr. Popoluška, Spiaca krásavica, Kocúr v čižmách a iné, ktoré sa hrajú v divadlách po celej krajine.
Vianoce hore nohami
Také Vianoce v Austrálii nikdy nebudú biele. Austrália je zmesou ľudí z rôznych krajín a etnických skupín a každá z nich si prináša svoje vlastné tradície a zvyky. Ešte pred tridsiatimi rokmi bola oslava Vianoc silne ovplyvnená anglo-keltskými zvykmi a Vianoce tu sa v mnohom podobajú Vianociam na Britských ostrovoch tradičný vianočný puding a pečeného moriaka nevynímajúc.
Dnes však už tieto zvyky nahradili pikniky a grilpárty na pláži, v záhrade či v parku. Je to sviatok, kedy sa stretávajú príbuzní a priatelia, koniec koncov ako vo všetkých iných krajinách oslavujúcich Vianoce. Ľudia si ráno navzájom rozdávajú darčeky a potom spoločne konzumujú všakovaké dobroty. Na stole v Austrálii nesmú chýbať ryby a morské potvorky, šunka, studené kura, kačka či moriak, rôzne druhy mäsa, cestoviny, šaláty a dezerty, ako torta Pavlova, zmrzlina, „mince pies“ (koláčiky plnené kandizovaným ovocím), ovocné koláče, perníčky, čokoláda, z nápojov pivo, víno a iné.
Keďže 70 % ľudí sú v Austrálii buď katolíci, anglikáni alebo evanjelici, návšteva kostola či polnočnej omše je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.
En France
Francúzske Vianoce charakterizujú vianočné predstavenia prostredníctvom drevených či terakotových figúrok, ktoré hrajú takmer v každej rodine. Tieto figúrky si Francúzi kupujú v decembri na predvianočných trhoch.
Darčeky deťom nosí Pere Noel, ktorý cestuje po krajine so svojim spoločníkom Pre Fouettardom. Práve ten Peremu Noelovi rozpráva o každom dieťati a o tom, ako sa počas celého roka správalo a či poslúchalo. V niektorých častiach Francúzska Pere Noel nosí menšie darčeky už 6. decembra, na Mikuláša, opäť sa vráti na Vianoce, kedy deťom zanechá darčeky okolo stromčeka, v rozvešaných pančuchách či v topánkach. V iných regiónoch nosí darčeky Ježiško. Dospelí si zvyčajne vymieňajú darčeky na Nový rok.
Francúzi hromadne chodia na polnočnú svätú omšu. Po návrate domov majú neskorú večeru, tzv. „le réveillon“. Jednotlivé chody sa líšia podľa regiónov. V Alsace je to hus, v Bretónsku koláč z pohánky servírovaný s kyslou smotanou, v Burgundsku moriak s gaštanmi. Obľúbeným vianočným jedlom v Paríži sú ustrice a husacia pečeň, vyberané vína ako napr. Muscadet, Anjou, Sauterne a Champagne. Neodmysliteľnou súčasťou menu je tradičný koláč v tvare polena „bûche de Noël“. Je to piškótový koláč s plnkou poliaty čokoládovou polevou. Pálenie polien patrilo vo Francúzsku k pohanským zvykom, no mnohí Francúzi ho dodržiavajú dodnes.
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...