Sviatok Troch kráľov

O troch kráľoch sa píše v Biblii (Matúš, 2. kapitola) ako o mudrcoch, ktorí prišli z východu a ktorí sa zaoberali skúmaním hviezd.

Mudrci priniesli Ježiškovi tri dary 

• zlato ako symbol kráľovského pôvodu, 
• kadidlo ako symbol božskej podstaty a 
• myrhu, ktorá sa používala pri balzamovaní ako symbol Kristovej obety

Tradícia odvádza od počtu darov aj počet kráľov, teda tri. Ich mená Gašpar, Melichar a Baltazár však pochádzajú z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite.

O troch kráľoch vieme len toľko, že po putovaní za hviezdou prišli za Herodesom do Jeruzalema a vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že prisľúbený vykupiteľ sa má narodiť v Betleheme. Keď ho nájdu, majú mu povedať, kde je, aby sa mu aj on mohol ísť pokloniť. Herodes sa však bál o svoj trón a chcel dať Ježiša zavraždiť. Mudrci našli Máriu, Jozefa aj Ježiška, ktorému sa poklonili a odovzdali mu dary, čím ho uznali za kráľa. V sne však boli varovaní, aby sa inou cestou vrátili domov, keďže Herodes chcel Dieťaťu ublížiť.

Na sviatok Zjavenia Pána sa v kostoloch požehnáva voda, soľ a krieda, ktorou sa potom posväcujú byty. Byt sa pokropí svätenou vodou a nad veraje dverí sa kriedou urobí znak kríža a napíše sa rok a C+M+B, čo sú začiatočné písmená latinskej formulky „Christus Mansionem Benedicat“ (Kristus nech žehná tento dom). Je to požehnanie, ktoré má rodinu chrániť pred zlým a má jej pomôcť rásť v čnostiach.

Tento sviatok sa inak nazýva aj Epifánia, teda Zjavenie Pána (Ježiša) pohanským národom.

(4 hlasov, priemerne: 3,50 z 5)

Loading...