Prečo mávame na vianoce vianočný stromček

Viete si predstaviť svoje Vianoce bez stromčeka? Krásne vyzdobený, vysvietený, stojí v rohu obývačky a pod ním darčeky.

Niekomu ho nosí Ježiško, niekto ho kúpi pred tržnicou, niekto zbehne do pivnice po umelý. Ale vždy je tam. Každé Vianoce, akoby to nikdy ani inak nemohlo byť.

A predsa bolo. Tá zelená jedlička nebola symbolom Vianoc vždy. Ako sa k nám vlastne dostala? Kde sa tu vzala?

Dávny symbol života

Zelená halúzka či rozkvitnutá vetvička už v dávnych kultúrach symbolizovali život. V rôznych podobách boli vlastne známe u všetkých národov, pri všetkých slávnostiach a sviatkoch.  Rovnako tak v čase zimného slnovratu, keď prinesená zeleň znamenala prebúdzajúci sa život.

Kresťanská cirkev prijala taktiež ozdobený stromček za symbol Vianoc ako obraz biblického rajského stromu poznania. Táto tradícia môže mať korene v stredovekých mystériách predvádzaných práve na sviatok Adama a Evy.

Pár storočí bez stromčeka

Vianoce sa v kresťanskej cirkvi oficiálne slávia už od 4. storočia, no stromček sa k nim pridal oveľa neskôr. Legendy hovoria o stredovekom mníchovi a jeho zázraku s jedličkou, či o snahe Martina Luthera priniesť domov na Vianoce kúsok lesnej krásy. No najstaršiu zmienku o vianočnom stromčeku nachádzajú historici až pri roku 1570, v kronike nemeckého mesta Brémy.

Pre deti cechových majstrov

Bola ním jedľa v budove živnostenských cechov, ktorú na vianočnej slávnosti pre deti remeselných majstrov ozdobili ovocím a cukrovinkami. Zdobenie stromčekov si obľúbili aj v domácnostiach, najskôr v rodinách remeselníkov a majetnejších mešťanov, predovšetkým v protestantskom prostredí.

Z Nemecka sa tento zvyk v priebehu 18. – 19. storočia rozšíril po celej Európe. Ozdobené ihličnaté stromčeky nachádzali svoje miesto spočiatku v salónoch bohatej šľachty a v izbách obyvateľov miest, stavali sa v kostoloch, úradoch, školách, nemocniciach, v hostincoch, aj vonku na námestiach.

Zima v mestách

Radosť z velikánskeho, elektrickými žiarovkami vysvieteného vianočného stromu mohli po prvýkrát zažiť Bratislavčania v roku 1896. Stál na námestí pred Mestským divadlom (dnešnou historickou budovou SND). V priebehu 20. storočia takých stromov na námestiach pribúdalo. Dnes sú súčasťou vianočných trhov od ich slávnostného otvorenia, alebo ich za prítomnosti detí rozsvecuje Mikuláš.

Trblietky a svetielka

Zo stromčekov sa mohli mestské deti tešiť aj doma. V polovici decembra sa jedličkami, smriečkami a borovicami plnili trhoviská, kam ich spolu s rodičmi chodili obzerať; tí váženejší si ich kupovali priamo od horára. Doma ich potom zdobila celá rodina, kde však chceli deti stromčekom prekvapiť, dali ho vyzdobiť slúžkam.

Na vrchol nastokli špic alebo hviezdu, na konáre úhľadne povešali ozdôbky. Doma vyrobili papierové kvety a retiazky, napiekli medovníky a praclíky, zlátili oriešky, čokoládky balili do farebných staniolov. Z kupovaných pribudli sklené gule, figúrky a vtáčiky, maľované ozdoby z dreva či vosku, fondánové salónky, čokoládové kolekcie, trblietavé anjelské vlasy. A sviečky, sprvu štíhle voskové sviece zastoknuté do štipcov, neskôr aj elektrické reťaze s farebnými žiarovkami.

Do dedinských chalúpok

Na slovenský vidiek prenikla tradícia zelených vianočných stromčekov až koncom 19. storočia, v niektorých oblastiach dokonca až po 2. svetovej vojne. Chlapi si po ne chodili priamo do hory, alebo ich prinášali koledujúci mládenci. Stromčeky však spočiatku neboli veľké. Boli to vlastne chvojiny alebo vrcholce jedličiek a smrekov, ktoré si domáci zavesili na stropnú hradu nad stôl.

Na ne navešali jabĺčka, sušené ovocie, orechy, ozdoby zo slamy a rôznych jadierok, drobné pečivo. Ozdoby nemali len estetickú funkciu, ale niesli v sebe vďaku za doterajšiu úrodu a túžbu po prosperite do budúcna. Vianočný stromček sa tak stal aj na slovenských dedinách krásnym svedectvom prežívania Vianoc, o čom svedčia jeho mnohoraké lokálne názvy: jezuľan, jezuleň, podlaz, podľažnik, polaznička, kriskindl, šťastie, štedrák.

Stromček zo slamy?

Áno, aj taký bol vianočný stromček kedysi. Práve v tých učupených chalúpkach ešte predtým, ako sa v nich udomácnilo zelené ihličie, viseli nad štedro prestretým stolom slamené stromčeky. Vyrábali sa z odloženej slamy z poslednej žatvy, ktorá sa namočená a narezaná krútila a skladala, až z nej zručné ruky obyčajných ľudí vytvorili neobyčajnú nádheru.

Takémuto slamenému stromčeku sa tiež hovorilo muší raj, kvočka, či pavúk, zaplietli sa do neho aj klásky a dozdobil sa farebnými stužkami. Slamu počas Vianoc rozprestreli po celej izbe a do rohu postavili nevymlátený snop obilia. Aj tu znamenala slama túžbu po dobrej úrode, ako aj pripomenutie toho, že ňou boli vystlaté jasličky, do ktorých Mária uložila malého Ježiška.    

Horiaci dub?

U južných Slovanov je vianočná tradícia iná. V Srbsku a Slovinsku je zvyk prinášať mladý stromček duba alebo jeho haluz, nazývaný badnjak, badňak. Na Štedrý deň (Banji dan) sa poň do lesa hneď ráno vyberie otec rodiny alebo synovia. Tam ho vytnú, oviažu slamou a prinesú domov s pozdravom: Badnjak v dome – Boh v dome! Badnjak sa položí k stolu a potom sa nesie sa na polnočnú omšu, aby ho kňaz požehnal.

Na druhý deň, na Božie narodenie, sa badnjak páli v peci. Dubové konáre sú aj v zime plné listov, hoc uschnutých. Pri horení tak veľa iskrí, čo symbolizuje šťastie, želanú hojnosť, ale aj radosť z narodenia Krista.

Pálenie banjaka je pozostatkom pohanského slnovratného rituálu. V kresťanskej tradícii si však tiež našiel svoje miesto. Hovorí sa, že keď sa narodenému Ježiškovi prišli pokloniť pastieri, priniesli mu takéto drevo, aby ním Jozef mohol zakúriť v studenej maštaľke. Niekde sa badnjak páli spoločne, po polnočnej omši vonku pred kostolom.

Pri stromčeku

Vráťme sa však k nášmu vianočnému stromčeku. Aj v jeho výzdobe sa odrážajú rôzne trendy. Niekto ide moderným smerom, niekto si dáva záležať na prírodnej dekorácii v duchu starých tradícií. Nech už je to u vás akokoľvek. Či už volíte jeden farebný odtieň alebo naň povešiate zmesku toho, čo ste za roky nazbierali.

Či sa odvážite vytiahnuť krehké gule z fúkaného skla po starkých, alebo ste vďační za nerozbitné trvalky z obchodov. Či nakúpite salónky a kolekcie alebo vlastnoručne ozdobíte medovníkové srdiečka. Či už dlho pred sviatkami háčkujete hviezdičky alebo napochytre povystrihujete s deťmi papierové vločky.

Nech však pri tom stromčeku, ktorý sa u vás doma na Štedrý večer rozžiari, zažijete Vianoce plné lásky a pohody! Veď o to predsa ide…