Nebojte sa bosoriek! Alebo aké boli v advente stridžie dni

Advent, začiatok zimy, obdobie pred Vianocami. To všetko sa spája s novým začiatkom a v minulosti sa mu pripisoval veľký, priam magický význam. Ľudia totiž verili, že aký bude začiatok, taký bude aj koniec.

Ako začnú, tak sa veci budú vyvíjať aj ďalej. Buď priaznivo, alebo nepriaznivo. A preto sa snažili zabezpečiť, aby aj tento začiatok bol pre nich dobrým štartom, aby sa veci dali do pohybu tým správnym smerom.

Strídžie dni

V predvianočnom období, kedy noc prevládala nad dňom, akoby bojovala tma so svetlom a v predstavách ľudí aj zlo s dobrom. Z toho vzniklo presvedčenie, že v tomto čase majú veľkú moc nadprirodzené sily.

Preto sa ich snažili odohnať, odplašiť, zamedziť ich dobiedzaniu. Prípadne si ich aj nakloniť a využiť ich pre zabezpečenie lepšej budúcnosti.

Rôzne povery a úkony sa viazali na celé obdobie adventu, ale medzi top patrilo zopár špecifických dní, kedy vraj bosorky vystrájali najviac. Hovorilo sa im stridžie dni a boli na Katarínu (25.11.), Ondreja (30.11.), na Barboru (4.12.), Mikuláša (6.12.), Luciu (13.12.) a Tomáša (21.12.). Čo všetko sa počas nich robilo?

Posledná tancovačka

Na Katarínu sa zvyčajne konala posledná zábava, po nej mal nasledovať tichý advent. Po Kataríne sa začínalo aj s domácim pradením, kedy sa ženy schádzali po večeroch na spoločných priadkach. Ostatné stridžie dni už boli v advente a mali veľa spoločného.

Podstatou všetkých zvykov bola snaha ochrániť ľudí, dom aj hospodárstvo pred vyčíňaním bosoriek. Mnohé obyčaje boli v rôznych obmenách známe po celom Slovensku, niektoré zas špecifické len pre určitý kraj.

Podstatu však mali rovnakú a ľudia ich brali vážne, aj keď s postupom času získali skôr zábavný charakter.

Ochrana pred zlom

Zamedziť zlým vplyvom sa malo rôznymi magickými úkonmi. V celom advente mali byť počas ranného zvonenia zatvorené všetky dvere na dome aj hospodárstve, aby sa bosorky nedostali dnu.

Na ochranu slúžili rôzne magické rastliny, ochranné predmety a znaky, vykonávali sa špecifické symbolické úkony.

Príbytok aj maštaľ sa okiadzala horiacimi uhlíkmi s prímesou voňavých bylín, kropila sa svätenou vodou. Na dvere sa robili kríže kolomažou alebo cesnakom. Cestu strigám mohli skrížiť aj ostré kovové predmety alebo konáre šípu či hlohu. V predvečer stridžích dní jedli ľudia cesnak a do krmiva ho dávali aj zvieratám.

Na ženy pozor!

Nuž, akokoľvek sa nám to môže zdať čudné (a nespravodlivé), strigou sa v predstavách ľudí mohla stať hociktorá žena. Mladá aj stará, ktorá sa s nadprirodzenými schopnosťami mohla buď narodiť alebo ich nadobudla počas života.

Podozrivá tak bola skutočne každá žena a zvlášť cez stridžie dni. Preto ženy radšej nechodili v tie dni ráno na návštevu, aby do domu nevošli ako prvé, domácim by to vraj neprinieslo nič dobé.

Vinšovanie

Naopak, ako prvý mal do domu vstúpiť muž. Mužské návštevy boli preto očakávané od skorého rána. Aj preto boli v domoch vítaní vinšovníci –  chlapi, chlapci, pastieri. S vinšom prinášali prianie všetkého dobrého, želali zdravie, hojnosť, svornosť, šťastie, dobrú úrodu.

Vinšovníci – polazníci chodili po dedine počas celého adventu, ale najviac hneď zavčas rána spomínaných stridžích dní. Domácim prednášali vinše od Kataríny či Ondreja, veršíky o Lucke a Barbore, modlitby o Mikulášovi.

S vinšom prinášali polazníci domácim aj oceľ alebo kus tvrdého kameňa, to preto, aby mali pevné zdravie a silu. Niekde chodili so zelenými prútikmi, ktorými symbolicky pošibali domácich, aby im tak odovzdali zdravie, sviežosť a šikovnosť. Inde s koledou prinášali čečinu s kláskami obilia a tesne pred Vianocami aj jedličku.

	Prečítajte si aj: Naučme deti vianočné vinše

Zákazy a príkazy

Strídžie dni šli ruka v ruke s množstvom zákazov a príkazov. Nesmelo sa chodiť po zábavách a tancovačkách. Nesmelo sa chodiť do hory, aby sa nič zlé neprihodilo. Nesmelo sa z domu nič vynášať, ani iným požičiavať, inak by si vyniesli šťastie, či mali v ďalšom roku nedostatok.

Nesmeli sa vykonávať žiadne ženské práce, teda v tie dni ženy nepriadli, nešili, ani nepárali perie. Ak by zákaz porušili, kury by im prestali niesť, rozbíjali by sa im hrnce, pri poľných prácach by sa im zberali prsty, dobytok by sa navzájom klal.

Ako to, keď práve započalo obdobie priadok a páračiek? Ženy sa aj tak zišli, ale v tieto dni mali od roboty pokoj. Namiesto nej sa bavili, so spevom a hrami ich chodili navštevovať aj chlapi, mládenci kurizovali dievkam a dievky čarovali.

Veštby a čary

Stridžie dni boli ako stvorené na všakovaké čary a veštby. Predpovedalo sa počasie do ďalších dní, mali sa plniť osobné priania a tajné želania.

Najviac sa však veštbám venovali dievčatá, ktoré sa chceli dozvedieť, či a za koho sa vydajú, prípadne si ženícha pričarovať. Lebo na ocot nechcela ostať žiadna.

Čary mali mať zosilnený účinok, ak sa dievčatá pred nimi celý deň postili. Takisto predmety, ktoré k vešteniu potrebovali, mali byť zadovážené osobitým spôsobom. Drevo na oheň malo byť ukradnuté, podobne ako veľký železný kľúč cez ktorý liali olovo, voda mala byť z potoka donesená v ústach.

	Prečítajte si aj: Čo hovoria ľudové múdrosti o advente

Masky, strašidlá a poriadny hluk

Strigy sa snažili ľudia vyhnať aj hlukom. Po chotári chodili pastieri a trúbili na rohoch či práskali bičmi. Podobný efekt mali zabezpečiť obchôdzky v maskách. Preto sa v tie dni chlapi poobliekali za maškary. Nazývali ich strašky, či džady.

Zamazali si uhlíkom tvár, na seba si dali starý kožuch obrátený naruby, obkrútili sa povrieslom, alebo sa dogabali za cigánku. Tak chodili od domu k domu a vykrútili zaradom všetky ženy a dievky v ňom.

Niekde na obchôdzky brali so sebou aj figurínu medveďa, slameného dedka, či kozy. A to aj na Mikuláša. Až neskôr v ten deň začal deti navštevovať zamaskovaný Mikuláš s anjelom a čertom tak, ako ho poznáme dnes.

Známe sú aj obchôdzky maskovaných Barboriek a Luciek. To sa ženy a dievky zaodeli do bielych plachiet, na hlavu si dali bielu šatku, tvár si zamúčili. Tak chodili po domoch, aby z každého vymietli nielen špinu, ale symbolicky spolu s ňou aj biedu, chudobu a choroby.