Keď si starý rok podáva ruku s novým

Čím je dnes Silvester? Bujarou rozlúčkou so starým rokom, celonočné žúrky, hudba, tanec, veselé domáce párty a plné námestia s veľkolepým programom.

Alebo aj leháro na gauči, nohy vyložené, jedna ruka ovládačom prepína televízne kanály s estrádami a retrokomédiami, druhá ruka šmátra medzi slanými orieškami, obloženými misami a tonou zákuskov.

Tak každý po svojom odpočítava posledné minúty a sekundy starého roka. A keď polnočný úder ohlási nástup nového, na oblohe žiaria farebné ohňostroje, búchajú petardy, otvára sa šampus a so štrnganím pohárov si všetci želajú „všetko dobré!“.

Aký býval Silvester v minulosti?

Nebol to deň veľkých osláv, ako ho vnímame dnes, ale zábava a veselosť k nemu patrila. A dokonca aj hluk – o ten sa postarali mládenci, keď práskali bičmi a strieľali z mažiarov. Podstatnou bola snaha zabezpečiť si prosperitu hospodárstva do ďalšieho roka a s tým súviseli veselé vinšovnícke obchôdzky nazývané kurinovanie, či babenovanie.

shutterstock

Po dedine chodievali muži prezlečení za ženy, v slamených maskách, so slameným „hniezdom“ na hlave, opásaní slamenou sukňou, často ich sprevádzala muzika. Volali ich kurine baby a gazdiné ich už očakávali. Keď si s nimi zatancovali, vytrhli z nich zopár stebiel slamy, ktoré potom podkladali pod sliepky, aby dobre niesli.

Chodievali aj iné masky – dzedo s babu, alebo po domoch chodili vinšovať veselí mládenci na čele s mládeneckým richtárom. Mládenecký spev sa rozliehal aj o polnoci, z kostolnej veže, alebo ešte večer chodili spievať deti pod obloky.

Deň zúčtovania

Posledný deň v roku bol aj dňom zúčtovania. Mestá a obce robili inventúru svojho majetku a sumarizovali stav celoročného hospodárenia. Niekde sa stretávala obecná rada, aby volila richtára, svojich členov, obecného hájnika, hlásnika, či pastiera. Aj medzi ľuďmi sa zažil zvyk, že v starom roku treba vyrovnať všetky dlhy – vrátiť všetko, čo je požičané. A platilo to aj v duchovnej oblasti, patrilo sa poďakovať sa za prežité, v kostoloch sa na záver občianskeho roka konali slávnostné bohoslužby.

shutterstock

Polnočná kapustnica

Tradičná silvestrovská večera v roľníckej chalupe sa podobala na tú štedrovečernú, bola pomerne bohatá, no v tento deň sa podávalo aj mäso. V mestách sa takisto pôvodne slávil tento deň v súkromí, ale na domáce večierky sa prizývali príbuzní a rodinní známi. Dámy sa upravili do večernej róby, páni prichádzali v smokingoch, ponúkali sa samé fajnovosti.

Neskôr sa aj na dedinách konali spoločné zábavy, v krčmách a v kulturákoch. Vtedy už mali v mestách svoju tradíciu silvestrovské zábavy so živou hudbou usporadúvané v reštauráciách a hoteloch. Podobne aj podnikové zábavy a plesy, na ktorých nechýbala polnočná kapustnica a samozrejme, pohár sektu.

Novoročné vinše

Prehupnutie sa cez polnoc do nového roka chce v bdelosti vydržať väčšina ľudí. S príchodom nového roku si úprimne želajú zdravie, lásku a šťastie. A tak to bolo aj kedysi. Najskôr sa vinšovalo doma, navzájom v kruhu najbližších a poobede sa patrilo ísť zavinšovať aj širšej rodine a známym.

Priebeh vinšovania bol úzko spätý s poverami. Do cudzieho domu nesmela na Nový rok ako prvá prísť žena, chorý alebo starý človek. Preto chodili vinšovať muži, mládenci, alebo malí chlapci. Vo svojich veršíkoch prednášali domácim úprimné želania hojnej božej milosti, priania dobrej úrody, zdravia, lásky a vzájomnej svornosti. Pritom nešetrili vtipom, aby bolo veselo. Veď ako je na Nový rok, tak bude po celý rok! Napríklad?