Šibačka, oblievačka… kde si sa tu vzala?

Na veľkonočný pondelok sa mnoho žien neteší – práve pre tie dve veci v nadpise.

Znechutenie a odpor sa stáva masívnejším, hoci… nemuselo by tomu tak byť. Stačí sa totiž na pointu diania veľkonočného pondelka pozrieť trošku bližšie.

Šibanie a oblievanie

je na Slovensku už dlho, hoci nebolo pravidlom oboje spolu. Šibačka bola viac záležitosť západného Slovenska, oblievačka vec východu. Vo svojej podstate vychádzali z toho istého úmyslu: prebrať organizmus žien do života.

Tak voda, ako aj mladé prútiky

– kedysi sa šibalo len nimi, korbáče prišli na slovo neskôr – boli symbolom prebúdzania sa jari a preto mužom v pôvodnom úmysle nebolo čo vytýkať. Šlo o magický rituál prenesenia životodarnej sily vody či jarného prútia do organizmu ženy, a to predovšetkým z pohľadu plodnosti.

Ak mládenec pošibal dievča prútikom, šlo mu o to, aby bola tak ako ten prútik svižná, ohybná, pružná a plodná.

Voda – hlavne na východnom Slovensku – je v tradičnom ponímaní vnímaná ako očisťujúca a poliatie dievčat malo zabezpečiť mladosť, krásu a zdravie po celý rok.

Šibať či oblievať sa v prvom rade chodilo tam, kde sa niekomu páčilo dievča – bol to prejav záujmu, pretože táto činnosť bola doménou mládencov.

Veľkonočné vajíčka

K tomu sa viaže aj odmeňovanie chlapcov: dostávali vajíčko, tak isto ako symbol života, vyzdobené podľa zvyklostí dediny – mesta, v ktorom mohol byť zašifrovaný ľúbostný odkaz.

Farebné stužky na korbáč

– ktorý sa učili pliesť chlapci od otcov a jeho výroba bola vecou cti a prestíže – vždy po ďalšej zastávke u dievčaťa mala pribudnúť farebná stužka. Pre chlapca to bol dôkaz, kde všade bol a zároveň boj o pozíciu – večer na zábave sa podľa počtu stužiek na korbáči volil „kráľ mládencov“. Na tejto zábave sa skvele použili aj „vyšibané“ čerstvé vajíčka – urobila sa z nich veľkonočná praženica a „ praženicová párty“ s hudbou sa mohla začať.

Problém veľkonočného pondelka

nie je v tom, aké posolstvo so sebou nesie – jeho problém je skôr v tom, ako sa „prevádzkuje“.

Možno skôr ako hromadné odmietnutie jeho tradície by bolo namieste usmerniť chlapov, aby prejavy tradície a privolávania plodnosti žien robili bez alkoholu, bez „prešvihnutia“ množstva vody a hrúbky korbáča.

A zo strany žien: aby sme nerobili na veľkonočný pondelok „sponzora“ a čokoládovne v jednom.

Aby viac šlo o motív na stretnutie sa, na zasmiatie, na čas, ako byť spolu.

Inak z nášho prežívania tohto dňa – aj z mužského aj ženského pohľadu – dostane veľkonočný pondelok neyliečiteľnú depku.

Bola by to škoda… pravda, krása a odkaz je niekde uprostred.

(13 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...