Popolcová streda. Myslieť na veci, ktoré nie je možné kúpiť

Slovíčko pôst nevyvoláva nijako príjemné asociácie. Základná predstava bežného človeka je: nemôcť jesť kedy chcem a koľko chcem. Napriek tomu, že pravidlo pôstu nie je len kresťanská záležitosť, pohľady naň sú skreslené. Ako to s ním teda je?

shutterstock

Pôst nie je len o jedle

Pre kresťanov je jednoduché vystopovať pôst a jeho pravidlá už zo svätého Písma. Pôst bol už v časoch starých Židov, ako tomu dosvedčujú záznamy rôznych kníh Biblie, doplňujúcim prostriedkom k intenzívnej modlitbe, ktorým prosili Boha o pomoc v dôležitej, často náročnej situácii. Rovnako to bola príprava na udalosti, ktoré neboli bežné a predpokladali zmenu.

Pre prvých kresťanov bol pôst samozrejmosťou, postili sa v stredu (na pamiatku Pánovho odsúdenia vo veľrade) a v piatok (na pamiatku Pánovej smrti). Aj dnes sú dva ústredné dni prísneho pôstu situované do týchto dní – prísnym pôstom sú viazaní kresťania na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Okrem nich je v katolíckej Cirkvi takmer 180 dní pôstu.

Pôst nie je len o zákaze jesť mäsité jedlo a ostatné jedlo požívať len v skromnosti. Hoci toto pravidlo je najznámejšie z celého pôstu, prísny pôst o chlebe a vode s jedným plným nasýtením sa za deň sa viaže len na Popolcovú stredu a Veľký piatok. V bežné piatky a ostatné pôstne dni je odporúčanie vyhnúť sa mäsu, ale v súčasnej dobe, kedy mäso už nie je sviatok a nepredstavuje výnimočnosť, sa kladie dôraz aj na iné aspekty a možnosti pôstu.

40 dní

Dĺžka pôstu – 40 dní – je odvodená od dôležitých okamihov kresťanov, uvedených v Písme: Kristus sa taký počet dní postil pred svojím verejným účinkovaním na púšti, 40 dní pokrývala zem voda z potopy, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj a rovnako dlho putoval Eliáš na Horeb…

Pôstne obdobie kresťanov – katolíkov sa začína v siedmom týždni pred Veľkou nocou, na Popolcovú stredu.

Pôst ako dar

Podstatou pôstu je obrátenie sa, sústredenie na podstatné veci nášho života s tým, aby priniesli osoh postiacemu sa a jeho okoliu. Aj preto v Písme veľmi často Boh karhá ľudí, ktorí sa postili falošne: mali síce oblečenú vrecovinu a na hlave popol, ale ich srdce sa nezmenilo. Pre kresťana je (mal by byť) najdôležitejší vzťah s Bohom – pôst mu teda umožňuje sústrediť svoju pozornosť na Pána, na to, čo od neho dostáva a na to, čo od neho Boh očakáva.

Tým, že sa dobrovoľne zrieka vecí potrebných k životu (a nie je to – nemusí to byť – len jedlo), ostáva mu čas a priestor na to, aby posilnil svoj vzťah k Bohu a zároveň čas na to, aby vedel novoposilnený vzťah ja – Boh žiť cez službu iným.

Pôstiť sa od toho, čo ma zahlcuje

Pôst teda nie je len otázkou jedla – postiť sa dá aj od pozerania televízie, ak som na nej závislý, od sedenia pri počítači, ak som v ňom vcucnutý, od nakupovania časopisov a novín, od maškrtenia, často zbytočného, od prehnaného telefonovania, rozprávania o ničom, od hlúpeho kritizovania detí či kolegov, od frfľania… proste od čohokoľvek, o čom viem, že to nepotrebujem, som si vedomý, že ma to zahlcuje, ak nie, že mi to škodí a že tým strácam čas na podstatné veci svojho života.

Vo svedomí a v pravde si každý súdny človek to svoje miesto/pole pôstu vie nájsť sám, a to nielen na Popolcovú stredu,

Veľký piatok, či len na obdobie 40 dní pôstu. Jednoducho: tým, že nerobím toto, čo mi a nikomu neprinášalo dobro, môžem robiť niečo iné, lepšie, zmysluplnejšie – napríklad ísť na návštevu do nemocnice, hoci to nemám rád či za chorým v rodine, hoci to nemusím a byť mu čo len „bútľavou vŕbou“. Pomôcť tam, kde som hovoril, že na to nemám čas – ale teraz, keď nepozerám x-tý diel seriálu, mám dve hodiny času k dobru.

Myslieť na veci, ktoré nie je možné kúpiť

Až keď človek začne praktizovať pôst vážne, zistí zopár závažných vecí: cíti sa spokojnejší. Myslí na veci, ktoré nie je možné kúpiť. Má viac času. Vidí viac na potreby iných ľudí a má ochotu a citlivosť srdca pomôcť. Jeho vzťah k Bohu sa posilní a pohľad srdca zmení. V konečnom dôsledku je to iný výsledok ako postenie sa pre krásu či pre prebytočné kilá, ktoré možno má nejaký pozitívny výsledok, ale obrátený smerom k sebe.

Skutočný pôst, zahŕňajúci podľa starých pravidiel Cirkvi, okrem zapierania sa v niečom aj intenzívnu modlitbu a almužnu/službu pre iných prináša na Veľkonočnú nedeľu iného, lepšieho človeka. Je iný vo vzťahu k Bohu, k sebe, k druhým.

Z toho pohľadu má každoročný, poctivý pôst zmysel pre každého, kto chce napredovať ako skutočný kresťan. A z tohto pohľadu by ho mali chápať/posudzovať aj tí, ktorí pôst nepraktizujú alebo vieru nežijú. Pôst je teda dar očistenia sa od zbytočností v sebe a novej radosti, nového začiatku a povzbudenia – nie nič, čomu by patrila znechucujúca grimasa a poznámka.

Spracované s pomocou www.christ-net.sk