Bolesť má zmysel

Je to také zvláštne: že akonáhle nás navštívi podoba Veľkého piatku, veľkého utrpenia, veľkej, nezaslúženej bolesti, vieme v tom dorásť na väčšieho, lepšieho, krajšieho človeka.

Ak zvolíme správny uhol pohľadu a správny postoj. Ak sa nedáme prevalcovať, ak príliš nekričíme. Ak vieme prijať kríž v nádeji, že za ním vždy príde niečo, čo je lepšie, ako to, čo bolo doteraz – aj keď nám to možno takto vyhovovalo.

Ako ťažko je to pochopiteľné! Ako ťažko uchopiteľné… ako ťažko vykonateľné… ale dá sa… ak…

Mať Ho pred očami

… ak Ho máme pred očami. Muža bolesti, ktorý vzal všetky bolesti, viny, zlo sveta na seba, hoci nič z toho, čo niesol, nebolo jeho.

Bol jediný, ktorý to mohol, vedel a chcel odniesť a bolo to ťažšie, ako fyzická váha kríža, položená na jeho ramená.

Bolelo to viac, ako zrada, opustenie, samota, bičovanie, pľuvance, výsmech, strkanie, pribíjanie klincov, prebodnutie boku, hrozná smrť.

Niesol a šiel, lebo mal víziu v láske,

ako sa cez prijatú bolesť nám všetkým dostane viac, ako sme mali predtým. Práve cez toto utrpenie sme dostali plnosť, bez ktorej nie sme kompletní.

Učiť sa od Neho a žiť v Jeho vízii, v Jeho poňatí lásky pomáha aj nám niesť, zvládnuť, prijať, odžiť všetko, čo príde a zdá sa nám najprv nespravodlivé, priťažké, šokujúce.

Bolesť má zmysel

Prekročením strachu a šomrania, zahodením trpkosti a zúfalstva sa všetko zrazu javí inak: aj keď sa chod vecí spomalí, aj keď všetko bolí, aj keď tečú slzy, aj keď je namáhavé sa znovu postaviť z ničoho… Veriť, že bolesť má zmysel sa dá práve cez pohľad na veľkopiatočný kríž a Toho, ktorý ho niesol bez reptania.

Matka, keď rodí dieťa, prejde bolesťou, ktorú ťažko vie niekto iný, ako ona pochopiť, a prijať: a predsa je pre ňu v okamihu zrodenia a privinutia dieťatka do náručia zabudnutá, lebo dostala viac, ako mala predtým…

Vo veľkopiatočnom tichu netreba veľa slov ani veľa jedla.

Pôrod, ktorý má priniesť na svet moje lepšie ja, sa odohráva v tichu a samote, v hlbinách môjho vnútra. V tom dnešnom znovu prejdime každý úsek cesty s Ježišom a hľadajme svoje miesto, vnímaví na situáciu nášho života.

Bolesť bude prichádzať do nášho života znovu a nebude sa pýtať ani klopať, či môže vojsť. Ak správne dnes pochopíme a prijmeme v šľapajach Ukrižovaného, k čomu nás vedie, už pre nás nebude len nevyhnutným, trpkým prehltnutím horkej pilule.

Bude pre nás vďaka Ježišovmu krížu a jeho neustálej prítomnosti dôvodom pre rast, pre život a pre radosť.