Prázdninový dejepis: Kam si ísť zažiť Veľkú Moravu

Je začiatok prázdnin a pre rodiny s deťmi aj začiatok letných dovoleniek. Niektorí ich prvý týždeň vnímajú ako čas na ničnerobenie po 10 mesiacoch driny, iní, naopak, už majú zbalené kufre a vyrážajú. Práve začiatok júla má v kalendári deň voľna navyše – červeným je označený sviatok Cyrila a Metoda. Tento rok vychádza 5. júl na utorok. A či už Vám nenápadne splynie s dovolenkou alebo si voľno doprajete uprostred pracovného týždňa, môžete ho využiť práve na cestu do veľkomoravskej histórie.

Zalovme trochu v pamäti a v knižkách dejepisu

Čosi sa nám marí o Nitrianskom kniežatstve, pomerne veľkom území dnešného Slovenska, na čele ktorého stál Pribina. Západne od neho sa rozprestieralo Moravské kniežatstvo a jeho vládcom bol Mojmír.

No ako nás už história neraz presvedčila, susedské spory o územia často vedú ku konfliktom. V roku 833 vtiahol Mojmír do Nitry, vyhnal Pribinu a spojením oboch kniežatstiev vytvoril Veľkú Moravu. Tá, ako samostatný štátny útvar, existovala do začiatku 10. storočia a aj jej ďalší vládcovia pochádzali z Mojmírovskej kniežacej dynastie. Rastislav, Koceľ aj Svätopluk, všetci sa pričinili o územný, hospodársky aj kultúrny rozmach Veľkej Moravy.

Devín

Každý, kto ešte nebol na Devíne, sa tam túži ísť pozrieť. A každý, kto na Devíne bol, sa tam rád vracia. Sivá zrúcanina starobylého hradu akoby vyrastala zo strmého skalného brala nad sútokom Dunaja a Moravy. Devínsky hrad je miesto s výnimočnou atmosférou, ktoré dýcha dejinami. Aj tými slovanskými. V historických správach (fuldských letopisoch) sa spomína knieža Rastislav na hrade zvanom Dowina. Rastislav je tak jedinou historickou osobnosťou Veľkej Moravy, ktorú môžeme s hradom spájať. Rastislav sa mimoriadne zaslúžil o budovanie kniežacieho sídla na Devíne. A bol to práve Rastislav, na ktorého pozvanie prišli na Veľkú Moravu Cyril a Metod.

Devín bol v tom čase významných strategickým miestom, ale tiež dôležitým politickým, kultúrnym a duchovným centrom. Rastislav dal na Devíne vybudovať systém obranných hradísk, o ktorom sa s obdivom vyjadrovali aj jeho nepriatelia. Výnimočnosť tohto miesta potvrdzuje aj existencia kostola z 2. polovice 9. storočia. Jeho základy sú dnes prezentované na zatrávnenom návrší hradiska, nízky kamenný múr vykresľuje pôdorys starého veľkomoravského kostola v s apsidou v tvare trojlístka. 

Návšteva hradu je príjemnou prechádzkou, ktorá ponúka krásne výhľady. Ako na dlani sa dá vidieť sútok dvoch riek. Kedysi sa pod bralom križovali dve dôležité obchodné cesty – Podunajská a Jantárová. Stretali sa tu obchodníci, ktorí si tu vymieňali tovar z celého sveta.  Na opačnej strane, na Devínskej Kobyle bol rozložený systém strážnych hradísk, ktoré chránili hranice Veľkej Moravy. Môžeme si predstaviť aj pomerne husto osídlené podhradie, čo zas len svedčilo o dôležitosti Devínskej oblasti vo veľkomoravskom období.

Výlety: Hrady v Malých Karpatoch »»»

Nitra

Malebné mesto na rieke Nitra má v našej histórii rovnako významné miesto. Tu mal svoje sídlo nitrianske knieža Pribina a aj po vzniku Veľkej Moravy, ostalo dôležitým politickým, kultúrnym aj náboženským centrom štátu. Počas vlády Rastislava tu sídlil jeho synovec knieža Svätopluk, ktorý sa stal neskôr kráľom veľkej Moravy.

Slovanské dediny sa tu rozkladali na väčšej ploche ako zaberá súčasné mesto. Nitra sa tiež môže pochváliť najväčšou koncentráciou slovanských hradísk. Každé z nich malo svoju špecifickú funkciu a za centrálne hradisko sa považuje to, ktoré bolo postavené na hradnom vrchu. Po obvode ho chránil hlinený val spevnený kamenným múrom. V centre hradiska mal stáť murovaný komplex budov, zrejme reprezentačné sídlo kniežaťa Svätopluka. Stavebný rozmach veľkomoravského hradiska zastavil požiar a mnohé jeho stopy zahladili neskoršie prestavby hradu. Dnes tvorí dominantu hradného kopca bazilika svätého Emeráma a sídli tu biskupský úrad.

O Nitre sa hovorí aj ako o slovenskom Ríme. Nielen preto, že bola postavená na siedmych pahorkoch. Ale tiež preto, že je považovaná za kolísku kresťanstva u nás. Treba sa však vrátiť k Pribinovi. Ten, hoci bol sám pohanom, dal v roku 828 (ešte pred príchodom solúnskych bratov) vystavať kostol. Mal slúžiť jeho bavorskej, kresťansky založenej manželke a vysvätiť ho prišiel salzburský arcibiskup. Tento prvý kresťanský chrám je známy z písomných prameňov. To, kde stál, je ešte zahalené tajomstvom.

TIP na článok:  5 jedinečných slovenských dolín, ktoré nehodno v lete obísť »»»

(5 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...