V jedinej jaskyni na svete aj vláčikom (Slovinsko)

Keď som si predstavila, že dovolenka pri Jadranskom mori už skončila a teraz nás čaká niekoľko hodinová cesta a čakanie a vykrikovanie unudených detí, tak som si bola istá, že musím niečo vymyslieť, čo by sa dalo ešte po ceste domov z Istrie vidieť.

Niečo, kde by sa dalo na dlhšie zastaviť, popreťahovať kosti, nabrať novú energiu a ešte k tomu to spojiť aj s nejakým tým zážitkom. 

Kúpania sme mali pravdupovediac dosť, tepla až nad hlavu. Chcela som nájsť niečo fakt bombové. V tom som zbadala v propagačných materiáloch obrázok – usmiatych ľudia vo svetroch, vezúcich sa na vláčiku, v jaskyni. To je ono. 

Smer – Postojna jama

Rodina môj plán schválila a tak sa stala našou zastávkou na ceste domov jaskyňa s najdlhšou sprístupnenou časťou pre verejnosť na svete, jaskyňa Postojna jama. Jednu z najväčších svetových krasových pamiatok nebol problém nájsť.

Nachádza sa na juhozápade Slovinska, pár kilometrov od hraníc, po diaľnici A1 zo smerov Ľubľana či Koper, exit Postojna. (GPS súradnice: 45 46 19 N, 14 12 43 E). Navigačné tabule nás priamo nasmerovali až na veľké platené strážené parkovisko. 

V pohode sme sa teda prezliekli do teplejších vecí (naozaj sa neoplatí podceniť tých 10 stupňov v jaskyni), prezuli sa a vyrazili ku kase, čo bolo asi 300 metrov od auta. 

Vstupné

Aj pri množstve turistov žiadne dlhé čakanie, ochota personálu, organizácia výborná. Za 90-minútovú prehliadku fantastickej siete tunelov, chodieb, galérií a hál a dobrodružnú jazdu so špeciálnym vlakom sme síce zaplatili o trošku viac, ako sme zvyknutí na Slovensku, ale stálo to za to. Za základný lístok pre dospelého sme zaplatili 22,90 eur. Deti do 5 rokov to mali za symbolické 1 euro, deti od 6 do 15 rokov za 13,70 € a študenti za 18,30 €. Na lístku sme mali vyznačený aj čas začiatku prehliadky. 

 

 

Vstup do jaskyne

K vstupnej diere sme prešli popri reštauráciách, obchodíkoch so suvenírmi, cez rozsiahlu terasu s krásnou vyhliadkou. Na námestí pred vstupom sa ľudia hneď zoraďovali do skupín podľa tabúľ s vlajkou krajiny (tá je naozaj dôležitá), naznačujúcou jazyk, v ktorom bude sprievodca rozprávať svoj výklad. Základné ako angličtina, nemčina, ruština, taliančina, slovinčina sú samozrejmosťou.

My sme patrili do skupiny návštevníkov s „exotickejším jazykom“ a tak sme sa zoradili pri stĺpe Audio-guide (audio sprievodca). Celý výklad sme mali totiž nahraný v českom jazyku a po jednoduchej manipulácii (stlačením číslic na zariadení) sme sa dozvedeli všetky informácie o jaskyni. Audio-guide sme si zapožičali za 3 € pri kúpe lístkov.

Pri vstupe do jaskyne už bolo cítiť chlad. Studený vánok nám hneď osušil spotené tváre, mierne nás potriaslo od zimy a v duchu sme ďakovali za tenké bundičky a dlhé nohavice, ktoré som akosi prezieravo zbalila.

Tí, ktorí mali len krátke rukávy, mali ešte poslednú šancu za zahaliť – kúpiť si mikinu alebo bundu alebo si zapožičať za 3,5 € dlhý flisový plášť.

Cesta vláčikom

Jaskynné turné sme začali cestou dlhým vláčikom s otvorenými dvojsedačkovými vagónikmi. Chladný plech, rýchla jazda, asi 2,5 km, cez podzemné bludisko plné kvapľov nás riadne schladila. Fotografovanie bolo pri tej rýchlosti nemožné, kamerou sa čo-to dalo zachytiť.

 

Približne po 10 – 15 minútach jazdy vlakom, sme absolvovali druhú časť prehliadky, asi 1,5 km, pešo. Rýchlosť a tempo sme si určovali sami, keďže sme nemuseli čakať na celú skupinu a výklad sprievodcu. Stratiť sme sa nemali kde, všade boli sprievodcovia ochotní kedykoľvek pomôcť.

Tisíce stalagmitov, stalaktitov, stalagnátov v rôznych odtieňoch, veľkostiach a výšky, protišmykové betónové chodníky, zábradlia, ochranné vybavenia, výborné osvetlenie (počas celej návštevy), to všetko umocňovalo jedinečnosť jaskyne, ktorú objavili pred 200 rokmi. Prešli sme veľa veľkolepých miestností – Špagetovú halu, White Hall, Červenú izbu, Kongresovú sálu až sme prišli k najkrajšiemu a najznámejšiemu symbolu jaskyne Postojna, k stalagmitu Brilliant. Päť metrov vysoký, nádherne biely, lesklý s krásnymi drážkami naozaj vyrazil dych.

Ľudské ryby

Mokré chodníky nás ďalej doviedli aj k veľkému tmavému akváriu, kde sme po chvíli (potom ako sa nám oči prispôsobili tme) videli jaskynné živočíchy, tzv. ľudské ryby – Proteus anguinus. Takmer slepý obojživelník, ktorý nemá v pokožke pigment, čiže je takmer biely, nikdy neopúšťa vodu, na predných končatinách má 3 prsty a na zadných iba 2, sa stal maskotom jaskyne. Deti si ho hneď zamilujú a môžu si ho kúpiť napríklad ako plyšáka.

 

A opäť vláčikom

Vyvrcholením prehliadky bola Koncertná sála, obrovský otvorený priestor s priemerom približne 200 m a s výškou stropu do 50 m. Nachádzal sa tu veľký obchod, ktorý ponúkol útočisko pre suvenírukúpychtivých, i pre tým nedočkavo hľadajúcich toalety. My sme sa tam aspoň trošku zohriali po 45-minútovej prechádzke jaskyňou. 

Širokým chodníkom za preskleným obchodom sme prišli opäť k vláčiku. Jazda k východu bola rýchla, miestami – v úzkych tuneloch – pre vysokých návštevníkov aj nebezpečná, ale deti si to rozhodne užívali. Ako na horskej dráhe v lunaparku.

Cestou k východu z konečnej zastávky dvojkoľajovej železnice sme sa predierali medzi množstvom návštevníkov. Niektorí tu odovzdávali požičané plášte alebo „audioguidre“, iní zase pri dlhej tabuli hľadali svoje fotografie medzi stovkami odfotených návštevníkov. Každého, aj deti, aj dospelých, či sme chceli alebo nie, odfotili pri vstupe a počas hodiny a pol spravili jaskynnú koláž, akúsi pohľadnicu. Mohli sme si ju kúpiť tesne pred odchodom z jaskyne za 6 eur.

Naspäť k autu

Plný dojmov a zážitkov sme sa ochotne nechali zohrievať horúcim slnkom a užívali si nádhernú vyhliadku z terasy. Z jaskyne sme vyšli len pár metrov od vstupnej miestnosti, takže k autu sme sa vrátili tou istou trasou. Po ceste sme zaplatili v automate parkovisko (4 €) a ešte stále sme mali 45 minút na výjazd. Takže žiaden zhon pri „naloďovaní“.

Stihli sme si pozrieť aj neďaleký, verejnosti sprístupnený, zrekonštruovaný historický mlyn na rieke Pivko a aj veľký park.

foto: autorka