Ako si v Chorvátsku (ne)prevetrať peňaženku

Pomaličky začala sezóna, usúdila som z nadávok ostrovanov v miestnych potravinách. Čo bolo drahé, je teraz ešte drahšie. Ale aspoň čerstvé.

Čo môžu, kúpia si domáci v Zadare alebo si dajú poslať trajektom. Napríklad také mäso, keďže na ostrove nemá mäsiarstvo. Alebo kvapky do nosa, keďže tu nie je lekáreň. Alebo nové vlasy, keďže kaderníčky niet (áno, už nejaký čas sa strihám sama).

Ale my žijeme na ostrovčeku o dvoch dedinách dokopy, preto moje táraninky berte s rezervou.

Napriek tomu, aký je náš ostrov miniatúrny, predsa len k nám za posledné roky dorazila marketingová kultúra „akcií,“ takže až tak plakať nad cenami nie je zahodno. 

Aj keď… mne stačí k životu málo. Čerstvý chlieb z ostrovnej pekárne a k nemu ozaj dobrú kávu, ktorej štandardná chuť, vôňa, hrúbka mliečnej peny sa nemení, bez ohľadu na to, aký je práve dátum, či je alebo nie je sezóna.

Všetky tieto bonusy vám zaručí iba nekomerčný kafić, ktorý sa nezatvára s odchodom posledného turistu. Či už budete dovolenkovať na pevnine alebo na hocakom ostrove, je pomerne ľahké taký nájsť, keď si všimnete „klientelu“ sediacu pred ním. Ponožky v sandáloch, to asi nebude ono 🙂

U nás si babky v kafići robia každé ráno seansu, na ktorej nielen trkocú dve na tri, ale aj vyspevujú dve na tri, čiže dvoj-trojhlasne. Tam dostanem celý rok pravú kávu. Pohľadajte si aj vy taký ozajstný.

Konoby a reštaurácie

Neviem, či je to tým, že som už možno za posledné roky v miestnej kultúre zacyklená, ale priznám sa, občas mi príde ponuka v lokálnych reštauráciách ako cez kopírku, všade sa opakuje to isté, ako by tie jedálne lístky jedna mater písala. 

Pochopiteľne, všade si môžete dať ryby – bijela riba (380 kuna/kilo), orada alebo brancin na žaru (250 kuna/kilo), či dary mora (aj keď dary neznamená, že sú zadarmo, všakže 🙂

Napríklad krevety – škampi na buzaru alebo škampi na žaru (380 kuna/kilo), hobotnica ispod peke (250 kuna/kilo) alebo šalát s chobotnicou (55 kuna/porcia, ale pozor, tu chobotnica rozhodne nie je dominantou taniera. Obľúbené bývajú aj rizotá, napríklad crni rižot od sipe.

Niektorí domáci by vám s úsmevom odporučili ako najlepšiu rybu „steak“ – biftek, ramstek, rôzne kotleti na žaru alebo mäso z mlynčeka – čevapi, pljeskavicu. Potešia sa aj rezňové typy (bečki odrezak/wiener snitzel).

Ak nie ste veľmi reštauračné typy, ale nechcete ostať v Chorvátsku ako ryba na suchu, hlavne ak máte k dispozícii gril, bola by škoda ho nevyužiť. Zájdite na rybí trh, kúpte o rybu viac aj pre svojho domáceho, ak bývate na súkromí. Som presvedčená, že vám ju bez veľkého prehovárania pripraví.

Ak chcete ochutnať dalmatinski pršut, zabudnite na vákuované odrody v supermarketoch. Privstaňte si do mäsiarstva, kde vám ho narežú čerstvý za 200 kuna, ale dostanete kilo. Nezabudnite na paški sir, masline (olivy) a Olivera Dragojevića a raňajky/obed/večera na dalmatínsky spôsob je hotová. Dobar tek i živjeli!

(4 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...