Balím, balíš, balíme

Definícia balenia

Balenie je preddovolenková činnosť, pri ktorej hľadáme spôsoby ako preniesť pohodlie svojej domácnosti a domova mimo bytu alebo domu. Nie nadarmo sa hovorí: „Mám pocit, že sme zbalili celý byt/dom.“

Členenie a kategórie

Podľa balenia vecí na letnú dovolenku rozlišujeme tieto skupiny ľudí:

• baliči – milujú balenie, zháňanie potrebných vecí na dovolenku po celom byte aj v obchodoch, majú presne napísané, čo treba zbaliť, spravidla neznášajú vybaľovanie.
• vybaľovači – milujú vybaľovanie, triedenie prádla do práčky a zadeľovanie vecí na svoje patričné miesta; neznášajú balenie.
• pohoďáci – nerobí im problém „šupito“ sa zbaliť alebo vybaliť, veď to nie je žiadna veda.
• „nanerváci“ – sú na nervy už len z toho, keď začujú slovo balenie alebo vybaľovanie, v tej chvíli by boli ochotní dovolenku zrušiť a vzdať sa jej…
• rôzne mixverzie možností: a, b, c, d

Z toho vplýva, že pod pojmom balenie sa  skrýva množstvo emócií od nadšenia až po zhnusenie, je ovplyvnené zvyklosťami z balenia do letných táborov a predchádzajúcich dovoleniek, používa množstvo rozličných stratégií a systémov na „ničnezabudnutie“ a zavretie kufra, ktorého kapacita presahuje 110 a viac %.

Balenie má tieto pády:

1. Kto? Najčastejším baličom je a) mama, resp. žena, b) deti, ktoré zásadne nechávame zbaliť si aspoň hračky, c) muž – manžel, aspoň holiaci strojček. Najčastejším nahadzovačom vecí do auta a poverený kontrolou tekutín ako benzín, voda v ostrekovači, brzdná kvapalina, Red Bull a iné energetické nápoje pri cestách nad 8 hodín je muž – manžel –zväčša aj vodič. Najčastejší navigátor na cesty – teta GPS-ková alias teta „práve ste dorazili do cieľa“, druhý najčastejší je žena, príp. manželka slovami „podľa mňa sme už mali odbočiť.“
2. Čo? Čo nabaliť, to je otázka pre Shakespeara a jeho známe „Byť či nebyť?“. Nakoľko je to téma aspoň na päť dejstiev, budeme sa jej podrobne venovať v druhom dieli článku o balení.
3. S kým? Je podstatné vedieť, či na dovolenku idete sám, dvaja, rodina s malými deťmi, rodina so staršími deťmi, skupina, so zvieraťom, s babkou a s dedkom alebo bez, s inými členmi rodiny, s (ne)priateľmi…..
4. Kam? Je rozdiel, či sa balíme na hory, k moru, k známej tete, ktorá má rovnakú konfekčnú veľkosť, či na päťhviezdičkový hotel (tam postačia plavky), či do bungalovu alebo stanu.
5. Na ako dlho? Je rozdiel či ideme na týždeň, dva, na mesiac, či na rok. Podľa toho samozrejme závisí objem a množstvo tašiek a kufrov. Varovanie: balenie na tri dni zvykne mať rovnaký počet tašiek ako balenie na týždeň či dva!
6. Kedy? Balenie sa časuje na letné, zimné, jesenné, jarné, vianočné, veľkonočné a ďalšie, teda balíme sa podľa toho v akom čase, ročnom období, ideme.
7. Ako? Ak autom, určite si overíte, či sú údaje o objeme kufra v technickom preukaze pravdivé, prípadne si dáte na strechu auta strešný box alias truhlu. Ak lietadlom, ste obmedzení istým počtom kg, odporúčame už doma odvážiť na váhe. Ak vlakom tak, tak aby sa vám to zmestilo do dvoch rúk a čo sa hmotnosti týka, aby ste si kufor vládali vyhodiť hore na regál pre batožinu a následne ho aj vedeli odtiaľ zložiť. Ak pešo, tak jeden ruksak vzadu, príp. aj jeden malý ruksak vpredu na bruchu a ruky si nechajte voľné, aby ste v nich mohli držať navigáciu: mapu, GPS, mobil a iné….
8. Do čoho? Okrem kufrov – podotýkam, že u nás už len ťahacie na koliečka!, sa dajú dobre použiť veľké modré Ikea tašky, iné veľké tašky nákupných centier, ruksaky, prepravky, krabice, termotašky, pre deti malé detské kufríky, kde si zbalia len tie svoje hračky, ktoré si nutne musia brať so sebou (t.j. takmer všetky).  Balenie do „igelitek“ veľmi neodporúčam.