„Daddy day“ sa stal súčasťou holandského slovníka

Holandské ženy sú už dávno známe svojou prácou na čiastočný úväzok. A nielen tie. Muži sa k nim začali pridávať.

Žeby v Holandsku konečne pochovali model práce od “9 do 5”?

Jeden z troch holandských mužov pracuje na čiastočný úväzok alebo má dohodnutý 4-dňový pracovný týždeň. Mnohí muži prichádzajú na chuť kratšiemu a flexibilnejšiemu pracovnému týždňu, ktorý sa čím ďalej tým viac rozširuje z viacerých dôvodov: počnúc rodovou identitou až po vyhnutie sa dopravnej špičke. Dokonca sa stáva tento model populárny aj medzi povolaniami, ktoré sú známe dlhou pracovnou dobou, napr. operujúci lekári alebo inžinieri.

Myšlienka “Daddy day” sa začala rozvíjať v jednej právnej kancelárii

V skutočnosti v Holandsku veľa mužov v porovnaní so ženami pracuje na plný úväzok. Približne “len” 25% mužov má prácu na čiastočný úväzok, zatiaľ čo žien je až 75%. (Pozn.: Slovo Len som dala do uvodzoviek, pretože pre Slovákov je udivujúce i číslo 25%.) Matky majú silnú pozíciu v starostlivosti o deti, aj vzľadom na vačšie množstvo času stráveného s deťmi a možnosti zamestnanť sa na čiastočný úväzok. To podnietilo prvých oteckov začať si uvedomovať svoju úlohu v živote svojich detí. Chceli zmeniť svoje postavenie z osoby, ktorá len posktuje peniaze pre dennú potrebu rodiny, na kompletných otcov.

“Daddy day” sa stal oficiálnou definíciou v holandskej kultúre. Holandské ženy sa stávajú viac otvorené konceptu starostlivosti otcov o deti. Zároveň to mení  “vlastnícky” vzťah žien k deťom.

Ako je to u nás?

To vie každá matka sama najlepšie. V rôznych rodinách fungujú rôzne modely. Ak pracujú obaja rodičia, väčšinou ide o plný úväzokok. Takže ten “vlastnícky” vzťah k deťom možno  u nás ani nehrozí. Možno však bude, ak sa staneme tak flexibilnými ako Holanďania. Ale to by sa musela u nás stať práca na čiastočný úväzok tak samozrejmá, že by hrozila práve opačná nerovnováha ako v Holandsku. A to je dosť ďaleko. U nás ide o ten druhý protipól.

Berme to však skôr ako cestu hľadania rovnováhy v rodine. Mnohé ženy napĺňa starostlivosť o deti. Iné zase predovšetkým práca. No je tu aj veľká skupina, ktorá chce svoj čas rozdeliť medzi rodinu a prácu a neukrátiť ani jedno, pretože iba vtedy sa cítia takéto ženy naplnené. A tu sa očakáva pomoc nielen od zamestnancov žien, ale i od ich partnerov a ich snahy dostať ich vzťah k rodine a práci do rovnováhy.

Napriek tomu, že na Slovensku sa za seriózne pracujúceho človeka považuje len zamestnanec “od 9 do 5”, veríme, že príklad z Holandska pomôže k predstave, že to tak nemusí byť.