Som rada, že sa ľudia ku nám vracajú

Dnes vám predstavujeme Katarínu Schmiesterovú, maminu šiestich detí. Vyštudovaná učiteľka presedlala na cestovný ruch a spolu so svojim manželom prevádzkuje dve chaty na Kysuciach. Ako sa jej žije s podnikateľským chlebíčkom?

Čo je vašim „chlebíčkom“

Podnikám v oblasti cestovného ruchu, s manželom prevádzkujeme športovo-rekreačný areál Rodinka Resort v Oščadnici (Veľká Rača) s dvoma chatami, ihriskom, wellness, požičovňou a od budúcej jari adventure golfovým ihriskom. Kto má záujem môže si pozrieť našu stránku: www.kamilka.sk

Pamätáte si moment, kedy a kde vznikol nápad začať s podnikaním? S kým ste svoje úvahy konzultovali (ak vôbec)? Radili ste sa s niekým?

Nebol to môj nápad, ale manželov. Predával firmu, s ktorou dovtedy podnikal a chcel postaviť penzión, o ktorý som sa mala starať ja. Skonštatoval, že keď zvládam organizáciu rodiny so šiestimi deťmi, starosť o penzión bude pre mňa hračka. 🙂

Máte svoju podnikateľskú múzu, radcu, sprievodcu, inšpirátora ?

Z môjho okolia určite manžel, on je hlavnou hybnou silou, ja doťahujem detaily a obrusujem hrany. Veľmi sa mi páčia rakúske rodinné penzióny kde pracujú celé generácie. Tak nejako si predstavujem naše podnikanie po rokoch.

Ako ďaleko je vaše súčasné živobytie od profesie „pred deťmi“? Čo  ste vyštudovali?

Vyštudovala som pedagogiku pre prvý stupeň ZŠ, čiže som učiteľka. O cestovnom ruchu a prevádzkovaní ubytovacieho zariadenia sa mi ani nesnívalo, doteraz sa to učím. Na druhej strane to bola aj výhoda, chcela som, aby sa u nás ľudia cítili ako na návšteve, ako naši priatelia a nebola som zväzovaná niečím naučeným, profesionálnym. Pedagogiku ale pri našich deťoch neustále potrebujem. Takže ani to neboli stratené roky.

Ako presun od pedagogiky k cestovnému ruchu vnímalo vaše najbližšie okolie? Rodičia, svokrovci? Nemali pocit, že načo ste študovali?

Keďže ja som sa v pedagogike dlho neohriala, myslím, že ma ešte nemali zafixovanú, že to je moja profesia.

Rodičia a aj svokrovci (lepších ako mám ja, ani nepoznám), nám vždy držali palce a podporovali nás, aj keď zo začiatku asi celkom neverili, že to zvládneme popri našej veľkej rodine.

A môj svokor sa vždy smeje, že pedagogiku, ktorú som vyštudovala, uplatňujem denno-denne na našich deťoch, takže nič nebolo zbytočné.

Čo bolo pre vás najľahšie/najťažšie zrealizovať? Myšlienky sú fajn, ale ako sa prenášajú do praxe?

Najťažšie je vždy zohnať peniaze na realizáciu myšlienok. Najľahšie sa mi realizovali tie,  s ktorými súhlasil aj manžel. Najťažšie tie, na ktoré sme mali rozdielny názor. Napríklad prestavanie jedného apartmánu na kuchyňu a spoločnú jedáleň, tak to som si musela vybojovať.

Kto vám pri realizácií vášho sna najviac pomohol?

Najviac mi vždy pomáha manžel, je to náš spoločný záujem, ale veľmi pomáhajú aj deti, každý koľko vládze. Som zvedavá, či to niekoho z nich bude napĺňať aj keď budú dospelí.

Čo je najväčším benefitom vašej práce?

Som spoločenská, mám rada ľudí a prírodu. A moja práca mi v oboch ohľadoch vyhovuje (rovno oproti chate je les, v ktorom na jeseň rastú nádherné dubáky ;)). A napriek tomu, že deti už podrástli (najmladšia dcéra mala rok, keď som začínala), ešte stále je obrovský benefit možnosť prispôsobenia si pracovného času a možnosť brať si deti do práce.

Ešte som zabudla spomenúť jedno veľké negatívum môjho podnikania. Vianočné sviatky a Nový rok sú pre väčšinu rodín s deťmi posvätné. Ja sa doteraz neviem zmieriť s tým, že my vtedy začíname hlavnú sezónu a teda neubránime sa práci a hektike. Aj keď pozorujem, že z roka na rok si to vieme lepšie pripraviť a zorganizovať.

Takže verím, že tento rok to bude zas o kúsok lepšie a pokojnejšie.

Čo považujete za úspech, osobný aj pracovný?

To, aké mám manželstvo a našich šesť krásnych, tvrdohlavých detí. Pracovný, že sa k nám hostia opakovane vracajú a stávajú sa z nich časom naši priatelia.

Ako vnímate svoje pôvodné rozhodnutie začať podnikať s odstupom času?

Nebolo to celkom moje rozhodnutie, napriek tomu som sa v tejto práci našla, teší ma a napĺňa.

Kto ku vám chodí najčastejšie oddychovať? Aké typy klientov máte radi a ktoré naopak príliš v láske nemáte?

Najčastejšie chodia rodiny s deťmi, väčšinou partie, ktoré sa poznajú už dlho a raz ročne sa stretnú aby sa zdieľali J. Niektoré deti k nám prvýkrát s rodičmi prišli v kočíku a teraz sú prváčikovia.

Takisto rodiny, ktoré sa stretávajú pri príležitosti rôznych rodinných osláv, niekedy už tri aj štyri generácie.

Teraz sme mali oslavu 90- tých narodenín  jednej pani, bolo ich 50 na oboch chatách a to ani neprišli všetci J Tá babička vyzerala tak dobre, klobúk dolu, mala jedenásť detí a ešte je úplne sebestačná, naozaj plodný a požehnaný život.

Teraz, keď sa dorobil areál , tak nám pribúdajú aj firemné a školské akcie.

My sa v podstate ničomu nebránime. Klientov vítame s radosťou všetkých bez rozdielu a snažíme sa, aby sme sa s rovnakým úsmevom s nimi aj lúčili.

Jediné akcie, ktoré odmietame sú rôzne študentské bez dospeláckeho dozoru. Jeden rok sme u nás mali dozvuky po stužkovej a nikdy viac, to si  teda na svedomie už nikdy viac nezoberiem, prenajať chatu takýmto deťom, na to, aby sa tam opíjali do bezvedomia.