Nechcú mať deti, aby zachránili planétu. Mýlia sa?

40% mladých ľudí nechce mať dieťa z dôvodu klimatickej krízy

“Plánujem, že za 2-3 roky podstúpim sterilizáciu, aby som sa nemusela báť, že otehotniem,” hovorí Konštantína (32 rokov), ktorá pracuje na Technickej Univerzite v Hamburgu. Inžinierka nehce mať deti z dôvodu, ktorý nás prekvapí. Deti má naozaj rada, dokonca po nich aj dlho túžila. Jej dôvodom nie sú ani financie, alebo práca - Konštantína nechce mať deti pre klimatickú krízu.

“Obávam sa toho, ako bude vyzerať tento svet o niekoľko rokov. Ako to bude vyzerať s teplotou a búrkami… Ak by som mala dieťa, nemalo by bezstarostný život,“.

A nie je jediná. Pribúda ľudí, ktorí začínajú rozmýšľať podobne. Nie sú to len aktivisti, sú to aj politici, alebo bežní ľudia. Podľa švédskeho prieskumu až 40% mladých ľudí uviedlo, že nechce mať dieťa z dôvodu klimatickej krízy.

Naozaj to s našou Zemou vyzerá tak zle, aby sme sa vzdali potomstva?

“Keď som videla 12-ročných školákov ako protestujú za klímu, to bolo riadne ťažké - vidieť na vlastné oči, že deti nemôžu byť jednoducho len deťmi, ale že musia bojovať za svoju budúcnosť,” hovorí opäť Konštantína, “Ono to lepšie nebude a potrebné politické rozhodnutia sa nedejú, mám strach”.

Nemusíme sa pozerať na davy protestujúcich, aby sme si všimli, že sa s našou Zemou niečo deje. Ako je každé leto teplejšie, ako nás čoraz častejšie prekvapujú silné dažde, tornáda, požiare a povodne.

Budúcnosť nevyzerá ružovo. Každý rok sa teplota zvyšuje o 1,5 stupňa a vedci predpokladajú ešte väčšie tepelné návaly. Dieťa narodené v roku 2020 bude mať o 70x teplejšiu planétu ako človek narodený v roku 1960.

Znie to dosť pesimisticky a takto to zhrnul aj austrálsky moderátor a spisovateľ Adam Liaw:

3 najčastejšie dôvody, prečo ľudia nechcú mať deti pre klimatické zmeny:

1. Očakávam, že moje deti to nezvládnu,

2. Neverím, že budú súčasťou riešenia,

3. Radšej by som neprispieval k preľudneniu,

Nie je tento postoj až príliš pesimistický?

“V histórii ľudstva nemáme ideálnu dobu na rozhodnutie "mať deti". Napríklad počas Studenej vojny sa všetci báli atómovej hrozby a aj vtedy si kládli rovnakú otázku: je dobré priviesť deti do takéhoto sveta?” hovorí nemecký chemik, novinár a výskumník populácie Dr. Reiner Klingholz.

Rovnako tak aj počas ekonomickej krízy v roku 2008 sme zaznamenala zníženie pôrodnosti. Klimatická kríza teda môže mať podobný efekt.

Koľko Co2 nás stojí dieťa ?

Tejto téze sa venovala spoločná kanadsko-švédska štúdia. Tvrdí, že ak nebudeme mať dieťa - tak ušetríme na hlavu 60t Co2. Čo znamená, že je to viac, ako keby sme sa stravovali čisto vegánsky, alebo ak by sme sa zbavili auta a jazdili celý život len verejnou dopravou.

Dr. Reiner Klingholz so štúdiou nesúhlasí a tvrdí o nej, že nie je úplná a jednoznačná.  “Nesúhlasím s touto kalkuláciou, pretože každým rokom sa tieto parametre menia. Taktiež záleží aj od krajiny, kde žijeme. Je viac než možné, že o 60 rokov bude človek míňať úplne iné množstvo Co2 , ako dnes... inovácie idú dopredu,”.

Ak sa rozhodneme nemať deti, môžeme tým zachrániť Zem?

Ak každý človek produkuje určité množstvo Co2, znamenalo by to že, menej ľudí = menej Co2?

Mohlo by to zafungovať v prospech klímy. Ale ešte skôr by úplne skolaboval ekonomický a sociálny systém západných krajín.

Súvisí to so starnúcou generáciou a daňovo odvodovým systémom. Menej  pracujúcich ľudí, znamená menej peňazí do sociálneho systému, na zdravotníctvo, na dôchodky. “Ak bude mať štát menší príjem z daní pracujúcic, ako má financovať inovatívne technológie, ktoré budú smerovať k zníženiu Co2 a záchrane planétey?” pýta sa na záver Dr. Reiner Klingholz.

Ide teda o štrukturálny problém

Človek si tým kladie otázku o prežití ľudstva ako takého. Ak nebudeme mať deti nejaké to Co2 ušetríme, ale svet tým nezachránime. Vzdať sa dieťaťa je len pesimistický postoj a názor, že klimatickú krízu ľudstvo nezvládne.

zdroj: Wissen Weekly-Klimakrise

dáta: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa7541/meta