„Maminka, my máme ale veľký domček!“ pochvaľovali si Zuzkini synovia po prvej noci strávenej v mobilnom dome, ktorý si štvorčlenná rodina svojpomocne postavila uprostred ovocného sadu. Hoci má len 40 metrov štvorcových, tesno v ňom nie je.
„Ak ste rodina s dvoma deťmi a zahlásite, že si chcete postaviť dvojizbový domček, tak si všetci poklepkajú na čelo. Chce to odvahu vedieť čeliť náporu okolia.“
„Nechceli sme ísť na kvantitu, ale na kvalitu, a tak sme si vrchné podlažie pootvárali do anglických galérií,“ hovorí Zuzana.
„Tým, že sme prepojili spodnú časť s vrchnou, máme teraz len nejakých 40-45 metrov štvorcových. S daným priestorom sa dalo vytvoriť viac miestností, ale pravda je taká, že dnes máme omnoho väčší pocit priestrannosti. Je to otvorený priestor, ktorý ide akoby hore, vytvára optický klam – a aj objektívne malá kuchyňa pôsobí väčšie. Ďalšie optické klamy sa nám vytvárajú na oknách, tých sme využili naozaj veľa a máme preto všade veľa svetla. Je tam tiež prepojenie s okolím von, čo nám opticky robia trebárs terasové dvere. Okná bez členení vytvárajú ilúziu, že priestor pokračuje ďalej.“
Majitelia mobilného domu od začiatku stavby vedeli, že budú limitovaní priestorom, hmotnosťou a flexibilitou materiálu. Stavili na prírodné materiály, rozumne zohľadňujúce estetické aj zdravotné hľadisko. Príkladom je korková podlaha pohlcujúca pachy či drevené trámy kombinované so sadrokartónovými doskami, ktoré spolu vytvárajú harmonický kontrast.
„Hľadali sme kompromisné riešenie, čo sa týka zdravia, interiéru a pocitov,“ hovorí na margo použitých materiálov Zuzana.
„Ak by sme dom urobili zo slamy, čo bol náš pôvodný zámer, nebol by mobilný. Ak by sme použili hlinené omietky, bolo by to príliš ťažké a pri transporte by to mohlo popraskať, a možno by prevoz bez veľkej škody nebol vôbec možný. Do tretice, obložiť celý interiér drevom tiež nie je zdravé. Človek by totiž mohol mať pocit, že sa nachádza na chate alebo v saune.
Tak sme si povedali, že to skombinujeme s bielymi stenami, ktoré nemusia byť úplne organické, nerovné povrchy. Tie sú na textúre dreva. Práve preto, aby drevo a korok dokázali správne vyznieť. Na bielom podklade drevené trámy vystupujú omnoho viac do popredia. Aj kvôli zachovaniu ľahkosti a čo najmenšej hrúbky stien, aby nám neubrala z priestoru, sa ukázal ako najvhodnejší materiál sadrokartón. Aby to bolo zdravé, využili sme sadrokartón od spoločnosti Rigips so zložkou Activ´Air, čo znamená, že dokáže pohlcovať formaldehyd. V tom je jeho pridaná hodnota.“
Dom bez obývačky a detskej izby
V bezprostrednom okolí mobilného domu sa rozprestiera voňavá permakultúrna záhrada, kde trávi rodina veľa spoločného času a deti tu majú okolo seba toľko podnetov, že klasická detská izba s košmi plnými hračiek im nechýba. V blízkej budúcnosti však do interiéru určite pribudne:
„Už máme s dizajnérkou premyslené, ako pre deti vytvoriť maličký, no veľmi hravý priestor. Tak, aby ich lákal. Aby bol ich priestorom – aby sa tam cítili fajn a chceli sa tam hrať.“
Netypickou – aspoň na slovenské pomery – je i absencia obývačky. Na jej mieste bola zriadená útulná domáca kancelária.
„Vedeli sme, že obývačku nepotrebujeme, lebo nepozeráme televíziu. Obe obývačky v našich bývalých domoch boli najmenej obývanými priestormi. To, čo v skutočnosti potrebujeme, je pracovňa, lebo ja i manžel pracujeme z domu. Musíme mať vytvorený priestor, kde skĺbime robotu s budovaním nášho domova, záhrady, okolia. A išlo to na úkor obývačky,“ vysvetľuje Zuzana a dodáva, že na nové trendy v bývaní sa u nás stále nazerá ako na výstrednosť.
Je teda mobilný dom pre každého?
„V bývaní som za to, aby si každý vyskúšal všetko, nech vie, aké to je. Aj podnájom, aj panelák, aj dom. Až na základe vlastných skúseností – a nie nejakých prečítaných faktov – sa treba rozhodovať, čo je pre nás správne. Každý dom môže byť domovom, no vy sa oň musíte starať a vytvoriť si ho.“
oddychove miesto maju na terase, kde maju velky sedaci vak, na zahrade maju iba priestor na hranie