Sľub, ktorý trvá

Aby si nik nemyslel: píšem tieto riadky ešte mierne nasupená po riadnej prehánke, ktorá bola medzi nami dvoma cez víkend.

Niežeby tie nezhody boli u nás pravidlom, ale: presne teraz si opakujem tie isté vety, ako kedysi pred osemnástimi rokmi – V dobrom, aj v zlom. Inak by som ten pocit, že toto snáď moja polovička nemyslí vážne, neustála.

… a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe, a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni nášho života…“

Tak. Dohovorené a je jasné, že si za svojím sľubom stojím. Nakoniec, nešlo o tragédiu, ale – poznáte to: z maličkých kúskov sa skladá niečo veľké, raz pohár trpezlivosti pretečie, ak nebudeme riešiť, rozprávať sa, naprávať, odprosovať každú kvapku toho, čo nebolo dobré.

Len takto môžeme mať istotu, že v dome, ktorý budujeme spoločne, si dáme pozor na každú trhlinku a zamurujeme ju skôr, ako by mu spôsobili najskôr tie malé, potom zväčšujúce sa trhliny, problémy so statikou a následne by dom spadol.

Zvláštny adrenalín

Je mi zvláštne pri pomyslení, koľko dobrodružstva ľudia vyhľadávajú: splavujú divoké rieky, skáču bunjee jumping, zliezajú lanové steny a neviem čo ešte. Hľadajú, v čom by prekonali svoje ja. A sú hrdí, keď to dokážu, ešte viac, ak sa to dozvedia iní a pochvália ich. Niekedy im náročné situácie prinesie do cesty život sám: a aj tu sila a odvaha, chuť žiť a láska pomáhajú prekonať to, čo vyzeralo z pohľadu iných hrôzostrašne. Obyčajných hrdinov je tu neskutočné množstvo.

Prečo nám však tento typ dobrodruhov, tentoraz lásky, ktorá všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží a nikdy nezanikne, chýba v manželstvách, celkom dobre pochopiť neviem. Dobre sa nám chodí na rande. Dobre nám je, keď sme spolu v kine, keď sme zdraví, keď máme toľko peňazí, koľko chceme (často viac, ako potrebujeme), keď nám ani ten druhý, stojaci pri nás, veľmi nekafre do názorov, myšlienok, a keď tak nejako vedľa seba existujeme a všetko ide, ako má.

Život však nie je rozprávka.

Ani u nás, ani u vás. A nemusí to byť len problém, ako rozhodnúť o našej dovolenke. Odíde zdravie, stratí sa zamestnanie, príde dieťatko, ktoré potrebuje viac, ako iné, zdravé. Struna, ktorá drží náš spoločný život pohromade, sa napne – a len na nás záleží, či ostane pevná a či cez čas skúšky prejdeme spolu bez úhony. Toto je taký iný druh adrenalínu, ktorý však akosi mnohým nechutí.

Zlato sa kalí v ohni…

… a vzťah v skúškach. Tí, ktorí prešil tieto fázy – akékoľvek silné, akokoľvek začínajúce, s akoukoľvek zápletkou na začiatku – vedia rovnako ako my: kto vydrží, vyhrá viac, ako pokračujúce manželstvo. Je to zvláštne, ale všetky tieto často krkolomné prekážky neuberajú na sile, atraktivite, súdržnosti manželstva – ba práve naopak, robia ho silnejším a oboch aktérov robia jedného pre druhého zaujímavejším, vzácnejším, krajším, ako v čase, keď sme len snívali romanticky pri mesiačiku.

Tí, čo majú strach, nikdy takéto nespoznajú: prejsť cez skúšku odvahy v manželstve je ako prejsť predčasne očistec (pocity bývajú všelijaké). Lež po prejdení tejto izby trápenia sa otvoria iné dvere: a tí, ktorí spolu bojovali, sa dostanú do ďalšej, krajšej izby, bližšie k trinástej komnate šťastia…

Miesto záveru

Pred chvíľou som dotelefonovala s mojou polovičkou. Hnev a bolesť má už hodnotu iba 1/10 z toho, čo bolo včera večer. A jeho dotknutie sa už je tatam. Teší sa domov na obľúbené jedlo. Navarila som ho ja. Nielen tak.

Ale preto, lebo držíme (sa) spolu v dobrom aj zlom. Aj keď ide cesta občas cez kaluže a občas visíme na príliš tenkom lane nad priepasťou.

Ten adrenalín lásky má neporovnateľne lepšiu chuť, ako lano bunjee jumpingu.