S manželom počas voľna – vojna

Mgr. Silvia Sabolová 11

„Svojho manžela milujem, ale keď s ním mám byť dlhšie ako 4 dni, som s nervami v koncoch“ povedala mi nedávno moja známa.

foto: iStock

Možno to tiež poznáte. Blížia sa povedzme sviatky, tešíte sa na niekoľko dní voľna. Už vopred si plánujete, čo všetko potrebujete stihnúť: veľké upratovanie, pečenie sladkých dobrôt, niečo uvariť, zahrať si konečne s deťmi ich obľúbenú hru… A keď voľno konečne nastane, začnete svoje plány aj plniť. Krútite sa v kuchyni, beháte od práčky k sporáku, od jedného dieťaťa k druhému. A čo robí vaša polovička?

Keď si už prečítal noviny z posledného týždňa, niekoľko krát okríkol deti, aby nebehali po celom byte, ponakúkal vám do hrncov, zjedol obed a nepomohol vám ani utrieť riad, znudený zahlásil, že nechápe, prečo musíte stále niečo robiť a nemôžete tak ako jeho kamarát Fero s rodinou ísť na prechádzku do prírody. No povedzte, vydržali by ste to?

Možno aj u vás manželská nervozita počas dlhého pracovného voľna stráveného spolu s manželom začína práve takto.

Prečo je to tak? A môžeme sa vôbec na mužov za to hnevať?

Na začiatku je treba zdôrazniť, že je stále množstvo manželstiev, ktoré fungujú na princípe: ja zarábam veľa peňazí (muž), ty sa staraj o deti a domácnosť (žena). A práve v takýchto manželstvách potom vystanú problémy, keď žena pociťuje tlak v domácnosti a pritom vidí, že manžel nevie, alebo nechce pomôcť.

Je všeobecne známe, že muži trávia viac času v práci ako ženy. Z tohto dôvodu sú od určitých domácich prác „oslobodení“. Počas bežného pracovného týždňa to ženy zvládajú dobre, majú svoj systém a dokážu všetko stihnúť. Keď sa manžel vráti večer domov, je už takmer všetko hotové, deti ležia v posteli a čítajú si knižky. Komunikácia manželov sa obmedzí na základné informácie o tom, čo treba vybaviť, nakúpiť, alebo aký bol deň v práci. Aj víkendy prebehnú v relatívnej pohode. Keď však príde dlhšie voľno, alebo dokonca dovolenka trávená doma, v mnohých rodinách je vďaka nervozite oboch manželov oheň na streche. Manželia nie sú zvyknutí spolu „existovať“ v spoločnej domácnosti počas celého dňa, nevedia spolu komunikovať, spolupracovať. Najmä komunikácia býva základným pôvodcom všetkých sporov v rodinách.

foto: isifa

 

Ako tomu predchádzať?

  • Plánujte si voľná spoločne. Dohodnite sa spolu, prípadne i napíšte, čo budete kedy robiť.
  • Ak plánujete upratovať, zamestnajte aj manžela. Určite zvládne niektoré domáce práce. Tým ho jednak zamestnáte a taktiež budete s upratovaním skôr hotoví.
  • Nezabudnite na voľný čas. Nájdite si spoločný čas na prechádzku alebo kino, zoberte deti do aquaparku, choďte večer do divadla.
  • A komunikujte, komunikujte, komunikujte.
  • Snažte sa využiť takéto voľné dni tak, aby žiadny z manželov „nedrel“ na úkor toho druhého.
  • Pustite si príjemnú hudbu, otvorte fľašu vína a užívajte si dni bez zamestnania.

Budete sa tak na každé voľno tešiť nielen kvôli tomu, že máte čas na domáce práce, ale najmä kvôli času, ktorý s manželom, či s deťmi strávite.

Autorka je riaditeľkou agentúry Empathy a má niekoľkoročné skúsenosti s poradenstvom pri problémoch v medziľudských vzťahoch. Agentúra Empathy sa tiež venuje personálnemu a organizačnému poradenstvu: www.empathy.sk.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ľahko sa to píše, ťažko realizuje, ked manželovi práve taký štýl vyhovuje – nič doma nepomáhať a oháňať sa tým, že živí rodinu. A ešte ťažšie, ak taký názor pretláča aj okolitá rodina (jeho), že ked tak usilovne (nie dobre) zarába, má potom právo na oddych. A žena nech sa stará, ved doma sú to ženské práce a je predsa matka, má mať k deťom vzťah.

  2. Odporúčania v článku sú veľmi praktické. Problém je však širší: To nie je iba o komunikacii. To je o rodičovstve. Deti sú ich oboch, potrebujú aktívne trávenie voľna s oboma rodičmi. Žiaľ, rola muža sa v našej kulture redukuje na úlohu živiteľa, ktorý musí rodinu materiálne zabezpečiť. a to je veľmi málo. Keď sa manželia stanú rodičmi, pribudne kopec povinností – rodičovstvo prináša aj odriekanie. A romantika sa zredukuje na rannú „rýchlovku“ v kúpeľni, keď náhodou deti ešte spia. Niet divu, že je v manželstvách nervozita a chýba pohoda. A že je taká vysoká rozvodovosť práve v rodinách s malými deťmi. Manželia majú poznať svoje predstavy a potreby a zariadiť sa tak, aby im to vyhovovalo obom, inak je to o sebectve. K tomu sa dopracujú len komunikáciou, a niekedy nekonečným vyjednávaním. Snažiť sa o fungujúce manželstvo a rodinu musia obaja, inak je to ako plávať s jedným veslom – loď sa sice nepotopi, ale naddriete sa a fakticky nikam sa nedostanete.

  3. My ženy sme od prírody zvyknuté stále sa o niekoho starať. A partneri si na to veľmi rýchlo a radi zvyknú. Ja neúnosnú situáciu, keď som na všetko sama, riešim tým, že sa začnem správať totálne sebecky – jedlo pripravujem len pre seba a dieťa, strávim celý deň vonku, neupratujem, nenakupujem, nevarím, nežehlím. Skrátka, hospodárske embargo. Ak si moja polovička sadne pred televízor, ja tiež, ak číta noviny, ja tiež. Komunikáciu obmedzujem len na nevyhnutné veci, venujem sa len dcérke a viete, ako si pri tom oddýchnem? Niekedy to drahý vydrží aj tri týždne, ale postupne mu to dôjde a zrazu vie robiť všetko, čo treba. Kým som to riešila prosbami prípadne hundraním, vždy sa vyhovoril na to, že on nevie, čo treba napr. kúpiť alebo spraviť. Po čase sa síce zasa zmením na starostlivú a poslušnú žienku domácu s pohodlným a vždy unaveným „veľkým dieťaťom“ po boku, a vtedy je potrebné spomínanú terapiu šokom zopakovať.

  4. Je to aj o tom, na čo bol muž zvyknutý z domu – ako vníma vlastnú „bývalú“ rodinu a úlohy v nej rozdelené. Ak videl celé detstvo iba vegetiaceho otca a strhanú matku, ťažko ho niekto len tak preprogramuje na iný model. Na egiozmus si človek zvykne veľmi rýchlo. Preto odporúčam všetkým slobodným kočkám, aby si na to dávali fakt pozor – nech si dobre „oťuknú“ zabehnutý život v rodine nastávajúceho. Lebo keď vtáčka lapajú – pekne mu spievajú….ale to nikdy netrvá dlho.

  5. andrejka, aj ja to prakrizujem takto, ale drahy sa uz neaucila a vychovne uz nemusim tak casto praktizovat. A naozaj vsetky slobodne baby, myslite na to, co bude ked deti, je to brat o 100%, ktory sa da len tazko predstavit

  6. mne by sa takychto clankov pacilo viac, clanok ma pobavil, ukludnil, ze je to pomerne casty jav, co samozrejme viem , ale je dobre si to precitat. u nas nepomaha komunikacia , teda ano, pomaha, ale vzdy len na chvilu.

  7. A co takto miesto toho vypekania sladkych dobrot upiect len jeden rychly kolac, namiesto velkeho upratovania trochu povysavat, namiesto krutenia sa okolo hrncov navarit rychlu polievku a cestoviny s omackou a nakoniec ist na vychadzku do prirody alebo na vylet, ako to navrhuje manzel? Nie je napokon manzelova predstava o spolocne stravenom volne rozumnejsia, ako ta nasa, ktora sa kruti len okolo domacnosti, hrncov a upratovania?

    Inac, samozrejme, suhlasim s tym, ze vsetko je to o spolocnej komunikacii OBOCH partnerov a o kompromise.

  8. ja na sviatky nevyvaram a hlavne nepeciem, ak chce niekto nieco sladke tak kupime v cukrarni. soboty a nedele tiez nevyuzivam na upratovanie; bud ideme niekam vsetci alebo si muz berie ratolest so sebou a ide za svojou mamcou a ja si pekne oddychnem. myslim si, ze je to strasne blby slovensky zvyk, ze na sviatky musi byt doma plno zradla a sladkosti a byt mat vygruntovany od podlahy az po kominy – a kto to vzdycky robi? – vo vacsine pripadoch len zena a potom je jasne, ze vela pripadoch je nervozna ked nestiha – tiez je pravdou, ze vo vela pripadoch si takuto pascu na seba urobia zeny same a chlapi sa len nechaju viest ako male deti zwinker)

  9. Mne je do placu, lebo ten moj manzelik sa chysta na mesiac do Indie a tento vikend nam to dal pekne „vyzrat“, stale si o tom cital na nete, kupil si mapu, stale snival nahlas ake to bude uzasne…Aj ked sme v nedelu vybehli na vylet a den bol kraaasny, stale nam obhryzal usi poznamkami o tej debilnej ceste do indie. Normalne sa hecuje, ako sa tam tesi ,ale ved tam bude bez nas!?

    :{{ Vela sa kvoli tomu hadame, on si strasne stoji za tym, ze ved velmi dobre viem, ze po tom cely zivot tuzi{ma len 29, neviem, ci sa chysta umriet, ci co…}, ze to proste potrebuje, taky reset, lebo ma velmi psychicky narocnu pracu. Mame 8mesacnu dcerku a je mi luto, ze tu nebude, a to este ani netusime, co vsetko sa tam moze za ten cas stat, ved ide na vlastnu past! Este do porodu sme robili absolutne vsetko spolu, boli sme super zohrata dvojka a teraz som uz perfektne „out“. Mam obrovske obavy, ze ked sa vrati, ak sa vobec vrati, vsetko bude uplne ine…Asi som strasne detinska, ale mne zalezi na kazdom jednom dni, ked si s dcerkou hovorime ako sa lubime a bozkavam ju… Inak, ako mamzel nasej rodinky je fajn, niekedy az nadstandardne, vela sa jej venuje, aj v domacnosti pomaha{minule ma nutil cistit chladnicku, ze to spravime spolu!}okrem dni, ked sniva o Indii, alebo je strasne unaveny…to sa na dcerku ledva pozrie…vtedy to dost boliii…

    Inak, ja sa vobec nezatazujem varenim a upratovanim, nejak si dokazeme udrzat poriadok a navarit, aby toho bolo vela a zdravee a ryychle. Brnkacka!:}}}}}

  10. A este dodam…ked som si precitala Andrein prispevok: Ja som to tiez tak riesila, ked si on vybavoval vylety len pre seba a kamaratov, alebo ked si nevsimal vobec maluu, tak som aj ja sebecky robila len to svoje, venovala som sa malej, ale po par dnoch som dostala zdrba, ze je v byte bordel a bol z toho strasne nervozny. Ze si mam odpratat svoje veci, ze mam zehlit, ze neumyvam riad…Ako u sibnutych…Tak kto je zena a kto muz v nasej domacnosti? Mam uz z toho gulas…Praca ho dost zatazuje, to chapem, ved je len clovek, musi sa niekde odreagovat…ale ja som si to vzdy tak predstavovala{spolu sme o tom snivali}, ze to bude robit s malou, stale ju bravat na vylety do prirody, hrat sa s nou…Ved ona je taka este malicka a uzasna, pri nej sa da totalne vypnut, ved tak sme to chceli…Ako by to vyzeralo, keby som ja odisla a kaslem na vas oboch! To by mi srdce puklo. Najviac ma mrzi, ze sa o tom vobec nedokazeme porozpravat, on ma v poslednom case len odbije, ze ho len a len kritizujem… Asi aj ano, ale ked malicka je tu a teraz, mensia uz nikdy nebude!!! Skoda ze si to tak neuziva a cakat, ze si to jedneho dna zacne uzivat je pre mna dost divnee…

  11. Andrejka vyborne riesenie:-))).

    Mne to funguje nejak napodobne, kym som nebola tehotna, ale slobodna bez zavazkov a s mojim terajsm partnerom sme len randili modre z neba by mi zniesol a ja som nikdy predtym nebola stastnejsia a dufala som ze to bude takto stale….hovno makove ….uz si ani nemame co povedat a ked si nieco povieme len sa vzdy pohadame…tiez sluboval hory doly…budem s tebou pri porode, budem chodit s malym von, budem ho prebalovat, obliekat, krmit, upratovat….a nic, len diriguje jak debil…a kedze si nenecham od nejakeho chlapa srat na hlavu tak sa bud robim ze ho nepocuvam alebo ho sfuknem a zacneme sa hadat….ked som pocas materskej zostala doma a taktiez som popri tomu doma aj pracovala uz som to jednoducho sama nestihala vsetko robit, tak som na domacnost s prehladom srala a venovala som sa iba malemu a svojej robote….tiez asi po troch tyzdnoch to nevydrzal a zrazu vedel upratat cely byt….nas vztah ide uplne dolu vodou…

Pridaj komentár