Prosím

M. Kohutiarová/ seriál Manželstvo 6

Čítal niekto z vás Malého princa? Príbeh, ktorý má možno menej strán ako Dobšinského rozprávky, čo už sú aj tak na dvd alebo menej, ako najnovšia Keleovej knižka.

Vždy, keď počujem slovíčko „prosím“, naskočí mi obraz líšky a drobného chlapca práve z tejto knihy, to tiché a pritom odvážne želanie niekomu patriť.

Ingimage

Byť spolu

Priznávam, slovenský preklad sa mi nezdá šťastnou voľbou slovíčok – žiadne skrotenie podľa mňa nebolo na pláne. Aj hravá čeština so svojím „ochoč si mě“ nie je presne tým, čo mal Antoine na mysli. A tak sa vraciame späť, ako dobre je mať doma veľkého francúzštinára.

Prečo ma vlastne zaujíma, čo povedala naozaj líška Malému princovi? Pretože v jej slovách  a príbehu je skryté tajomstvo vzťahu a manželstva. Ona jednoducho povedala: prosím, prijmi ma ako dar, poddávam sa ti v dôvere, že ty mi rozumieš a máš ma rád.

Strávili veľa času. Veľmi veľa. Všetko okolo nich bolo nepodstatné, a nič by na tom nezmenil ani fakt, keby to nebola púšť – lebo keď hľadáme podstatné veci, všetko okolo sa javí ako bezcenný piesok. A Malému princovi začínajú „dochádzať“ veci: „Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.“

Čo všetko bol ochotný pre ňu urobiť, aj keď niekedy bola ironická, niekedy mlčala a niekedy sa tvárila veľmi precitlivene a chcela zástenu zo skla. Nerozumel jej vždy a napriek tomu ho fascinovala jej krása, jej správanie, jej prejav.

Na Zemi videl množstvo ruží. Ale poučený líškou vedel, že ony sa len podobajú tej jeho ruži – že žiadna iná nie je taká, ako tá jeho. Ani jednej z nich nedal čas, toľko zo seba, nepolieval ich a nič pre neho neznamenali.

Mal na zemi o svoju ružu starosť – a túžil byť s ňou aj za cenu bolesti. Lebo to bola práve jeho ruža a nechcel, aby jej listy objedali húsenice.

Môj malý princ, moja ruža

Ak máme niekoho vedľa seba, treba sa znovu dobre pozrieť, kto je ten úžasný človek. Bol čas, kedy sme nevedeli bez neho prežiť ani deň a mali sme pocit, že aj dýchame naraz. Ale on je stále taký úžasný… len možno zakliaty princ alebo ruža objedená húsenicami.

Možno pre nedostatok času… kedy sme sa spolu len tak rozprávali o všetkom a ničom bez toho, aby sme hovorili o eurách, poplatkoch, účtoch, politike, susedoch? Len o nás dvoch… čo cítime, ako sa máme, o čom snívame?

Možno preto, lebo príliš porovnávame… s inými ružami a s obyvateľmi iných planét. Možno môj muž nie je štíhly a nikdy z neho nevykrešem elegantný valčík, o temperamentnej čači môžem len snívať… a hoci to s tancom jeho šéf vie lepšie,  len ten môj má kľúč od mojich tajomstiev… lebo má iné prednosti, ktoré ho robili a robia pre mňa dôležitým.

Možno je čas vziať si papier a v tichu spísať dôležité plusové body toho druhého pre mňa. Komu to veľmi nejde, nech si najprv znovu prečíta Malého princa.

Ešte lepšie je čítať (aj písať) spolu.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (18 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Dakujem za toto pekne nakopnutie do vztahu. Urcite. Na vztahu treba precovat, lebo zanikne. Nezostane nic. Len starostlivost o deti a to je málo. Mnohí si to neuvedomujeme, a ked pride kriza, je neskoro.

  2. teda Mária, to bolo úžasne napísané. Až mám z toho slzy v očiach. Vždy ma dostane, keď niekto jednoduchými slovami vie vystihnúť to podstatné a doležité. A tebe sa to podarilo krásne.

  3. dievčatá, ďakujem… mala som pred týmto článkom rešpekt… a dosť dlho mi trvala „výroba“… iné je to žiť, iné napísať…

Pridaj komentár