Príťažlivosť

Nie som Miss. Ideálne miery mám pekne poprehadzované podľa seba, občas aj vďaka mojej lenivosti, či únave.  Alebo pekne povedané vďaka genetike, podľa toho, ako to práve nazvem.

A ty nie si žiadny Krasoň. Ani si nebol. A dobre vieš, že môj vysnívaný ideál nemal mať modré oči. Napriek tomu sú feromóny medzi nami stále prítomné.

Do času?

To vás prejde, varovali nás, keď sme spolu chodili a vraj sme mali neprináležiace prejavy na verejnosti.

Počkaj, až mu budeš prať ponožky a až ti bude ošklbávať výplatu… uvidíte! Ako vám to očarenie padne na holú.

Ponožky zbieram. Často, ale nielen tvoje, to je fakt. Ale kým ty ešte stále privolávaš svoju geneticky podmienenú plešinu, ja už som nutná udržiavať vizáž očarujúcej mladšej manželky aj nejakými tými chemickými farbičkami na vlasy. Tvoje miery oplývajú blahobytom a moje pamätajú všetky pôrodné záznamy. Vrátane mojich nôh. Na padnutie do oka to teda nie je.

Čím to teda je, že som pre teba stále kráľovná a ty môj princ? Prečo stále máme chuť aj pri prázdnej peňaženke došliapať a doplávať aj pešo kdesi  na pustý ostrov (bez detí, prosím) a mať tam neobmedzený čas len pre seba?

Bez matematiky

Kým sa tam dostaneme (rezervé u jednej osoby by snáď na ten ostrov aj bolo), trénujeme ďalej. Tréning obojstrannej príťažlivosti je náročný. Každodenný. A niekedy (teda skoro každý deň) sa mi nechce. Ani tebe. Máme plné zuby roboty. Detí.  Nervov. Stavby. Politiky. Zlých správ. Bolesti hlavy a zaseknutý stavec. Vyúčtovania elektriny či priblblej komunikácie s najdôležitejším úradom. Chce sa mi spať, a len ty vieš, ako často. Ani zápalky by nepomohli. Mám pocit, že zlomím posteľ, keď do nej padám.

No a zákon schválnosti káže, že v ten deň sa ti super hrá šach s najstarším, kým ja jednou rukou meriam teplotu meter od teba dcére a náš špunt behá len tak, napriek môjmu nervnému upozorneniu o spoločných rodičovských právach a povinnostiach. Však už len ťah! Veď len ten ťah – máš to u mňa prehrané, chlape.

A potom ty odo mňa niečo chceš, kým surfujem na nete. Však hej, už –  len mi to zapne, keď prídeš v akademickej štvrťhodinke s úsmevom ako od kyslých rybičiek.

V tom okamihu je tebe/mne nieže prítomnosť, ale aj existencia feromónov totálne ukradnutá. Mám ťa na háku, a nielen perinu, ale aj nočnú košeľu mám vzorne stiahnutú až k pätám.

Intenzívny trénig, prosím!

Veď to, na horách nerastieš, v poli ťa nesejú, nekúpime. A či niečo pohnojíme alebo nie, tak stále je to boj s vlastným „ja“ v prospech tvojho „ja“, aby sa malo dobre  naše „my“.

Keď mi povieš, že som stále krásna... aj keď nie som učesaná a som v starých teplákoch a dlhým tričkom si zakrývam dierku na boku, ktorú nie je ani kedy zašiť. Žiaria ti oči, a ja viem, že neklameš. Keď ma počúvaš do telefónu každý deň na obed, aj keď ti vysypem zoznam žalôb, sťažností, blbovín a trucov detí, až je to deprimujúce.

A ty len povieš: rozumiem ti. Ale tak, že ma zaleje pokoj a istota. Alebo keď prídeš domov a plesneš sa o posteľ. Viem, koncoročné zmluvy a tlaky. Veci, príliš špinavé okolo nich, ktoré nenávidíš a ktoré nemôžeš zmeniť. Rozumiem ti. 

Keď sme už takí zohratí, že bez dohody frkneme v jednom tóne a úmysle o nos kvôli škole synovi.

Držím teba, ty mňa. Keď som dnes vytiahla z chladničky víno a naliala do obyčajných horčičákov.  Keď tárame do noci len tak o všetkom a o ničom, a tak stále zisťujeme, že sme na jednej lodi, že nám vadia tie isté veci a iné nás zas rovnako tešia. Keď čas, prázdna kasa a blbé nálady okolo nás nehrajú rolu. Lebo spolu veríme, že to uhráme. Že na to nie sme sami.

Feromóny sú super vec, fakt. Ale niekedy si treba pomáhať mať sa radi. Ako ty teraz. Sedím tu, mudrujem, ťukám. A ty mi donesieš čerstvo olúpanú mandarínku, ruky ti voňajú a oči znovu svietia. Čo ti mám povedať? Slová nestačia. Si môj kamoš. Si môj parťák. Si mojím lepším ja. Si … Srdce mi búcha, žmurkáme obaja. My vieme. Napriek tvojim rozmerom a mojim kŕčovým žilám. Funguje to. Keď sa to všetko zmieša: to zvonku s tým zvnútra, slová s činmi, iniciatíva od teba ku mne a späť s odpoveďou lásky.

… haló, kedy bude voľný ten ostrov?

(12 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...