Viete byť nežná/ý?

Len čo sa zo vzťahu partnerov, z ich myšlienok, slov, gest i celkového správania začne vytrácať nežnosť, a tým i jemnosť, ohrozená je aj partnerská láska.

Jemnosť

je prejavom mnohých vrodených, ako aj od útleho detstva výchovou získaných pozitívnych vlastností, týkajúcich sa  predovšetkým správania k ľuďom, ale aj k zvieratám a prírode vôbec.

Bezprostrednou motiváciou pri tom by mala byť láska, resp. úcta.

Nejestvuje láska bez jemnosti,

lebo láska je buď jemná alebo začína chladnúť, prípadne už vôbec nejestvuje.

Preto možno jemnosť lásky pokladať za typickú cnosť ľudí, ktorých navzájom viaže dobrý partnerský vzťah – či už je to vydarené manželstvo alebo solídna predmanželská známosť, skutočné priateľstvo či  kamarátstvo osvedčená kolegiálnosť…

Nežnosť

Vzťah ľudí, charakterizovaný výrazom „jemná láska“, môže nadobudnúť ešte vyššiu kvalitu: nežnosť. V nej láska dosahuje  jeden z vrcholov svojich výrazových možností – ako rastlina kvetom.

Spravidla ide o vzťah manželský alebo predmanželský. Kde si dlho alebo celý život uchová svoju sviežosť, dá sa hovoriť o najväčšom šťastí, aké človek na zemi môže pocítiť.

Len čo sa však zo vzťahu partnerov, z ich myšlienok, slov, gest i celkového správania začne vytrácať nežnosť, a tým  i jemnosť, ohrozená je aj partnerská láska.

A kde tento proces dosiahne kritické hodnoty, zaujme jej miesto v lepšom prípade slušnosť či korektnosť.

A keďže roky prežívanú lásku nič na svete nemôže nahradiť, nasťahuje sa do srdca sklamanie, nevraživosť, čo má vždy za následok vedomý či nevedomý pokus o únik.

Lebo frustrovaný  partner nie je schopný žiť v takomto vzťahu bez priam nadľudskej  schopnosti sebaovládania.

Keď láska chladne

Ale každej láske, nech by aj bola obapolná a nech by zasiahla všetky dimenzie ľudskej bytosti, hrozí nebezpečenstvo ochladnutia.

Stáva sa tak vždy, kedykoľvek sa prejavy nežnosti  a jemnosti zvrhávajú na čosi samoúčelné či rutinné, bez stále novej iniciatívy a pozornosti pre všetko, čo partner potrebuje, čo ním hýbe, príp. na čo sa postupom času preorientoval.

Láska pri tom ostáva vždy viac-menej tá istá, lebo jej prameň nikdy  nevysychá. Menia sa iba jej výrazové prostriedky.

Nemali by sa však strácať nepostrádateľné súčasti lásky, ako  pozornosť, vľúdnosť, jemnosť, nežnosť, vernosť, zmierlivosť atď.  Toto sú hrádze či ochranné valy pred jej najväčším nepriateľom  – sebeckosťou, ktorá je takmer vždy prvorodeným dieťaťom čisto  ľudských lások.

Lebo egoizmus v dvojici sa ľahko mení na egoizmus individuálny.

Lásku najväčšmi ohrozuje neschopnosť sebakontroly – napr. pod  vplyvom priveľkých existenčných starostí. Vtedy sa chyby partnera  stávajú ešte neznesiteľnejšími.

Jemnosť – tá neznáma

Všetko, čo sa tu povedalo o jemnosti medzi manželmi, platí  s obmenou aj o všetkých ostatných druhoch partnerstva. V manželstve si však táto cnosť vyžaduje vrcholnú a zásadne inú formu.

Platí to aj o iných, príbuzných cnostiach, ako napr.  taktnosť, slušnosť, trpezlivosť atď. Podstata cnosti je rovnaká, ale mení sa forma jej prejavu podľa toho, komu je určená.

Jemnosť či jemnocitnosť je cnosťou takmer ignorovanou či  neznámou. Všetci však na ňu trpia ako na nediagnostikovanú chorobu. Nedostatok jemnosti stojí vždy na začiatku rozpadu medziľudských vzťahov.

Ak jemnosť či cnosť jemnosti príde niekedy do reči, tak práve v dôsledku tohto jej nedostatku.

S trochou jemnosti by to išlo…

Včera som telefonicky rozprával s istou dámou. Ležala doma  s veľkými bolesťami. S plačom sa žalovala – nie však na ne, ale  na suseda pre jeho bezohľadnosť.

Stále vŕta do betónových  panelov, búcha ako kováč, lomozí, ako keby sa nepretržite  sťahoval. A to deň čo deň. Iste, človek potrebuje niekedy niečo  v byte prestavať, a s trochou jemnosti, zmyslom pre mieru a čas by sa to i dalo zniesť.

 A čo povedať o chodbách, výťahoch, bránach? Kto si chce urobiť  pojem o „jemnosti“ vzájomných vzťahov, len nech si zájde do  vysokých panelákov vo väčších mestách.  

Ani nehovoriac o správaní sa ľudí v električkách,  autobusoch, vlakoch, čakárňach staníc, vo verejných budovách, parkoch atď.

Čo tu robiť? Najmä pokiaľ ide o deti, treba začať veľmi skoro, tým, že sú  predmetom nežnej lásky, že sa im vštepuje jemnocit voči  súrodencom, iným deťom, dospelým, ba i zvieratám, že ich cvičia v korektných, úctivých, súladných a láskavých spôsoboch a že ich vedú k tomu, aby s narastajúcim vekom stále intenzívnejšie pracovali na svojom charaktere a bdeli nad svojím vnútrom  i vonkajškom.

Jemnosť je vlastnosť taká vzácna,

že človek v priebehu života stretne iba niekoľko ľudí, o ktorých môže povedať, že sa správali  jemne; ale sotva raz, dva-tri razy v živote príde do styku  s človekom, o ktorom by mohol povedať, že vyniká v jemnosti.

Šťastný ten, kto mohol povedať: bol to môj manželský  partner, môj rodič, môj priateľ.

Podľa úvah A. Hlinku spracovala MikSa