Kurz pre manželov: Keď to chladne (3)

Pamätáte si? Keď sme vstupovali nadšení do manželstva, starí ochočení muži či skúsené ženy nám vraveli:

 “….však z toho vytriezvieš!….”

Nejako to vychladlo medzi nami. Samé povinnosti, starosti a k tomu sa pridali hádky, nepochopenie. Už sa tak nerozprávame a ani ten sex nestojí za reč.

Taká rutina a všednosť. Sme viac rodičia ako manželia. Ale ľúbime sa, aspoň si to myslím.

Autopilot…

A tak plynie deň za dňom – taký autopilot. Všetko je samozrejmé, všetko sa očakáva a snažíme sa robiť veci správne, aby nám nebolo vyčítané. Vyhovuje nám to. Vyhovujeme si. 

Sme šťastní? 

Spýtajme sa seba:

 Si šťastný? Si šťastná?

“…..ááá, v podstate hej….”

 A po čom túžiš?

„……hmm..“

John Otberg v jednej so svojej knihe napísal: “…je len málo smutnejších vecí ako je stagnácia.”

Stagnácia hrozí každému z nás a to v rôznych oblastiach nášho života. A ako je to so stagnáciou v manželstve?

 

Stagnácia

Zaujímavé je, že vieme postrehnúť, v čom by sa ten druhý mal zmeniť, že problém je v komunikácii, alebo, že problém je v jeho povahe a kopec ďalších poznaní o tom, kde je problém.

A tak rozvýjame premýšľanie o probléme, kto je vinný, čia je to chyba a kto by sa mal zmeniť. A nejakú dobu vyvíjame aj snahu na zmenu seba a partnera, ale po nejakej dobe sa zastavíme, lebo sa s tým nedá pohnúť. 

Začneme si „vyhovovať“  

Nájdeme si najmenej bolestivú stratégiu, ako prežiť a začneme si “vyhovovať”. V podstate sa máme dobre. Máme čo jesť, máme strechu nad hlavou, deti sú naporiadku, zdravie nám nejako slúži… A plavíme sa po rieke nášho života. Všetko je celkom fajn.

Žena aj muž si svoju túžbu po hlbokom vzťahu začnú nejako kompenzovať – či  romantickými seriálmi, na sociálnych sieťach, kariérou, a rôznymi ďalšími činnosťami a vecami.

 

Aj voda, ktorá stojí, začne zapáchať

Zastabilizujeme si nejaký spôsob fungovania a predpokladáme, že to tomu druhému nejako vyhovuje.

Predstavy o romantickej láske prenechávame básnikom a mladým párom, ktorý ešte nevedia nič o manželskom živote. My sme už skúsení manželia. 

Pravdou je, že stagnujeme. Aj voda, ktorá stojí, začne zapáchať. Aj život ktorý sa zastaví, v podstate umiera.

Naša láska umiera. U niekoho pomalšie, u niekoho rýchlejšie. Zastavili sme snahu posúvať sa vo vzťahu, lebo keď sme začali niečo meniť, tak to bolo ešte horšie. Emócie chladnú a už to nie je ako predtým. 

Vatra, na ktorú neprikladáme drevo, začne zhasínať

Viete prečo pocity lásky začali chladnúť – hasnúť? Vatru, na ktorú neprikladáte drevo, začne zhasínať. Sústreďujeme sa na chyby a prestali sme myslieť na to, čo rozohňuje lásku – drevo.

Niekedy mám pocit, že by sme chceli, aby ten druhý bol dokonalý, a tak mu ponúkame cenné rady, čo by mal zmeniť. Je toto láska? To je neprijatie toho druhého.  

 Hovoríme mu: “…. si zlý, budem ťa mať rád, keď sa zmeníš…”

Najväčšia tragédia je práve v tom, že sme to tak nemysleli.  

 Máme radi toho druhého, ale hovoríme mu:

“….zmeň sa a budem ťa mať rád!!!…” 

“….čo rozohňuje lásku v tebe?    ….. a čo v tebe rozohňuje lásku?….. ako ti môžem prejaviť lásku?…. a ako ja tebe?….”

 

To sú správne otázky !

 Nie: 

“…. kto je na vine !?….”,  či  “.. prečo?!…” 

To sa nás pýtali, keď sme boli deti. Potrebujeme vyrásť z detských otázok a naučiť sa klásť otázky, ktoré majú v sebe život a pokoj. 

 Pamätáte si z minulého dielu otázku na konci? 

“….ako mám poznávať toho druhého nanovo, každý deň?…”

Je to rozhodnutie hľadať na tom druhom veci, ktoré sú v ňom dobré, a hovoriť mu o tom. 

Je to jedno z driev, ktoré udržia oheň lásky. Ono aj keď oheň zhasne, stačí dobré drevo, nejaká tá iskra a vatra je na svete. 

 Drevo o ktorom sme hovorili vyššie, sa hľadá ťažšie:

“…cez čo cítiš, že si milovaný, milovaná?….”

Ale o tom nabudúce….