Buď sám sebou

Dívala som sa na teba ako natieraš ráno chlieb. Nôž si precízne vložil do tej plastovej krabičky a presným pohybom (vraj neznášaš geometriu!) si absolútne rovno odkrojil pás masla. Odhora dole, maslo ostalo odseknuté od kraja ďalší kus až ku dnu. Keď natieram ja, je to teda iné. Stiahnem pás zvrchu a je to.

Nechať sa fascinovať

Normálne ma to v to ráno vzalo a myslím na to dlho. Na to, akým spôsobom ty vyberáš maslo. Aký je medzi nami rozdiel.  A ako si v tomto svojom prevedení bol presne sám sebou, v pokoji, s celým svojím ja.

Pravdu povediac, fascinuje ma na tebe veľa vecí, od počiatku. Napríklad to, aký máš nos na moje divné stavy a ako s rovnakým pokojom, akým natieraš maslom chlieb, ma berieš do náručia a pýtaš sa: „Čo ťa trápi, láska?“ Rovnako, ako dokážeš mať nadhľad, keď ja už pomaly explodujem a ty s tým svojím pokojom povieš: „Hm, ale nezabúdaj, že…“

Túto fascináciu cítim aj ja od teba. Napríklad, ako ťa stále „berie“ môj dar materstva, aj keď sme pri tom boli obaja. Od počiatku, ako sme boli poctení prítomnosťou ktoréhokoľvek z našich detí pod mojím srdcom, si padal predo mnou na kolená a žasol. A bolo to cítiť aj navonok z tvojho správania, slov, starostlivosti o mňa aj o deti – až dodnes. Alebo ako si žasol nad tým mojím ukladaním písmeniek do zmysluplných a zohrievajúcich odsekov a bol si mi (a stále si) tým motorom, keď mi dochádzajú baterky.

Aj vtedy, keď…

Nie vždy je to jednoduché byť fascinovaný. Viem, ako som mnohokrát zápasila s tým, ako prijať mnohé tvoje danosti a mala som zúrivé nutkanie v „bona fide“ ti pomôcť ich poslať do hája – lebo ma vytáčali. Napríklad tie večné ponožky, ktoré nepochodovali samé do prádlového koša. Alebo … tvoj štart do akcie, ktorý je oproti môjmu o riadny kus pomalší a keď za rohom počujem už špunta štverať sa do chladničky, nepríde mi vôbec vtipný. A bolo toho viac, ty vieš. Taká tá hrozná obsesia urobiť koniec s tým, čo mi nepasovalo do mojich predstáv na tebe a považovala som to za tvoju škodu. Rovnako sa to občas zadarilo aj tebe na mne: keď si mi núkal šaty s veľkými vzormi, ktoré nenávidím, klasické kostýmy, ktoré mi nesedia a neviem v nich ani ja sedieť či stáť, či príliš rozumové konštelácie na riešenie problémov.

Tlačili sme občas obaja na pílu, a to riadne: a pokoj to teda neprinieslo. Ostrie našich predstáv o tom druhom a požiadavky, ako na to narazili na slobodu, ktorú sme si navzájom mali ponechať a často spôsobili rany s dhodobým hojením. Vieme o tom svoje, o každej tej veľmi iniciatívnej kauze z ktorejkoľvek strany.

Buď tým, čím máš byť

Naučiť sa rešpektovať cestu toho druhého ako jedinečnú a poňať svoju úlohu sprievodcu na tomto tvojom výstupe vyššie chcelo čas a nejakú tú hodinku zamyslení po nociach. Aj teraz sa stane, že sa prekoprcneme, ale už vieme, že treba rýchlo zacúvať späť.

Mojou úlohou nemá byť kibicovať ti do tvojho rastu a byť ti druhou príliš starostlivou  mamičkou, direktívnym šéfom či učiteľkou a lá sekera. Moja/tvoja úloha v sprevádzaní ťa je v inom: zachovať ti slobodu a ponúkať ti pomoc tak jemne, tak nenápadne, tak citlivo, ako to len vie človek, ktorý druhého dobre pozná a miluje. Nie, nejde o žiadnu diplomaciu či obkľuky vo vzťahu. Ja rešpektujem teba s celým tvojím ja… rovnako, ako to robíš ty mne.

Zachovať ťa takého, aký si, je aj o tom, ako hľadať cesty a spôsoby, ktoré podporia v tebe dary, koníčky, schopnosti, ktoré niekedy dostávajú kvôli statusu rodičovstva na frak a ja viem, že ti chýbajú. Toto gesto prijatia a ústretového kroku je presne tým, čo pomôže prekonať a zvládnuť znovu v zachovaní slobody a pokoja to, čo potrebujeme zmeniť (na sebe, tebe, nás k lepšiemu) a zatiaľ nám to nešlo.

A tak špekulujem nad tým, ako okrem toho, že v tichu doma skáčem po plafón z tvojho pomaličkého návratu k plávaniu, ako ťa dostať naspäť aktívne ku francúzštine a zároveň, aký patent lásky je potrebný… na tie ponožky. Veď hej, dnes ráno som našla ďalšie neschopné samostatného pohybu. Boli už po záruke, ale nie je po záruke moja vynachádzavosť v láske, aby som ti znovu dala šancu… byť samým sebou, byť slobodným a spoločne s humorom a citom nájsť ten správny spôsob na ich expedíciu.

Lebo: vždy, keď ti tú slobodu nechám, tvoj pokoj z môjho prijatia dáva tvoje prijatie mojej slobode… akú silu to dáva do našich dní, do slov, do spoločného pozerania dopredu!

(20 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...