Maria Callas – grécka bohyňa talianskeho spevu | Výnimočné ženy | Žena

Pred pár rokmi som v divadle videla inscenáciu Majstrovská lekcia Marie Callas. Uprostred javiska stálo veľké klavírne krídlo. K nemu prichádzala bývalá operná diva, aby na sklonku svojej kariéry odovzdala svoje skúsenosti mladým študentom spevu.

Nie všetci však dokázali zvládnuť jej školu, jej tvrdé metódy, priamočiare a nekompromisné pripomienky. Prichádzali k nej po jednom a v rozhovoroch s nimi odhalila veľká speváčka svoju strastiplnú cestu za slávou, aj cestu svojim rozporuplným životom. Tak sa na pozadí speváckych lekcií odohrával jej osobný príbeh o svete, ktorý je krutý najmä k tým, ktorým leží pri nohách.

Začiatok v cudzom svete

Mariini rodičia sa krátko pred jej príchodom na svet vysťahovali z Grécka do Ameriky. V tom čase už mala jej staršia sestra 6 rokov a miesto po staršom bratovi ostalo prázdne, keďže zomrel ako malé dieťa. Matka preto očakávala, že sa jej narodí chlapec. Keď 2. decembra 1923 v newyorskej nemocnici priviedla na svet Mariu, bola sklamaná až natoľko, že sa prvé dni odmietala na ňu pozrieť. Pri krste v pravoslávnej katedrále dostalo dievčatko meno Anna Maria Sofia Cecilia a zložité grécke priezvisko Kalogeropoulou si jej otec zmenil na Kalos, neskôr na Callas.

Ambiciózna a panovačná matka riadila život svojich dcér. Keď si u Marie všimla jej hudobné nadanie, chcela do nej vložiť svoje vlastné nenaplnené umelecké sny. Od piatich rokov musela preto Maria tvrdo cvičiť spev a hru na klavír. A skutočne už v detstve vynikala svojim spevom, no zároveň aj svojou mohutnou postavou, ostrým nosom a veľkými ústami, začo sa jej spolužiačky posmievali. Otec s neprimeraným tlakom matky na dcérinu kariéru nesúhlasil, navyše jeho podnikanie v Amerike nebolo úspešné a tak sa rodičia rozviedli. Mariina matka sa vrátila do Grécka a obe dcéry si vzala so sebou.

Odchody a návraty

V Grécku pokračovala v štúdiu spevu a napokon sa jej podarilo získať štipendium na Štátnom konzervatóriu. Maria bola zvyknutá na sebe tvrdo pracovať, stala sa z nej precízna a zanietená študentka, ktorá spevu venovala niekoľko hodín denne. Už počas štúdií dostala možnosť spievať na koncertných pódiách aj na divadelných doskách a keď v 19 rokoch zažiarila v Aténskej opere ako Tosca, zožala obrovský úspech.

No Maria chcela hľadať šťastie vo svete. Nielen šťastie, ale aj rodinu a domov. Tak v roku 1945 odcestovala do USA, aby sa stretla so svojim otcom a snažila sa získať angažmán v tamojších operných súboroch. Ale Amerika jej očakávania nenaplnila a po dvoch rokoch sa opäť vrátila do Európy a tentoraz rovno do mekky operného umenia, do Talianska.

Hviezdna kariéra

A tu sa jej čoskoro podarilo preraziť na najslávnejších operných scénach. Dokonca mladá speváčka naštudovala v jednej sezóne hneď dve veľké úlohy. Dopomohla jej k tomu náhoda, ale predovšetkým jej vlastná húževnatosť. Popri svojej dramatickej postave Brünnhilde z opery Valkýra sa za krátky čas dokázala naučiť aj lyrický part Elvíry z Puritánov za svoju chorú kolegyňu.

Mnohí to pokladali za šialené, ale kritici písali o zázraku. A skutočne, hlasový rozsah Callasovej bol cez 3 oktávy a jej plný hlas spievajúci belkantom zvládal rozsiahle legáta, široké preskoky aj komplikované trilky.

A dvere sa jej hlasu otvárali ďalej. Maria spievala vo Verone, v Benátkach, Neapoli, Florencii a v roku 1951 aj v milánskej La Scale. Dostávala náročné postavy z najznámejších operných diel, bola Luciou di Lammermoor, Médeou, Rossiniho Armidou, Violettou z La traviaty, Annou Bolleyonovou, Ifigéniou z Tauridu. Jej popularita stúpala a tentoraz sa jej podarilo dobyť aj Ameriku. V newyorskej Metropolitnej opere vystúpila ako Norma, čo mnohí pokladajú za jednu z jej kľúčových rolí.

Muži jej života

Callasovú sprevádzalo na pódiách veľa známych umelcov – dirigentov, režisérov, spoluspevákov. Vždy však s úctou spomínala na spoluprácu s Tulliom Serafinom, dirigentom a riaditeľom veronského súboru, ktorý stál na začiatku jej kariéry, veril jej, podporoval ju a ona od neho ako skúseného hudobníka vďačne prijímala jeho rady.

Počas svojho pôsobenia v Benátkach sa Maria zoznámila so starším bohatým podnikateľom Giovannim Batiistom Meneghinim, ktorý jej od začiatku dvoril a v roku 1949 sa za neho vydala. Ich manželstvo trvalo 10 rokov a počas neho jej robil manažéra, ale zároveň jej bol oporou, kým sa ona sama v Taliansku udomácnila. Pri sobáši prijala Maria talianske občianstvo aj manželove meno ako Maria Meneghini Callas.

Giovanni Mariu miloval, no ona sa bezhlavo vrhla do vzťahu so ženatým gréckym miliardárom Aristotelom Onassisom. Po zoznámení sa s ním na jednom večierku ju Aristoteles pozval na plavbu svojou súkromnou jachtou a z nej sa Maria vrátila so zlatým náramkom a s presvedčením, že sa s manželom rozvedie. Jej nový vzťah s bohatým záletníkom bol však veľmi búrlivý, plný hádok a opätovného zmierovania. Mária mu chcela dať dieťa, no ich chlapček žil len niekoľko hodín. Onassis sa so svojou prvou manželkou tiež rozviedol, ale Mariu o ruku nikdy nepožiadal. Naopak, miesto po jeho boku zaujala vdova po americkom prezidentovi Jacqueline Kennedyová, s ktorou sa v roku 1968 oženil. To Callasovú položilo.

Osamelá Božská

Vďaka svojmu umeleckému prejavu, strhujúcemu spevu a presvedčivému herectvu si Maria Callas vyslúžila prezývku La Divina – Božská. Napriek veľkej sláve, ktorú zažívala, akoby stále bojovala s nepriazňou osudu. V dospelosti vždy trpko komentovala svoj napätý vzťah s matkou. Jej južanský temperament a výbušná povaha sa podpísali pod mnohé škandály obdivovanej primadony. A jej nenaplnené vzťahy s mužmi jej duši spôsobovali trápenie.

Maria mala 41 rokov, keď skončila so spevom. Potom sa viac venovala učeniu, v New Yorku viedla kurzy pre mladých operných spevákov a nahrávala platne. Napriek svojim zdravotným problémom sa ešte raz dala nahovoriť na svetové koncertné turné a všade zožala ovácie. Svoje verejné účinkovanie ukončila v japonskom Sapore v roku 1974.

Nakoniec sa usadila v Paríži, kde žila osamelá, izolovaná od okolitého sveta. Stále viac ju kvárili zdravotné problémy, zhoršoval sa jej zrak, mala ťažkosti s dýchaním aj srdcom, trpela depresiami. Zomrela 16. septembra 1977 vo veku 53 rokov a jej popol bol rozsypaný v Egejskom mori pri gréckom pobreží.